V Money Briefe ponúkame číslo, výrok, udalosť, graf a polemiku posledných dní. Aj o tom, do akej miery môžu vysoké dane za vynútený koniec firiem na Slovensku.
Cena benzínu a nafty patrí k dôležitým téma a politici si ju nechcú nechať ujsť. Robil to aj Robert Fico, kým sedel v opozícii a koná tak aj súčasná opozícia.
Na ceny pohonných hmôt sme sa pozreli čisto ekonomickou optikou. Zaujímalo nás, ako aktuálne ceny „bolia“ spotrebiteľov. Nie však cez dojmy, ale cez prepočty. Výsledky nie sú pre Slovensko priaznivé.
Prevažne politickou témou je aj daňovo-odvodové zaťaženie. V polemike týždňa sa pozeráme na to, do akej miery môže vysoká záťaž za koniec firiem na Slovensku.
Neistý vývoj konfliktu v Perzskom zálive pociťujú v cene pohonných hmôt všetci motoristi. Premiér Robert Fico pred pár dňami na sociálnych sieťach upokojoval, že sme na tom ešte dobre.
Vyzdvihol permanentný dialóg vlády s rafinériou Slovnaft. „Ten zabezpečuje, že patríme medzi krajiny, ktoré napriek enormne zložitej situácii držia ceny pohonných hmôt pod primeranou kontrolou,“ povedal vo videu. Na porovnanie si vybral domáce ceny k priemeru Európskej únie. Tie slovenské sú skutočne nižšie.
Absolútne čísla však nehovoria nič o tom, ako ceny pohonných hmôt trápia peňaženky. Práve tu vidieť najväčší rozdiel.
V cene benzínu Super 95 za tento týždeň sme na 15. mieste. To znamená, že až 14 krajín má drahší benzín. Na druhej strane, naši susedia z Poľska, Maďarska aj Česka tankujú lacnejšie.
Ak sa pozrieme na to, koľko benzínu si môže dovoliť priemerný obyvateľ, dostávame sa na veľmi nepriaznivé pozície. Z 26 porovnávaných krajín sme na 23. najhoršej pozícii. To znamená, že menej benzínu si za svoju priemernú mzdu môžu dovoliť len Gréci, Maďari a Bulhari. Všetci ostatní sú na tom lepšie.
Funguje to ako pocitová teplota, ktorá je v zime nižšia, ak fúka ostrý vietor. A hoci používajú meterológovia označenie „pocitová“, je to výsledok matematického prepočtu. V prípade cien benzínu či nafty zohráva úlohu silného protivetra relatívne nízka životná úroveň.
Ak by sme sa pozerali na ceny pohonných hmôt bez daní, umiestnenie Slovenska by sa takmer nemenilo, polepšili by sme si o jednu priečku na 22. miesto.
Hoci ceny v porovnávaní sú aktuálne, priemerné mzdy sú staršie. Do výpočtov sme zaradili najčerstvejšie spoločné dostupné dáta, aké Eurostat zverejnil. Dôvodom je, aby sme pracovali s rovnakým základom a korektne porovnávali príjmovú úroveň medzi krajinami.
Použité ceny i mzdy sú v eurách. V prípade krajín s vlastnou menou zohrávajú istú rolu aj kurzové prepočty.
Udalosť: Fed vyčkáva a hovorí čoraz menej
Americký Federálny rezezvný systém aj britská centrálna banka ponechali sadzby bez zmeny. V oboch prípadoch však pribúdajú náznaky, že ďalšie menové zasadnutie môže priniesť zvýšenie sadzieb. V USA boli za to tri hlasy z 12. Vo Veľkej Británii chceli zvýšenie traja z deviatich členov.
Pred týždňom ponechala sadzby aj Európska centrálna banka. Aj v tomto prípade sa dá očakávať, že ďalšie rokovanie už môže priniesť zmenu. Naznačil to aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.
Z trojice centrálnych bánk je vo vyjadrovaní najstručnejšia tá najdôležitejšia, teda americký Fed. Dôvodom je zmena komunikácie pod vedením nového šéfa Kevina Warscha.
„Na tlačovej konferencii niekoľkokrát pochválil fakt, že absencia výhľadov zo strany členov vedenia Fedu spôsobuje, že trhy teraz oveľa viac reagujú na prichádzajúce informácie z ekonomiky, a nie na rétoriku centrálnych bankárov. Trhy tak poskytujú dobrú spätnú väzbu aj regulátorovi, ktorý môže lepšie vyhodnocovať, čo sa deje v ekonomike,“ poznamenáva analytik českej ČSOB Jan Černák.
Číslo: šesť firiem má licenciu na krypto
Šesť slovenských spoločností zatiaľ získalo od Národnej banky Slovenska licenciu na poskytovanie služieb kryptoaktív. Voľnú živnosť v tejto oblasti pôvodne mali stovky firiem. Časť ju mala zapísanú skôr formálne, časť však napriek žiadosti licenciu nezískala pre nesplnenie podmienok.
Celkovo má zatiaľ v Európe licenciu 312 firiem. Najviac v Nemecku, až 65. Tam ju získali aj niektoré banky. Vo Francúzsku je to 31 firiem, v Holandsku 29.
Zaujímavosťou je, že v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Grécku zatiaľ nebola vydaná ani jedna licencia.
Na základe takzvaného europasu môžu pôsobiť licencované subjekty v celej EÚ, musia však túto ambíciu oznámiť domácemu regulátorovi.
Výrok: ženy investujú úspešnejšie
„Ženy investorky mávajú lepšie výsledky než muži. Ak by sme si pre zjednodušenie zobrali jednopercentný rozdiel pri výsledkoch investovania v prospech žien: hypoteticky, ak obaja zainvestujú na začiatku tisícku a výnos majú 10, respektíve 11 percent ročne, po dvoch dekádach bude mať žena 8 062 eur, o 1 335 viac než muž.“
Na významný rozdiel poukázal Štefan Hronec, expert na finančné vzdelávanie vo VÚB banke. Vychádzal zo štatistík banky, podľa ktorých dosahujú ženy o 0,4 až 0,6 percenta ročne vyššie výnosy než muži.
Za lepšími výsledkami vidí Hronec päť faktorov. Trpezlivosť, keď ženy častejšie preferujú stratégiu „zainvestuj a drž“. S tým súvisí trpezlivosť a menšie podliehanie emóciám a náhlym rozhodnutiam. Dôležité sú aj väčšia diverzifikácia, dlhodobosť a ochota nechať si poradiť.
Polemika: likvidujú vysoké dane firmy?
V posledných dňoch zaujala správa, že výrobca elektromotorov do domácich elektrospotrebičov Askoll Group ukončí v decembri výrobu vo fabrike v Potvoriciach v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Finančná a personálna manažérka Adela Mullerová uviedla, že za rozhodnutím je aj vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Priamym vplyvom boli konsolidačné opatrenia súčasnej vlády. Spomenula transakčnú daň, zvýšenie dane z príjmu o tri percentá, a zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov o percento.
Managing Partner forenznej agentúry Pantea ForensIQ Pavol Suďa v tejto súvislosti pripomína, že podiel osobných nákladov na pridanej hodnote firmy vyskočil na 81 percent, ale nie preto, že by osobné náklady rástli. Naopak, klesali. Problém je, že firme sa znížila pridaná hodnota posledné štyri roky. „Tržby padajú rýchlejšie ako sa darí zosekávať hlavne náklady na energie a materiál.“
Dodáva, že je to rovnaký scenár, aký postihol napriklad nábytkarsky Decodom alebo obuvnický Vulkan. „Skolaboval mu obchodný model. A to nie na strane nákladov, ale na strane výnosov, s čím slovenská vláda nemá veľmi čo do činenia.“
Kto príde po nich?
Je to užitočný pohľad. Tu sa žiada dodať, že firmy občas skončia, keď im obchodný model prestane vychádzať.
V prípade tranzitívnych ekonomík, ako je aj slovenská, dokonca musíme očakávať, že firmy postavené na lacnej pracovnej sile a nízkej pridanej hodnote postupne sa na trhu nemusia udržať. Dá sa to očakávať. Dôležité je, že by ich mali nahradiť podniky s vyššou pridanou hodnotou. Lenže práve tie na Slovensko neprichádzajú tak, ako by sme chceli.
Na príčine je mix rôznych dôvodov. Napríklad nepredvídateľné legislatívne prostredie a neprehľadná regulácia. No aj slabá vymožiteľnosť práva či odchod mladých talentov. Úlohu zohráva aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré konsolidácia ešte zhoršila.
Zjednodušene povedané, kabinet naozaj nemôže za krach každej firmy. No chaotické vládnutie spôsobuje, že sa tu podniky dobre necítia, prípadne tu vôbec nechcú prísť.
