Bývalý vrcholový manažér Dentons spojil svetových expertov na líderstvo v projekte, ktorý chce osloviť stotisíc šéfov firiem a vyrásť v novej ázijskej ekonomickej zóne.
Viedol prestížne európske právnické kancelárie, kým mu zdravotné problémy neobrátili životnú filozofiu naruby. Dnes Richard Singer buduje so spoločnosťou Radically Human Ventures podnikateľský príbeh natoľko bizarný a ambiciózny, že zo srdca strednej Európy sa mu až ťažko verí.
Je to človek, ktorý neverí na náhody. „Veci sa dejú v určitom tempe, v určitom čase a majú svoj dôvod. Nebojte sa, viem, že to znie spirituálne,“ pravdepodobne vám povie investor a manažér Richard Singer, keď začne opisovať svoj životný príbeh, ktorý sa výrazne premieta aj do jeho podnikania. Pri plánoch, ktoré má, ho občas budete podozrievať, že si z vás uťahuje.
Ľudia, ktorí sa v Česku a Európe pohybovali vo svete prestížnych právnických kancelárií, možno Richarda Singera poznajú. Najprv sa šesť rokov venoval rozvoju podnikania v spoločnosti Ernst & Young, následne necelé štyri roky viedol renomovanú medzinárodnú kanceláriu White & Case pre strednú a východnú Európu. Ďalších 11 rokov ako prevádzkový riaditeľ riadil kompletné európske aktivity kancelárie Dentons. Dnes sa pripravuje na podnikanie s bhutánskym kráľom. K tomu sa však ešte dostaneme.
V súčasnosti stojí za projektom, ktorý mieri do úplne najvyšších poschodí biznisu. Zameriavať sa má na vrcholových manažérov najväčších spoločností sveta. Prostredníctvom firmy Radically Human Ventures, ktorú založil spolu s ďalšími tromi partnermi z troch rôznych krajín, chce Singer vychovať novú generáciu lídrov.
Kľúčovú úlohu majú zohrávať ľudia aj umelá inteligencia. Tá si dôkladne osvojí prácu a spôsob uvažovania najvýraznejších osobností v oblasti líderstva, aby sa ich poznatky dali využívať vo veľkom rozsahu. Pre najbonitnejšiu skupinu záujemcov bude k dispozícii osobný mentoring.
Singer a ďalší zakladatelia Radically Human Ventures od začiatku oslovovali mená, ktoré majú v zahraničí silný zvuk. Nicholas Janni, autor bestselleru Leader as Healer, ktorý sa stal podnikateľskou knihou roka 2023, spojil Singera s Erikou Ariel Fox, autorkou viacerých bestsellerov denníka The New York Times a pedagogičkou na právnickej fakulte Harvardovej univerzity.
Ďalším je Zander Grashow, ktorý pomáhal formovať spôsob vedenia ľudí v spoločnostiach ako Google, HBO či IBM aj v administratívach niekoľkých amerických prezidentov. Nechýba ani Daniel Goleman, jedna z najvýznamnejších osobností v oblasti emocionálnej a sociálnej inteligencie.
Je to iba krátky zoznam mien, väčšinou spojených s renomovanými univerzitami Harvard a Stanford. Podľa Singera by práve ich poznatky mali byť základom licencií, na ktorých sa vytrénuje špičková vzdelávacia umelá inteligencia pre oblasť líderstva.
Pre predstavu: týždňový intenzívny program s jednou zo spomenutých osobností sa pre skupinu 20 manažérov predáva za tristo- až päťstotisíc dolárov na osobu.
Singer si stanovil cieľ osloviť stotisíc najvýraznejších podnikateľských lídrov planéty. Táto ambícia vznikla z jeho pocitu, že západná civilizácia robí všetko pre to, aby dlho nevydržala.
„Myslím si, že je to preto, lebo spoločenské elity neplnia svoju úlohu správne,“ hovorí Singer. „Uvažujem tak, že ak prostredníctvom programu rozvoja lídrov dokážem ovplyvniť stotisíc ľudí, nepriamo tým ovplyvním sto miliónov ďalších. V hlave som si to rozdelil tak, že približne 20-tisíc z nich by absolvovalo osobné programy a zvyšných by mentorovala umelá inteligencia,“ premýšľa nahlas český manažér.
Z lietadla do sanitky
Pri pozoruhodných Singerových ambíciách je vhodné vrátiť sa na začiatok – do obdobia, keď niekoľko dní v týždni trávil v lietadlách a hoteloch po celej Európe.
V právnickej kancelárii Dentons bol súčasťou rastu, počas ktorého sa jej tržby zvýšili zo 180 miliónov na 470 miliónov eur. „Za ten čas som prijal približne 230 partnerov po celej Európe. Od pondelka do štvrtka som cestoval: Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko…,“ opisuje svoj každodenný život. Bola to poriadna jazda.
Keď však 26. marca 2024 letel do Frankfurtu za vedúcimi predstaviteľmi tamojších kancelárií Dentons, na nemeckom letisku sa otočil a okamžite zamieril späť do Prahy. Na pražskom letisku ho z lietadla previezli priamo do sanitky.
„Neviem, čo mi je, ale je to vážne,“ hovoril vraj letuškám už počas letu. Podľa vlastných slov mal pocit, že ho niečo roztrhne zvnútra. Lekárka v Ústrednej vojenskej nemocnici mu zachránila život, keď mu správne diagnostikovala vzácne poškodenie aorty, označované ako disekcia typu Stanford B.
Aorta, najväčšia tepna v ľudskom tele, sa skladá z niekoľkých vrstiev. Singerovi sa jedna z nich oddelila a vytvorila paralelný kanál. Z bezprostredného ohrozenia života mu následne pomohol rýchly zákrok v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny.
„Najlepšie sa to dá vysvetliť tak, že si predstavíte záhradnú hadicu, do ktorej desať rokov pod vysokým tlakom neustále udiera voda. V určitom okamihu sa s ňou jednoducho niečo stane,“ hovorí Singer. Tento zážitok určil ďalšie smerovanie jeho podnikateľskej kariéry. „Jednoducho som pracoval, pracoval a pracoval… A zrazu bum, všetko bolo preč.“
V tejto chvíli sa prejavuje aj spirituálna rovina jeho príbehu. „Ležal som na posteli vo vojenskej nemocnici a hovoril som si, že viem, že môj čas ešte neprišiel. Neviem, ako som to vedel, ale vedel som to,“ rozpráva pokojne. Rozhodol sa preto, že ďalej bude robiť niečo, čo pomôže svetu.
Z Prahy do Bhutánu
Radically Human Ventures založil Singer spolu so slovenským priemyselníkom Vojtechom Pánikom, jedným z riadiacich partnerov portugalskej investičnej banky Insignya Capital Miguelom Oliveirom a bývalým šéfom farmaceutických gigantov Novo Nordisk či SAJA na Blízkom východe Riadom Fanusom.
V tejto chvíli sú zároveň jedinými investormi spoločnosti Radically Human Ventures. Všetci štyria sú spolužiaci z programu MBA, ktorí si sľúbili, že raz spoločne rozbehnú podnikateľský projekt. Ten čas nastal teraz.
Aj pri medzinárodnom zložení zakladajúceho tímu je prekvapivé, kde sa napokon objavila podnikateľská príležitosť – vo vzdialenom Bhutáne. Krajina s drakom na vlajke sa zvyčajne nepovažuje za ázijské centrum podnikania. Po stretnutí s bhutánskym kráľom Džigmem Khesarom Namgjelom Wangčhugom však Singer nadobudol dojem, že sa to má zmeniť.
Z malej krajiny s niečo vyše osemstotisíc obyvateľmi totiž rýchlo odchádzajú mladí ľudia. Len v austrálskom Perthe žije približne 25-tisíc Bhutáncov a ďalšia početná komunita sa nachádza napríklad v Kanade. Kráľ si uvedomuje, že pri pokračovaní tohto trendu nemusí Bhután o 50 rokov existovať.
Vznikol preto plán Gelephu Mindfulness City, známy pod skratkou GMC. Mesto má vyrásť na základoch už existujúceho Gelephu, kde sa práve dokončuje medzinárodné letisko.
„Cieľom vytvorenia osobitnej ekonomickej zóny GMC je vybudovať dynamické hospodárske centrum prostredníctvom priaznivého podnikateľského prostredia a atraktívnych stimulov. Má ísť o miesto združujúce uvedomelé a udržateľné podniky, inšpirované budhistickým duchovným dedičstvom a jedinečnosťou bhutánskej identity,“ uvádza opis ambiciózneho projektu.
Bhután chce do mesta prilákať veľké svetové spoločnosti a inšpirovať sa hospodárskym ekosystémom Singapuru či Abú Zabí. Urbanistickú koncepciu pripravilo renomované dánske architektonické štúdio BIG.
Vízie sú veľkolepé: technologická metropola s miliónom obyvateľov. Radically Human Ventures patrí medzi prvú stovku zakladajúcich spoločností.
Bhutánsky kráľovský fond má na podobné odvážne podnikateľské projekty dobrý nos. Prebytočnú vodu stekajúcu z Himalájí dokázali Bhutánci pred niekoľkými rokmi využiť vo vodných elektrárňach a napojiť na ne dátové centrá ťažiace bitcoin. V októbri 2024 vlastnila bhutánska vláda 13-tisíc bitcoinov, ktoré mali podľa vtedajšieho kurzu hodnotu približne deväťsto miliónov eur.
Bhutánska etapa má byť pre Radically Human Ventures odrazovým mostíkom na trh s poznatkami v oblasti líderstva, ktorého hodnotu Singer odhaduje na vyše dvesto miliárd dolárov. Český manažér predpokladá, že spoločnosť by mohla približne o sedem rokov smerovať na burzu.
„Myslím si, že o tri roky by sme mali dosahovať príjmy okolo sto miliónov dolárov pri približne 50-percentnom zisku,“ hovorí Singer bez obáv.
Povedzme si to otvorene. Niekomu to môže pripadať ako bláznivý nápad a prehnane ambiciózny podnikateľský model. Na druhej strane práve ambície Bhutánu môžu veľa napovedať o tom, ako sa bude vyvíjať jeho budúcnosť.
Skúsenosť s tým má aj jeden z troch zakladateľov českej investičnej skupiny Wood & Company Jan Sýkora, ktorý sa o svoje postrehy podelil na sociálnej sieti LinkedIn.
„Nie je to exotická kuriozita. Je to jeden z najodvážnejších ekonomických experimentov posledných rokov. A možno najväčšou otázkou nie je, či Bhután uspeje, ale prečo niečo podobné vôbec neskúša Európa,“ uzavrel svoje postrehy.
Otázkou zostáva, akú úlohu dokáže český manažér so svojimi partnermi zohrať v „jednom z najodvážnejších ekonomických experimentov posledných rokov“.
