Z tisícovej čínskej obce vyrástlo priemyselné centrum, ktoré dnes zabezpečuje tretinu svetovej produkcie. Za úspechom stáli tajné nočné zmeny, čierny trh aj neskoršia štátna podpora.
Ako sa stane, že z chudobnej poľnohospodárskej komunity vyrastie impérium, ktoré ročne vyrobí tri páry pre každého človeka na Zemi? Stačí obchádzať nariadenia komunistov, po nociach tajne pliesť z nepodarkov a zdokonaľovať sa tak rýchlo, až medzinárodnú konkurenciu zadupete do zeme.
Presne to sa podarilo obyvateľom čínskej obce Ta-tchang, ktorá mala na začiatku tohto príbehu iba tisíc obyvateľov. Dnes však ročne vyprodukuje 25 miliárd párov ponožiek, čo predstavuje 70 percent čínskej produkcie a tretinu všetkých ponožiek na svete.
Za týmto úspechom stojí dlhoročná tradícia, ale aj zásahy čínskej komunistickej vlády, ktorá ho napríklad podporuje dôrazom na optimalizáciu dodávateľských reťazcov. Ponožkový biznis však musel dlho bojovať proti komunistom o prežitie.
Miestni podnikatelia navyše nemali na čom stavať. Keď v 70. rokoch minulého storočia vznikli prvé skutočné základy súčasného impéria, roľníci začínali s výrobou ponožiek takmer od nuly.
Všimli si však veľký dopyt, a preto kúpili prvé opotrebované stroje. Čínske štátne médiá tiež uvádzajú, že jeden z miestnych rodákov zastával vedúcu funkciu v šanghajskej pradiarni bavlny a poskytol im ďalších 16 vyradených, ručne poháňaných pletacích strojov.
Jeden ich vyšiel na 160 jüanov, čo vtedy zodpovedalo priemernej mzde mestského zamestnanca za štyri mesiace. Stroje však dokázali spolu vyrábať takmer tisíc párov ponožiek denne, čo výrazne pomáhalo pri splácaní investície.
K vysokým počiatočným nákladom a už aj tak náročným podmienkam malej dediny zameranej na pestovanie ryže sa pridal ešte jeden, podstatne väčší problém – komunisti.
Tí prísne kontrolovali hospodárstvo, takže obyvatelia dediny sa nemohli spoliehať na nijaké oficiálne dodávky výrobných surovín. Naučili sa preto nakupovať chybné ponožky zo štátnych tovární a ručne ich párať, aby mohli priadzu opätovne použiť. Veľké podniky im napokon poskytli aj technické znalosti, ktoré si výrobcovia odniesli spolu s výrobkami.
Len čo čínska vláda zistila, že sa chudobní dedinčania snažia privyrábať pletením, okamžite proti nim zakročila. Podnikateľov označila za „kapitalistov“, nariadila im skončiť, a keď neposlúchli, skonfiškovala im stroje a vyháňala ich z predajných miest.
Ani policajná sila však nedokázala obyvateľov zlomiť. Keď im bezpečnostné zložky zabrali vznikajúce továrne, roľníci si vyrábali provizórne ručné pletacie stroje, ktoré ukrývali v kuchyniach a spálňach.
V oblasti tak vznikol klasický čierny trh. Namiesto drog sa však obchodovalo s ponožkami, ktoré podnikatelia ukrývali na rôznych miestach a chodili nimi mávať na prechádzajúce autá, zatiaľ čo ďalší členovia rodiny držali hliadky.
Rovnako postupovali aj pri získavaní surovín. Tajne ich zháňali vo veľkých mestách a opatrne privážali, aby ich nikto neprichytil.
Komunisti si však napokon uvedomili jednu zásadnú vec: ponožky na trhu skutočne chýbali, ľudia bez dodatočného príjmu mohli zomrieť od hladu a zatknúť približne 70 percent miestnych obyvateľov, ktorí si ich predajom privyrábali, bolo prakticky nemožné.
V tom čase sa navyše v krajine rozšírilo presvedčenie, že hospodárske prežitie je podstatne dôležitejšie než komunistické dogmy. Súdruhovia preto nielen poľavili, ale v druhej polovici 80. rokov umožnili výrobcom nakupovať materiál, aby štát mohol zarábať na daniach z produkcie.
Najväčší zlom však priniesol rok 1991, keď otvorili prvý mestský trh s ponožkami. Namiesto chaotického predávania pri cestách si tak výrobcovia mohli zriadiť stále stánky v regulovaných priestoroch.
„Hlavné mesto ponožiek“ sa tým stalo jedným z prvých príkladov niečoho, čo je dnes v Číne úplne bežné – štátom riadeného kapitalizmu, na ktorom krajina bohatne a ktorý považuje za legitímnu podobu komunizmu.
V rámci tohto „socializmu s čínskymi črtami“ si štát ponecháva prvky trhového hospodárstva, pričom naplno ovláda iba kľúčové odvetvia a celkové smerovanie ekonomiky.
Takýto model sa osvedčil aj v Ta-tchangu, kde bolo konečne možné zo zarobených peňazí postaviť nemocnice, školy a základnú infraštruktúru.
Postupne sa k tomu pridal aj typicky čínsky spôsob riadenia hospodárstva, pri ktorom štát presne určil, kde sa čo bude vyrábať. V meste tak pomohol vytvoriť silný a rýchly dodávateľský reťazec, ktorý sústreďuje všetko potrebné na výrobu ponožiek na jednom mieste.
Vláda preto prestala miestnych obyvateľov označovať za „nelegálnych kapitalistov“ a premenovala ich na tvrdo pracujúcich Číňanov, ktorí predávajú ponožky s cieľom pomôcť krajine dosiahnuť princíp Siao-kchang, teda „spoločnosť s priemernou životnou úrovňou“.
Po legalizácii ponožkového biznisu mnohé podnikateľské rodiny opustili domáce dielne a nakúpili spoľahlivé stroje z Japonska a Európy. Neustále sa zlepšujúce schopnosti miestnych výrobcov si všimli aj v zahraničí. Keď sa Čína v decembri 2001 pripojila k Svetovej obchodnej organizácii, ta-tchangské ponožky sa dostali takmer všade.
Vďaka mimoriadne rýchlej výrobe, pri ktorej miestni skrátili čas potrebný na výrobu jednej ponožky približne na 10 minút, a nízkym cenám začali z mesta nakupovať aj giganti ako Walmart či Disney. Úspech navyše prilákal ďalšie desiatky tisíc pracovníkov, čo výrobu posunulo opäť ďalej.
Do roku 2014 vyrábal Ta-tchang tretinu svetovej produkcie ponožiek. Toto prvenstvo si udržal dodnes, a to aj napriek problémom, ktorým čelil na konci minulého desaťročia. Mzdové náklady vtedy vzrástli a veľmi lacno začali produkovať aj továrne v juhovýchodnej Ázii a Turecku.
Štát preto zatvoril množstvo malých, podpriemerných alebo ekologicky nevyhovujúcich výrobcov a zvyšných prinútil spájať sa a modernizovať.
Zároveň zaviedol systém štedrých dotácií, ktoré umožnili nakupovať roboty aj menším podnikom. Od roku 2020 sa tak výroba opäť zrýchlila. Vďaka automatizácii dnes trvá zhotovenie jednej ponožky iba dve minúty.
Z miestnych tovární tak každú sekundu prúdi 800 párov. Podobne ako v prípade najväčšieho výrobcu zapaľovačov na svete, aj odborníci z Ta-tchangu bohatnú na navrhovaní a inštalovaní automatizovaných výrobných liniek pre zákazníkov po celom svete.
