Klimatická zmena mení spôsob, akým ľudia plánujú dovolenky. Namiesto pláží a horúčav čoraz častejšie vyhľadávajú miernejšie počasie, sever Európy a polárne oblasti.
Klimatická zmena spôsobuje, že čoraz viac ľudí počas dovolenky nehľadá slnko, ale chlad, ktorý sa stáva luxusom. Takzvaná coolcation už patrí medzi päť najvýznamnejších trendov v luxusnom cestovnom ruchu. Neprofitujú z nej iba také zjavné destinácie ako Nórsko či Island, ale dokonca aj Poľsko.
Island, Antarktída a Nórsko obsadili prvé tri priečky v rebríčku 10 destinácií, ktorých popularita v segmente luxusného cestovania rastie najrýchlejšie.
O niečo viac než mesiac predtým, ako Európa začala žiť extrémnymi júnovými horúčavami, sme s obavami sledovali iného tichého zabijaka exotického pôvodu. K európskemu kontinentu smerovala holandská loď MV Hondius s cestujúcimi nakazenými hantavírusom.
V obavách, či nás čaká ďalšia pandémia, sme si pravdepodobne nevšímali, aký bol vlastne cieľ tejto plavby.
Loď prevádzkovaná spoločnosťou Oceanwide Expeditions vyplávala z prístavu v argentínskom meste Ushuaia, najjužnejšie položenom na svete. Najprv mala zamieriť na ostrov Južná Georgia, ktorý leží v antarktických vodách.
Dvadsaťdňová výprava naplánovaná na jeseň tohto roka, ktorá okrem Južnej Georgie zahŕňa aj Falklandy, Južné Shetlandy a samotný Antarktický polostrov, stojí podľa stránky Oceanwide Expeditions najmenej 14-tisíc eur.
Medzi plánované atrakcie patrí pozorovanie a fotografovanie tisícok tučniakov, ktoré si hľadajú partnerov a zakladajú hniezda, pláží plných tuleňov či rozličných druhov veľrýb a delfínov. Cestujúci možno uvidia aj obrovské tulene slonie bojujúce o dominantné postavenie. Súčasťou plavby má byť aj vstup na ľadom pokrytú antarktickú pevninu.
Podľa Medzinárodnej asociácie prevádzkovateľov antarktických zájazdov vzrástol počet návštevníkov Antarktídy z 37-tisíc v roku 2015 na minuloročných 117-tisíc. Na pevninu z nich mohlo vystúpiť približne 80-tisíc.
Za 10 rokov sa teda návštevnosť strojnásobila. Odhaduje sa, že počas nasledujúceho desaťročia popularita tejto destinácie vzrastie ešte niekoľkonásobne.
Návštevníkov je už toľko, že štáty zapojené do Antarktického zmluvného systému pripravujú sprísnenie pravidiel cestovného ruchu. Vylúčené nie je ani zavedenie vstupného na Antarktídu.
Kým antarktický región zostáva prakticky neobývaný, Arktída na severnej pologuli je neporovnateľne dostupnejšia. Zahŕňa napríklad Grónsko, ktoré spopularizoval Donald Trump, aj nórske súostrovie Svalbard s jeho najväčším ostrovom Špicbergy.
Z údajov úradu guvernéra Svalbardu vyplýva, že počet ľudí vystupujúcich na pevninu sa za posledné tri desaťročia zvýšil takmer štvornásobne. Z necelých 24-tisíc v roku 1996 vzrástol na minuloročných 90-tisíc.
Výpravy do Antarktídy a Arktídy sú súčasťou trendu coolcation, ktorý možno najjednoduchšie definovať ako útek pred horúčavou. Názov vznikol spojením anglických slov cool, v tomto prípade chladný, a vacation, teda dovolenka.
Hoci cesty na zamrznuté konce sveta pôsobia ako riešenie pre najradikálnejších vyznávačov výprav za chladom, Antarktída patrí tento rok medzi najžiadanejšie destinácie bohatých cestovateľov.
Tieto trendy každoročne mapuje Virtuoso, globálna sieť cestovných agentúr špecializovaných na luxusné cestovanie. Do prieskumu o trendoch na rok 2026 sa zapojilo 2 400 poradcov z agentúr pridružených k sieti Virtuoso vo viac než 50 krajinách.
V rebríčku 10 najpopulárnejších destinácií sveta sa nenachádza žiadne miesto jednoznačne spojené s dovolenkou v chlade, pokiaľ zaň nepovažujeme Kanadu. Island, Antarktída a Nórsko však obsadili prvé tri miesta medzi destináciami, ktorých popularita rastie najrýchlejšie.
V zozname najlepších miest pre dobrodružných cestovateľov sa Antarktída umiestnila na prvom a Island na druhom mieste. Antarktída a Aljaška sa dostali aj do rebríčka najobľúbenejších plavieb.
Až 45 percent respondentov uviedlo, že klimatická zmena ovplyvňuje spôsob, akým ich klienti plánujú cesty. Tri štvrtiny z tejto skupiny si vyberajú destinácie s miernejšími poveternostnými podmienkami.
Virtuoso zaradilo coolcation medzi päť najvýznamnejších trendov v luxusnom cestovnom ruchu.
Tento jav sa však netýka iba bohatých ľudí. Rýchlo preniká aj do hlavného prúdu.
Zo správy Európskej komisie pre cestovný ruch na sezónu jar a leto 2026 vyplýva, že 75 percent Európanov potvrdilo vplyv meniacej sa klímy na spôsob cestovania.
Najviac ľudí vyhľadáva miesta s miernejšími teplotami. Medzi ďalšie najčastejšie odpovede patrilo kontrolovanie predpovede počasia pred rezerváciou a vyhýbanie sa destináciám s extrémnymi teplotami.
Ochladiť sa v Poľsku
Tieto vyjadrenia nezostávajú iba na papieri. Podľa súhrnu minuloročného vývoja európskeho cestovného ruchu od Európskej komisie pre cestovný ruch zaznamenalo najväčší medziročný nárast zahraničných návštev Fínsko, a to o 14,1 percenta.
Nasledovala Malta s rastom o 12,9 percenta, ktorá je jedinou krajinou na prvých troch priečkach, ktorú nemožno spájať s dovolenkami v chlade. Nórsko a Poľsko zaznamenali zhodný rast o 12,5 percenta.
Áno, coolcation nepredstavujú iba nórske fjordy a islandskí elfovia, ale aj nevyspytateľné poľské leto a obyčajné oblátky pri Baltskom mori.
Vysoké umiestnenie Poľska je pravdepodobne aj výsledkom všeobecného rastu jeho popularity. Netreba však zabúdať na to, že mnohí turisti prichádzajú do krajiny aj preto, aby sa ochladili. Často ide o cestovateľov z južnej Európy.
Škandinávske aerolínie SAS uviedli, že počet rezervácií letov z minuloročnej letnej sezóny do nórskeho Stavangeru zo Španielska, Talianska a Francúzska medziročne vzrástol o 38 percent. Pri Kristiansande dosiahol rast 52 percent.
Podobné výsledky zaznamenali aj mestá Umeå a Luleå na severe Švédska.
Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy budú extrémne horúčavy v Európe čoraz častejšie, intenzívnejšie a dlhšie. Žijeme na najrýchlejšie sa otepľujúcom kontinente sveta.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že tohtoročná vlna horúčav zasiahla v Európe 150 miliónov ľudí. Počet obetí sa ešte len vyhodnocuje.
V niektorých krajinách padli historické teplotné rekordy. V Dánsku namerali 37 stupňov Celzia, v Poľsku 40,5 stupňa a v Nemecku 41,7 stupňa. Mnohé ďalšie štáty zaznamenali júnové rekordy.
Niektoré krajiny zatvorili školy, zaviedli obmedzenia práce vonku, znížili počet vlakových spojov a sprístupnili úkryty pred horúčavou.
Osobitným prípadom bolo Francúzsko, kde úrady zaviedli dokonca čiastočnú prohibíciu a rušili podujatia pod holým nebom. Nemocnice boli na mnohých miestach na hranici svojich kapacít.
Znie to desivo? Napriek tomu si takéto mučenie často volíme dobrovoľne a nazývame ho oddychom.
Červená tvár tesne pred výbuchom, stekajúci pot a nadbytok kožného mazu – to je skutočný obraz dovolenky mnohých ľudí, ktorý sa na sociálne siete zvyčajne nedostane.
V lepšom prípade sa všetko skončí pri takomto nie príliš atraktívnom vzhľade. V horšom môže tepelný stres spôsobiť vyčerpanie z horúčavy a v najvážnejšom prípade úpal, ktorý sa spája s vysokým rizikom úmrtia.
Jedným z najznámejších prípadov úmrtia počas dovolenky bola smrť britského televízneho moderátora Michaela Mosleyho na jednom z gréckych ostrovov v roku 2024. Zomrel počas pešej túry v horúčave.
Ten istý človek sa roky pred kamerami púšťal do extrémnych experimentov, napríklad si nechal vpichnúť hadí jed alebo prehltol pásomnicu. Napokon ho premohla až teplota.
Turisti sú vysokými teplotami ohrození obzvlášť, pretože trávia vonku viac času než miestni obyvatelia a ich telá zvyčajne nie sú na horúčavu prispôsobené.
Niektoré štáty, napríklad Španielsko, už začali spolupracovať s krajinami, z ktorých turisti prichádzajú, aby ich poučili o správnej ochrane pred teplom.
Ani keď sa však ako zodpovední dospelí zdržiavame v tieni, pravidelne pijeme, nosíme pokrývku hlavy a používame veľké množstvo opaľovacieho krému, horúčava nám môže výrazne pokaziť náladu.
Ide o jeden z dôsledkov tepelného stresu. Organizmus bojuje, preto sa človek rýchlejšie podráždi a má väčší sklon k agresivite. Aj preto dovolenkové obdobie často sprevádzajú hádky.
Metaanalýza vedcov z Imperial College London ukázala, že rast teploty súvisí nielen so zhoršovaním duševnej pohody, ale aj s vyšším počtom hospitalizácií v psychiatrických zariadeniach a samovrážd.
Rýchlo postupujúca klimatická zmena spôsobila, že naša schopnosť prispôsobiť sa dovolenkovým horúčavám už nestačí.
Kultúrne zmeny a rastúce povedomie zároveň spôsobili, že veľmi tmavé opálenie sa čoraz menej spája s vydarenou dovolenkou a čoraz viac s rýchlou cestou na onkológiu alebo prinajmenšom s vráskami.
Coolcation vznikla už v 18. storočí
Google Trends naznačuje, že kariéra pojmu coolcation sa začala v roku 2024. Ako to však pri chytľavých novotvaroch často býva, samotný jav nie je úplne nový.
Jeho korene možno hľadať v klimatickej liečbe a v útekoch aristokracie z dusných miest počas leta od 18. do 20. storočia.
Do miest ako Baden-Baden, Davos či Spa ľudia oficiálne cestovali predovšetkým za liečbou. Rovnako dôležitú úlohu však zohrávala zábava a túžba zabezpečiť si niečo, čo by sme dnes nazvali prírodnou klimatizáciou, najmä v horských strediskách.
Dokonca aj na Svalbard priplávali prvé výletné lode už v 19. storočí.
Dovolenky v chlade získavajú takú popularitu, že čoraz viac severských krajín sa obáva nadmerného cestovného ruchu. Nórsko napríklad minulý rok zaviedlo osobitnú turistickú daň vo výške troch percent z ceny ubytovania.
Milióny ľudí utekajúcich pred horúčavou to pravdepodobne nezastaví. Teploty budú napokon iba ďalej rásť.
Pohľad do budúcnosti ponúka model vedcov z Massachusettského technologického inštitútu. Ukazuje, ako sa vplyvom klimatickej zmeny zmení počet dní vhodných na pobyt vonku.
Ide o dni, počas ktorých sa teplota pohybuje v rozmedzí, ktoré ľudia považujú za príjemné, teda približne od 10 do 25 stupňov Celzia.
Pri scenári vysokej spotreby fosílnych palív sa v rokoch 2071 až 2100 v porovnaní s obdobím 1976 až 2005 zvýši počet takýchto dní vo Fínsku o 48 a vo Švédsku o 53.
V Nórsku a na Islande ich pribudne o 63. Na prelome storočí sa pritom počet vhodných dní v severských krajinách pohyboval od ôsmich na Islande po 103 vo Fínsku.
V Poľsku sa ich počet zvýši o 21 zo základnej úrovne 167 dní. Taliansko, naopak, príde o týždeň, Španielsko o 13 dní, Portugalsko o 33 a Grécko o 37 dní.
Vo všetkých krajinách južnej Európy pritom východisková hodnota presahovala dvesto dní a v Portugalsku dosahovala až 275.
Španielom a Portugalcom protestujúcim proti nadmernému cestovnému ruchu by sa preto, hoci sú ich dôvody pochopiteľné, žiadalo pripomenúť: dávajte si pozor na to, po čom túžite, pretože sa vám to môže splniť.
Mierne teplé prechodné podnebie, na ktoré sa Poliaci tak často sťažujú a ktoré si spájajú najmä s oceľovými oblakmi zakrývajúcimi oblohu počas dovolenky doma, sa bude čoraz viac meniť na luxusný produkt.
Zahraniční hostia zaň budú ochotní nemálo zaplatiť. Možno je teda čas prestať nadávať pri netrpezlivom čakaní na záblesk lenivého slnka nad Baltským morom.
