Najväčší maloobchodní predajcovia sa už nespoliehajú iba na tradičných dopravcov. Lidl, Amazon či Walmart si čoraz väčšiu časť logistiky zabezpečujú sami.
Čo si neurobíme sami, to nemáme. Takýmto heslom sa dnes riadia najväčšie maloobchodné giganty, ktoré sa namiesto spoliehania sa na tradičných dopravcov starajú o logistiku samy a na svetové oceány posielajú kontajnerové flotily plaviace sa pod vlajkami Lidlu či Amazonu.
Je tu ďalší júl a tentoraz už štvrté výročie. Spoločnosť Tailwind Shipping Lines vznikla v lete 2022 ako reakcia na vtedajšie logistické problémy. Viacerí odborníci na zaoceánsku dopravu ju však vnímali ako experiment, ktorý čoskoro zlyhá.
Nestála za ňou totiž spoločnosť so skúsenosťami v námornej doprave, ale nemecký reťazec supermarketov Lidl, ktorý motivovala najmä snaha zabrániť prázdnym regálom. Aby vyriešil vtedajšie meškanie dodávok, rozhodol sa postupovať opačne než bežné logistické firmy: zabezpečil si menšie lode a začal využívať menej vyťažené prístavy.
Tailwind síce mohol týmto spôsobom prepravovať menej tovaru, celý proces sa však výrazne zrýchlil. Skepsu podporovalo aj to, že Schwarz Group, majiteľ Lidlu, spočiatku zostavil flotilu zo štyroch rozličných lodí a namiesto klasických obojsmerných liniek sa sústredil iba na odvoz oneskoreného tovaru z Ázie.
Prvá linka Panda Express tak vyrážala z Číny, napríklad z niekdajšej nemeckej kolónie Čching-tao, a smerovala do Európy. Namiesto vyťaženého Rotterdamu však využívala Barcelonu alebo prístav Koper v Slovinsku.
Neskôr pribudla linka Tiger Express, ktorá skrátila prepravu oblečenia z Bangladéša do Európy zo 40 na 20 dní. Najnovšia linka Dolphin Express, spustená v roku 2024, funguje ako európske pobrežné spojenie medzi Španielskom, Holandskom, Belgickom či Portugalskom.
Tailwind veľmi rýchlo zistil, že môže vstúpiť aj do lukratívneho predaja prepravných kapacít. Už koncom roka 2022 preto začal ponúkať voľné miesta pre kontajnery, ktoré Lidl nevyužil.
Ocenila to napríklad nemecká priemyselná spoločnosť Covestro, ktorá konečne získala jasný prehľad o tom, kedy jej materiál dorazí.
Hoci je oceán veľký, rásť možno aj na súši. Lidl preto založil železničnú spoločnosť Tailwind Intermodal. Jej hlavnou úlohou je prepravovať kontajnery z jadranského prístavu Koper do vnútrozemia strednej a východnej Európy, a to až v 16 rotáciách týždenne.
Počas troch rokov na mori sa spoločnosť zaradila medzi serióznych dopravcov. Jej meno už nieslo 10 lodí, prevádzkovala tri trasy a vlastnila 33-tisíc prepravných kontajnerov.
„Spoločnosť Tailwind zohrala kľúčovú úlohu pri opätovnom získaní kontroly nad našimi dodávateľskými reťazcami a pri ich nezávislejšom riadení,“ povedal vtedy prevádzkový riaditeľ spoločnosti Lidl International Matthias Oppitz.
Minulý týždeň zverejnila pri príležitosti ďalšieho výročia nové údaje. V súčasnosti prepája 12 krajín, je druhým najväčším nemeckým zaoceánskym dopravcom a z pôvodnej obsluhy samotného Lidlu sa rozrástla na spoločnosť so sedemsto klientmi.
To, čo ešte pred niekoľkými rokmi vyzeralo ako zúfalá snaha prežiť pandémiu, je dnes rešpektovanou a funkčnou firmou.
Tailwind sa nezastavil ani tento rok. Na jeho začiatku odštartoval výstavbu ďalších nákladných plavidiel. V júni potom loď Panda 001 vyplávala pod nemeckou vlajkou, pričom spoločnosť chce počas tohto roka pod domácu vlajku preregistrovať všetky svoje plavidlá.
Ešte lepšie sa darí lodnej doprave Amazonu. Jedna z najväčších spoločností na svete dnes prevádzkuje Amazon Supply Chain Services, pod ktorý patrí napríklad divízia Amazon Global Logistics.
Tá umožňuje prepravovať tovar priamo z medzinárodných výrobných centier do globálnych distribučných centier a skladov Amazonu. Maloobchodný gigant v rámci svojich služieb zabezpečuje všetko od vyzdvihnutia tovaru na mieste odoslania cez námornú a leteckú dopravu až po colné konanie v cieľovej krajine a doručenie.
Amazon prevádzkuje viac ako sto nákladných lietadiel, vyše 80-tisíc návesov, viac než 24-tisíc námorných kontajnerov a desiatky tisíc dodávok.
Jeho logistika je natoľko výnosná, že spoločnosť pravidelne obsadzuje prvé miesto v rebríčku magazínu Transport Topics podľa príjmov z prepravy, a to napriek tomu, že nevlastní nijaké lode.
Americký gigant sa totiž vydal inou cestou než Lidl. Plavidlá si prenajíma od spoločností, ako sú Maersk alebo CMA CGM. Získava tým podobnú voľnosť ako nemecký reťazec, nemusí však kupovať veľmi drahé lode, hoci voľné miesto na nich ďalej predáva.
Vďaka tomu zároveň neplatí za poloprázdne plavidlá, pretože ich dokáže takýmto spôsobom zaplniť. Oceňujú to aj klienti, ktorí vďaka spojeniu tovaru od viacerých zákazníkov do jedného kontajnera nemusia obsadiť celý jeho priestor, aby získali výhodné sadzby.
Túto organizačne menej náročnú formu námornej dopravy využívajú aj ďalšie podniky. Funguje tak napríklad najväčší súkromný zamestnávateľ na svete, americká spoločnosť Walmart, ktorá sa vďaka tejto stratégii dokáže vyhnúť preťaženým hlavným prístavom v Kalifornii.
Aj v tomto prípade však zostávajú náklady vysoké. Prenájom lode aj s posádkou sa často vyšplhá v prepočte na takmer 40-tisíc eur denne, pričom táto suma nezahŕňa palivo ani kontajnery.
Aj tie počas pandémie zasiahli problémy a ich cena sa zvýšila až približne na 5 600 eur za kus.
Podobný systém si počas pandémie vyskúšala aj IKEA. Švédsky nábytkársky reťazec sa preň rozhodol nielen pre upchaté prístavy a problémy na dopravných linkách, ale aj preto, že zdraženie bežných logistických služieb z neho urobilo rozumnú investíciu.
Predovšetkým si však ľudia počas pandémie objednávali cez internet oveľa viac nábytku. Ak chcela IKEA zvýšený dopyt pokryť, musela vyskúšať niečo nové.
