Jednoduché dychové a dotykové techniky pomáhajú spomaliť, podporiť regeneráciu a obnoviť vnútornú rovnováhu.
Pohybový terapeut Radek Laci vysvetlil divákom na tohtoročnom Forbes Business Feste, ako možno pracovať s nervovým systémom, stresom, napätím v tele aj pocitmi únavy či úzkosti.
Jeho vystúpenie bolo praktickou ukážkou toho, že skutočný pokoj nie je iba stavom mysle. Podľa neho sa začína fyzicky – v dychu, čeľusti, bránici, bruchu a celkovom nastavení tela. „Meditácia si vyžaduje pokoj. Ten však nevzniká v hlave, ale v tele. Je to fyzický stav vášho tela,“ zdôraznil Radek Laci.
Prvé cvičenie, ku ktorému terapeut vyzval publikum v pražských Holešoviciach, bolo prekvapivo jednoduché. Účastníci si mali položiť prst pod nos a dýchať tak jemne, akoby mali pred sebou pierko. „Iba vnímajte a spomaľte. Váš dych musí byť taký pomalý, aby pierko neodfúklo,“ nabádal ich.
Podľa Laciho práve takéto spomalenie dychu začína regulovať nervový systém. Hovoril pritom o blúdivom nerve, ktorý opísal ako dlhý nerv prechádzajúci telom a ovplyvňujúci naše reakcie, pohyb, trávenie, potenie aj spôsob, akým komunikujeme v práci či vo vzťahoch.
Diváci sa následne mali zamerať na to, čo sa deje v ich hlave a tele. Niektorí cítili, že sa nemôžu nadýchnuť, iní mali tendenciu lapať po dychu. Pre Laciho to bol signál preťaženia nervového systému.
Terapeut potom účastníkom ukázal, že prejavy stresu nemusia vyzerať ako dramatická panika. Môžu sa prejavovať nafúknutým bruchom po jedle, rannou únavou alebo neschopnosťou tela prepnúť po práci do pokojového režimu.
Podľa neho sa mnoho ľudí celý deň pohybuje v režime výkonu a prežívania. Ráno práca, popoludní deti, večer domácnosť, povinnosti a ďalší tlak. Telo sa potom nedokáže samo vrátiť do pocitu bezpečia.
„Dôležité však je, aby ste z tejto paniky vystúpili,“ povedal. To sa podľa neho nedá dosiahnuť iba vôľou. Nestačí si povedať, že sa človek upokojí. Telo musí dostať konkrétny signál, že už nemusí bojovať, utekať ani prežívať.
Po dychovom cvičení nasledovala práca s hlavou. Laci účastníkov naviedol, aby si spodnou časťou dlane zatlačili na oblasť spánkov a posúvali fascie na hlave smerom nahor. Sústredil sa pritom na spánkový sval, ktorý podľa neho súvisí s napätím v čeľusti.
Cvičenie pokračovalo nádychmi nosom a výdychmi ústami, zatiaľ čo účastníci udržiavali tlak v oblasti spánkov. Laci ich vyzýval, aby vnímali, čo sa v tele deje. Zívanie, slzenie očí či škvŕkanie v bruchu môžu byť podľa neho známkami uvoľnenia.
Jedna z najdôležitejších myšlienok celej lekcie zaznela vo chvíli, keď sa Laci opýtal, kto sa po cvičení cíti uvoľnene. Vysvetlil, že cieľom nie je iba navodiť príjemný pocit. Ten si podľa neho človek môže vytvoriť mnohými spôsobmi, dokonca aj deštruktívnymi. Podstatnejšie je zmeniť stav tela.
„V tejto chvíli sme zregulovali nervový systém, pretože pracujeme so stavom vášho tela, nie s príjemným pocitom,“ komentoval. Práve v tom vidí zásadný rozdiel: pocit je až dôsledkom. Ak sa telo dostane do stavu väčšieho bezpečia, pokoja a uvoľnenia, myseľ ho začne nasledovať.
Ďalšia časť cvičenia sa zamerala na bránicu. Účastníci si mali vsunúť končeky prstov pod spodné rebrá, uvoľniť brucho a dýchať do nepríjemného tlaku. Laci upozornil, že pocit môže byť spočiatku zvláštny až nepríjemný.
Bránicu opísal ako dôležitý sval, ktorý súvisí s dychom, úzkosťou, trávením aj celkovým napätím v tele. Problémy s bruchom podľa neho nemusia súvisieť iba s jedlom. „A nejde o to, že máte problémy s črevami. Niekedy je však telo vo fáze, keď nechcete niečo stráviť,“ vyhlásil.
Túto myšlienku následne rozvinul do metafory každodenného života. „Je jedno, či nechcete stráviť zlé jedlo z fastfoodu alebo toxický vzťah,“ poznamenal.
Práve preto podľa Laciho nestačí riešiť iba výživové doplnky, tréning alebo výkon. Dôležité je, v akom stave je systém, do ktorého človek vkladá stravu, suplementáciu či tréning.
Počas práce s bránicou Laci otvoril aj tému starých zranení, nevyslovených viet a nahromadeného napätia. Podľa neho telo často nesie stopy situácií, ktoré si už človek nemusí vedome pripúšťať. Cesta k uvoľneniu niekedy vedie cez pomenovanie toho, čo zostalo nevyslovené, a vytvorenie bezpečného priestoru pre seba.
„Nevyslovené slová alebo vety treba povedať a potom si pre seba vytvoriť bezpečný priestor. Vďaka tomu sa vaše telo môže uvoľniť,“ pokračoval.
Laci tiež pripomenul, že nervový systém možno do istej miery sledovať pomocou inteligentných hodiniek, prsteňov či ďalších zariadení. Zároveň upozornil, že telo sa nedá oklamať. Človek si podľa neho môže myslieť, že je pokojný, no ak nervový systém zostáva v strese, prejaví sa to na trávení, regenerácii aj pohybe.
Jedným z rizík, na ktoré Laci upozornil, je prenášanie stresu do tréningu. Mnoho ľudí podľa neho prichádza do práce v strese, odchádza z nej v rovnakom stave a potom takto ešte aj cvičí.
Telo sa však v takej situácii neadaptuje zdravo, iba sa ďalej zaťažuje. Preto sa podľa neho oplatí najprv upokojiť a až potom zvyšovať výkon. „Nervový systém sa adaptuje na to, čo opakujete,“ poznamenal.
V závere svojho vystúpenia Laci pripomenul, že práca s telom si vyžaduje láskavosť. Ak na seba človek neustále tlačí, telo na tlak odpovedá ďalším stiahnutím.
