Podľa viacerých analýz sa v Bratislave nachádzajú desiatky tisíc neobývaných bytov. Polemiku vzbudila otázka, o aký typ nehnuteľností ide. Experti pre Forbes vysvetlili, či za trendom stojí fenomén multivlastníctva bytov.
Paradoxom však je, že podľa poslednej Správy o finančnej stabilite Národnej banky Slovenska sa len v hlavnom meste nachádza viac ako 27-tisíc bytov, ktoré sú buď využívané minimálne alebo vôbec. O aký typ bytov ide? Môže ísť o nevyužívané investičné nehnuteľnosti?
Meranie spotreby elektriny
Anton Gromóczki z Inštitútu Martina Filka priznal, že zaujímavým fenoménom je výskyt prázdnych a nevyužívaných bytov. „V Bratislave predstavujú zhruba sedem až 11 percent bytového fondu,“ pripustil expert. Na tematiku si zároveň posvietili aj analytici z Národnej banky Slovenska v čerstvej Správe o finančnej stabilite.
Využili na to metódu odsledovania spotreby elektriny v slovenských domácnostiach. Na základe nízkej spotreby usúdili, že nehnuteľnosť sa využíva minimálne a logicky je prázdna. Podľa expertov sa za také považovali tie, v ktorých kumulatívna ročná spotreba elektrickej energie nepresahovala 400 kilowatthodín (kWh).
„Údaje o spotrebe elektrickej energie za vybrané mestá v rámci Slovenska naznačujú, že množstvo bytov alebo domov sa využíva v minimálnej miere. Podiel takýchto bytov alebo domov vo veľkých mestách sa pohybuje medzi 10,9 percenta v Bratislave a 15,2 percenta v Košiciach,“ napísali.
Forbes/Ľ. Kačalka
27-tisíc prázdnych bytov?
Experti prezradili, že zatiaľ čo v roku 2021 v Bratislave evidovali 23 828 nehnuteľností s nízkou spotrebou elektriny, v roku 2025 to bolo už 27 571. „Dvadsaťsedem tisíc neobývaných bytov pri priemernej obývanosti v Bratislave na úrovni zhruba 1,6 osoby na byt predstavuje potenciálne bývanie pre vyše 40-tisíc ľudí, to nie je zanedbateľné,” okomentoval Ján Výbošťok z Geograffického ústavu SAV.
O aký typ bytov môže ísť? Ako priznal, keďže ide o ročné dáta, do tejto škatuľky môžu patriť krátkodobo, ale aj dlhodobo neobývané nehnuteľnosti. Na prvú sa tak otvára aj polemika, či sa za neobývanými nehnuteľnosťami neukrýva aj trend multivlastníctva.
„Nebudú to iba investičné byty, ktoré sú umelo neobývané a čakajú na zaujímavé investičné zhodnotenie, ale patria sem aj byty, ktoré môžu prechádzať dedičským konaním, ktoré ešte po kolaudácii nestihli byť obývané,“ doplnil Výbošťok.
V hľadáčiku MIB
Téme prázdnych nehnuteľností sa v analýze venoval aj Metropolitný inštitút Bratislava. Výbošťok prezradil, že preferuje práve spomínanú analýzu MIB. A to z dôvodu, že spotrebu elektriny v bratislavskej lokalizácii skúmal dlhodobo a použil odlišnú metodiku. Ako dolnú hranicu spotreby totiž neaplikovali hranicu 400 kWh, ale 250 kWh. MIB čerpal dáta od Západoslovenskej distribučnej a. s. z obdobia medzi rokmi 2015 a 2021.
Podľa analýzy inštitútu sa tak mohlo práve v roku 2021 v Bratislave nachádzať približne 14 406 až 15 868 dlhodobo neobývaných bytov. Analýza odpovedala aj na otázku, či výraznú časť prázdnych bytov tvoria práve investičné byty.
„Výsledky tejto analýzy naznačujú, že prázdne investičné byty nie sú primárnym zdrojom nedostupnosti bývania v Bratislave. Odpoveďou na nedostupné bývanie by mala byť hlavne efektívnejšia a dostupnejšia nová výstavba bytov,“ píše sa v analýze.
