Matt Damon ako Odyseus, Anne Hathaway ako jeho manželka Pénelopé, Tom Holland ako ich syn Télemachos. Rozdelená rodina stojí v centre nového filmu Christophera Nolana. Ako sa vydarila dlho očakávaná Odysea?
Na celé týždne úplne vypredaný IMAX však rozpráva trochu iný príbeh – a aj výsledný film je v istom zmysle tradičný, obyčajný a funkčný. Akoby Nolan vo svojej filmografii nasýtenej manipuláciami s formou, štruktúrou aj samotnými fikčnými svetmi napokon zoči-voči epickému Homérovi od seba poodstúpil – a zanechal hry s časom, aby onen 10-ročný návrat Odysea domov skutočne pôsobil ako celé desaťročie.
Napriek tomu si tu skúša niečo nové – prácu s nadprirodzenými fantasy prvkami, s ktorými sa vyrovnal naozaj bravúrne.
Stretnutia s Kyklopom, Kirké či obludou Skyllou v sebe majú čaro anachronickej filmárčiny; akoby ich tvorcovia museli dômyselne zrealizovať pre obmedzené finančné možnosti. V prípade Nolana je to, samozrejme, nezmysel, a preto decentné hry s tieňmi zaujmú o to viac.
Táto zdržanlivosť však už nie je vlastná hereckému obsadeniu, kde sa s podobnou rozvahou až tak nepracovalo. Ak je Nolan jediným režisérom, ktorý do kina priláka davy už len svojím menom, je trochu zvláštne, prečo v Odysei opäť musí hrať polovica tých najopozeranejších hollywoodskych tvárí, ktoré na vás denne vyskakujú nielen z filmov, ale aj zo sociálnych sietí a reklám.
Pre adaptáciu takmer tritisíc rokov starej básne je to obzvlášť nešťastné, pretože ju to automaticky zbavuje akejsi inherentnej prastarej hrozivosti, dnešnou optikou nepochopiteľnej krutosti, skrátka istej nepoddajnosti. Inými slovami, hnev bohov pocítite len ťažko, keď Aténu hrá Zendaya a Charlize Theron vyhlási: „Som Kalypsó,“ akoby práve vstúpila do potitulkovej scény poslednej marvelovky.
Možno je to však podobne ako v prípade Oppenheimera Nolanov spôsob, ako k trojhodinovému kolosu prilákať divákov, ktorí by sa inak už pri predstave tunajších, pravdupovediac, trochu zdĺhavých palácových intríg, ktoré vypĺňajú poslednú hodinu, automaticky ošívali. Pre iných je to však opäť len Hollywood na výlete po skutočne úchvatných lokalitách.
Najväčším prekvapením Odysey tak napokon zostáva predovšetkým to, aká neprekvapivá táto cesta v skutočnosti je. Aj zničenie Tróje tu totiž Nolan vníma ako oppenheimerovský vynález atómovej bomby, teda dejinný zlom, ktorý pretrhal tisícročné väzby. Vzťah so svojimi skalnými fanúšikmi Odyseou rozhodne neohrozí.
Článok vyšiel na forbes.cz.
