Majiteľ skupiny s tržbami vyše pol miliardy eur vysvetľuje, prečo starý kontinent stráca náskok v automobiloch, ako ho zasahuje elektromobilita a čo ohrozuje sklárstvo.
Autá sú jeho vášňou aj hlavným zdrojom príjmov. Pavla Loudu, majiteľa holdingu Louda, očarili už v 13 rokoch po návšteve parížskej predajne vozidiel značky Citroën. Keď s otcom po revolúcii otvárali prvý autosalón v Česku, málokto tušil, že k nemu pribudne ďalších 30, ako aj servisy, flotila zdieľaných áut či sklárne.
Holding Louda preto už v súčasnosti nestojí primárne na autách. Tvorí ho spolu šesť spoločností a jeho celkový obrat sa pohybuje okolo 577 miliónov eur.
Ročne predajú viac ako 20-tisíc vozidiel a pred dvoma rokmi otvorili pri diaľnici D11 neďaleko výjazdu na Poděbrady najväčší autosalón, ktorý ponúka približne 1 400 mierne ojazdených áut mladších ako tri roky.
Stretávame sa v kancelárii v stredočeských Choťánkach, odkiaľ sa Pavel Louda zo štvrtého poschodia budovy pozerá na mravenisko vozidiel čakajúcich na nových majiteľov. Náš pohľad okamžite upútajú hladké aj brúsené poháre na vodu a súprava na whisky s karafou. Všetko pochádza z neďalekej Loudovej sklárne v Poděbradoch.
Tento rok oslavuje 150. výročie založenia a Pavel Louda ju vlastní 18 rokov. Prevádzkuje ju pod značkou Bohemia Crystal, pod ktorú patria aj sklárne vo Světlej nad Sázavou. V oboch prevádzkach spolu zamestnávajú približne 800 ľudí a ich priemerný obrat dosahuje zhruba 66 miliónov eur.
K poděbradskej sklárni sa Pavel Louda dostal prostredníctvom svojho svokra. Niežeby o nej dovtedy nevedel. To by ani nebolo možné. Takmer každý, kto v Poděbradoch žije alebo v minulosti žil, mal zrejme v rodine niekoho, kto v sklárni pracoval.
„Pracovali v nej aj môj otec a stará mama. Asi najzaujímavejší pohľad na výrobu mi poskytol môj svokor, ktorý tam pôsobil ako technológ v čase zavedenia automatizovanej strojovej výroby skla. Po odchode do dôchodku so mnou rozvíjal myšlienku postaviť novú skláreň nezávislú od tej existujúcej,“ spomína Louda.
V roku 2008 však prišla finančná kríza a ceny prudko rástli. Kurz dolára v podstate likvidoval celé české sklárstvo, alebo ho nútil začať odznova. Prevádzky krachovali a mnohé z nich sa náhle ocitli na predaj. Pre Pavla Loudu to nebola príležitosť vybudovať niečo nové, skôr možnosť niečo zachrániť.
Preto ste sa rozhodli kúpiť poděbradskú skláreň?
Určite. Vtedy bola súčasťou holdingu Bohemia Crystalex Trading a spolu s ďalšími prevádzkami sa dostala do konkurzu. Patrili medzi ne napríklad sklárne vo Světlej nad Sázavou a v Novom Bore, ale aj menšie podniky, ako sú Karolínka či Vrbno pod Pradědem. Skláreň v Poděbradoch sme kúpili od insolventného správcu.
Ten medzitým prepustil zamestnancov, takže sme ich museli znovu prijať a spustiť výrobu. Výhodou bolo, že sme mohli zamestnať iba ľudí, ktorých sme potrebovali, čo nám umožnilo hospodáriť úsporne a ďalej rozvíjať firmu. Mal som vtedy šťastie pri výbere kľúčových spolupracovníkov a spoločne sa nám darí skláreň naďalej prevádzkovať.
Myšlienka získať aj skláreň vo Světlej nad Sázavou prišla súčasne, alebo musela dozrieť?
Zaujímali sme sa o ňu už predtým, v konkurze ju však vtedy kúpil iný majiteľ. Po čase sa rozhodol z tohto podnikania odísť. Dohodli sme sa na odkúpení stopercentného podielu, ale práve v najhoršom období – na prelome rokov 2019 a 2020, teda tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu.
Hneď po zavedení lockdownu a príchode covidu sme museli prepustiť časť zamestnancov a niektorých ponechať doma pre prekážky v práci. Ich počet sme museli spolu znížiť približne o 200. Po pol roku sa, našťastie, pravidlá trochu uvoľnili, trh začal opäť normálne fungovať a zákazníci nakupovať, takže sme pracovníkov postupne prijali späť.
Toto obdobie však vôbec nebolo jednoduché a prijímali sme náročné rozhodnutia, bez ktorých by sme výrobu nezachránili.
Zachovali ste sortiment sklárne, alebo ste museli výrobu trochu zmeniť?
Všetky hospodárske výsledky reinvestujeme do oboch sklární od chvíle, keď som inicioval ich prevzatie. Z Poděbradov sme reinvestovali do nákupu sklárne vo Světlej. Veľa peňazí sme, samozrejme, vložili aj do vývoja nového sortimentu, aby sme zákazníkom neustále prinášali niečo nové.
Vo Světlej sa rozbehla strojová výroba a podnik kúpil tri nové linky, ktoré dokážu denne vyrobiť až 50-tisíc pohárov. Postupne sme zaobstarali ďalšiu linku a v súčasnosti pripravujeme zavedenie novej technológie ťahanej stopky. Umožní nám ešte viac priblížiť kvalitu a krásu strojovo vyrábaných pohárov ručne fúkanému sklu.
Môžete priblížiť, ako táto technológia funguje?
Stopka, teda driek, je časť pohára medzi kalichom a podstavcom. Proces jej vytiahnutia za tepla v tomto prípade nahrádza ručnú prácu sklára. Dosiahneme tým tenšiu stopku a zvýšime kvalitu celého pohára, takže je takmer na nerozoznanie od ručne vyrobeného. Kto má rád pekné poháre na víno a chce do nich investovať trochu viac, kúpi si práve tie s ťahanou stopkou.
Koľko skla roztavíte v oboch sklárňach?
Vo všetkých závodoch máme sedem pecí s rôznou kapacitou. Denne roztavíme približne 100 ton skla. Máme desiatky tisíc rozličných typov výrobkov, ktoré sa v oboch sklárňach nahromadili počas ich existencie. Sortiment je veľmi široký, čo je zároveň jeden z dôvodov, prečo obe naše sklárne fungujú.
V Poděbradoch sú dve pece, štandardne však pracuje iba jedna, ktorá sklo taví nepretržite. Vyhrieva ju plyn, zároveň si však pomáha elektródami. Pre olovnatý krištáľ, ktorý tu používame a z ktorého sa vyrába tradičný český krištáľ charakteristický leskom a trblietaním, je takáto kombinácia ideálna.
Naopak, v sklárni vo Světlej nad Sázavou, kde sa vyrába z bezolovnatého krištáľu, sú pece s plne elektrickým tavením.
Ponúkate aj zákazkovú výrobu?
Tá prebieha najmä v Poděbradoch, kde pracujeme s lisovaným a objemovo ťažším sklom, ideálne s lisovaným alebo brúseným dekorom. Kolekcie vyrábame napríklad pre značky Ralph Lauren, Versace a ďalšie, ktoré nám dodajú vlastné dizajnové návrhy.
Zákazníkom bez jasnej predstavy, ktorí potrebujú poradiť alebo nasmerovať, ponúkneme našich dizajnérov. Tí im výrobky navrhnú.
Koľko percent výroby smeruje na export?
Približne 95 percent odchádza do zahraničia. Vyvážame do viac ako 90 štátov. V moderných krajinách už bohaté zdobenie a brúsenie skla trochu ustupuje. Zákazníci častejšie uprednostňujú jednoduchšie lisované tvary, ktoré sú dostupnejšie aj cenovo, stále však ide o veľmi kvalitné a presne vyhotovené výrobky.
Nekonkurujeme lacným pohárom vyrobeným z lacného skla, niekedy iba z črepov, ktoré si ľudia kupujú najmä pre ich úžitkovosť a do istej miery rezignujú na dizajn a hodnotu. Sme v podstate vyššia stredná trieda – niečo ako Audi alebo Mercedes, ale nie super luxusná značka. Našimi zákazníkmi sú ľudia, ktorí oceňujú kvalitu skloviny, vyhotovenie aj dizajn výrobku.
Menšie sklárne zamerané najmä na ručnú výrobu ničí čínska konkurencia. Vás nie?
V našej masovej mierke, keď v sklárňach vyrobíme až 200-tisíc pohárov denne, si s tým vieme poradiť. Kvalitou výrobku, servisom, flexibilitou, dodržiavaním termínov dodávok a ďalšími vecami si získate dôveru a stanete sa dôveryhodným partnerom.
Myslím si, že čínska produkcia dnes slúži primárne na ich vnútornú spotrebu a nejde o natoľko luxusný ani objemný artikel, aby sa Číne oplatilo útočiť na západné trhy. Oveľa jednoduchšie je pre ňu útočiť prostredníctvom automobilov.
Ďakujem za tento oslí mostík, ktorým sa dostávame k vášmu hlavnému biznisu, teda k autám. Ako sa vám v ňom darí? Predpokladám, že je stále najväčším zdrojom príjmov celého holdingu.
Určite sme významným maloobchodným predajcom s nezanedbateľným počtom predaných vozidiel. Ročne ich predáme viac ako 20-tisíc. Zameriavame sa najmä na služby pre konečných zákazníkov, nielen pri predaji, ale aj pri údržbe vozidla a v ďalších oblastiach. Okrem sklární a áut však máme aj ďalší, realitný pilier. Budujeme a staviame prevádzky, ktoré potrebujeme pre autosalóny alebo sklárne.
Venujeme sa, samozrejme, aj výstavbe bytových domov. Zároveň máme malú strojársku výrobu, ktorá produkuje nástroje, prípadne väčšie alebo menšie linky. Tie môžeme využiť aj na zariadenia v sklárňach. Každá firma má vlastný manažment a funguje samostatne.
Aby sme sa príliš nevzdialili od áut.
Ešte počkajte. Nepovedal som vám, že sme prednedávnom prevzali výrobu sklárne Blažek Glass. Tá si nechala patentovať vlastný objav technológie chemického leptania na zdrsnenie skla a ako prvá na svete začala vyrábať sklenený pilník. Viac ako 20 rokov vyrábala táto skláreň iba sklenené pilníky. Výrobu sme presťahovali do nášho hlavného závodu a pokračujeme v nej.
Teraz už teda k vášmu hlavnému podnikaniu. Ako výrazne útočí Čína na Európu prostredníctvom automobilov?
Vysvetlím to trochu obšírnejšie. V histórii každej krajiny alebo skupiny štátov by mala vždy existovať určitá stratégia. Európa si akosi zvykla, že automobilový priemysel je nosným odvetvím, ktoré tvorí viac ako 10 percent hrubého domáceho produktu. Neviem však, či si Európska únia uvedomila, čo pre ňu bude znamenať podpísanie Green Dealu.
Ide o obrovské investície do technologického pokroku, ktoré automobilky podľa mňa neboli ochotné uskutočniť a nemali na ne dotácie. Aj preto sa dnes odkladajú emisné limity. Automobilky do nich tlačila legislatíva, nijako ich však nemotivovala a v prípade nesplnenia limitov ich iba postihovala.
Hoci, samozrejme, chcem, aby bola planéta čistá a zdravá, myslím si, že sa to nedá urobiť od stola v Bruseli. Že niekto povie: „Znížite emisie a zariadite si to, ako chcete.“
Tuším, že Čína nebola taká prísna.
Presne. Aj ona sa síce zaviazala k Green Dealu, rozhodla sa však, že znižovanie dosiahne rozvojom nových produktov, ktorými boli autá. Pred 20 rokmi sa čínske automobily z hľadiska bezpečnosti a kvality použitých materiálov vôbec nedali porovnávať s európskymi.
V Číne si však povedali, že ide o oblasť priemyslu, ktorá prejde veľkými zmenami, a chcú sa v nej stať technologickými lídrami. Mali pritom silnú podporu vlády a nebojím sa povedať, že išlo o akúsi stranícku úlohu.
Investovali do nej nemalé prostriedky – do vzdelávania ľudí, výskumu aj vývoja. V konečnej fáze investovali aj do zabezpečenia vlastných surovín potrebných na výrobu elektromobilov. Po 20 rokoch sa teraz na autosalóne v Pekingu predstavuje 1 500 vozidiel, z toho 180 nových modelov.
Väčšinou ide o priamo čínske automobilky alebo výrobcov spojených s niekdajšou svetovou značkou. Vozidlá sú lacné, napriek tomu technologicky na absolútnej špičke. My v Európe stále premýšľame, ako splniť limity.
Európa teda podľa vás zaspala?
Vo všeobecnosti by som povedal, že zaspal celý svet. Možno s výnimkou Tesly. Tá má však vo svojej podstate tiež zaujímavý príbeh. Vysmievala sa vtedajšej značke BYD, že výrobca batérií do mobilných telefónov chce vyrábať autá. Neviem, či to bolo pred piatimi rokmi, keď Tesla prišla za BYD s otázkou, či by jej nezačala dodávať batérie do vozidiel.
Čína je teraz na špičkovej úrovni vo výrobe batérií. Viac ako 50 percent vyrábajú dve čínske firmy. Jednou je BYD a druhou CATL.
Ako sa to prejavuje u vás pri predaji áut?
Existuje tu obrovský tlak na cenu. Tradičné automobilky zápasia s vysokými nákladmi na prácu, suroviny a energie. Preto nám, teda konečnému zákazníkovi, nedokážu ponúknuť takú výhodnú cenu. Neraz zabúdajú aj na predajcu, bez služieb ktorého by v podstate nič nepredali.
Všetko vychádza zo súčasnej situácie. Pravda je, že vytvára priestor pre množstvo čínskych automobiliek, aby sa etablovali v našom západnom svete.
Pociťujete to na svojich ziskoch?
Určite to tlačí na marže obchodov. Na druhej strane naše podnikanie nestojí iba na predaji áut. Neoddeliteľnou súčasťou predaja vozidiel je aj servis. Pre jeho fungovanie sú veľmi dôležité spokojnosť zákazníka a následná starostlivosť. Do budúcnosti to však predstavuje riziko, pretože s príchodom elektromobilov sa výrazne zníži potreba servisovania vozidiel.
Ani batéria však nevydrží večne.
Batéria vám už dnes ako prvému používateľovi vydrží stopercentne a navyše jej výmena predstavuje iba niekoľko hodín práce. Keď však hovoríme o nás, v rámci skupiny, konkrétne automobilovej časti, sme investovali veľa peňazí do autosalónu určeného priamo na predaj ojazdených vozidiel.
Na jednom mieste pod jednou strechou sme sústredili viac ako 1 400 áut. Dá sa predpokladať, že v segmente ojazdených vozidiel budú ešte dlho fungovať tradičné autá s benzínovým alebo naftovým motorom.
Ešte k čínskym autám. Dlho ste hovorili, že ich nebudete predávať, vlani ste však začali ponúkať BYD s tým, že ide o posledného „Číňana“. Stále to vidíte rovnako?
Máte pravdu. Snažím sa, aby naša ponuka značiek vychádzala z požiadaviek trhu a mala dlhodobý charakter. Zastupujeme preto značky, ktoré sú dlhodobo etablované na svetových trhoch. Z tohto pohľadu dlho nedávalo zmysel naskočiť na vlnu lacných vozidiel od rozličných čínskych značiek. Tie sa síce dobre predávali, väčšinu predaja však tvoril jeden, najviac dva lacné modely.
Keď sa trh daného modelu nasýtil, predaj klesol a zastupovanie značky prestalo dávať zmysel. Neviem, či je BYD poslednou čínskou značkou v našej ponuke. V súčasnosti však ide o výrobcu, ktorý sa dostal do popredia svetového automobilového odvetvia počtom predaných vozidiel aj sortimentom. BYD v Česku ponúka už 10 modelov. Najmä technologické zázemie z neho robí inovačného lídra v oblasti elektromobility.
Okrem autosalónov vlastníte aj Car4Way, najväčšiu službu zdieľania áut. Kedy podľa vás nastane zlom, po ktorom začne predaj súkromných vozidiel v Česku reálne klesať a ich zdieľanie rásť?
Myslím si, že zlom nastal už dávno. Vidíme to na neustálom raste počtu našich používateľov. Uprednostňujú najmä širokú ponuku vozidiel, ktorá im umožňuje vybrať si podľa konkrétnej potreby. Na víkendovú cestu vo dvojici stačí malá Fabia, pri rodinnom výlete si zvolia Škodu Superb alebo Kodiaq a na nákup do spoločnosti IKEA použijú úžitkový Volkswagen Caddy Maxi, do ktorého sa zmestí napríklad aj posteľ.
Pri krátkych cestách po Prahe a okolí vám nezáleží na tom, ktorým autom idete. Platíte totiž iba za minúty a pri každom vozidle rovnakú sadzbu. Službu zdieľania áut postupne rozširujeme do ďalších lokalít. Tento rok sme pridali Říčany, ktoré zákazníci využívajú veľmi intenzívne. Do konca roka pripravujeme niekoľko noviniek. Jednou z nich bude zaradenie ďalších modelov, hybridných aj elektrických, do ponuky.
Začali sme sklárstvom, tak ním aj skončíme. Ako toto odvetvie ovplyvňujú emisné povolenky?
Povolenky sú nutným zlom, ktoré vyčíslilo hodnotu emisií znečisťujúcich životné prostredie. Potiaľ je to pre spoločnosť určite pozitívne. Samotný systém povoleniek však nedokáže fungovať v trhovej ekonomike pri energeticky veľmi náročných prevádzkach, akými sú sklárstvo či hutníctvo.
Vplyv povoleniek a cien energií je taký veľký, že miestna výroba sa môže jednoducho stať nekonkurencieschopnou. Iný výrobca na opačnom konci sveta, ktorého nezaťažujú náklady na povolenky a drahé energie, potom môže ľahko obsadiť naše trhy.
V Európe je veľa krajín, ktorých vlády si to už uvedomili a zavádzajú opatrenia na podporu energeticky náročných priemyselných odvetví. Česká republika v tomto smere zatiaľ zaostáva.
My s tým zatiaľ úspešne bojujeme. Máme veľkú výhodu, pretože české sklárstvo, a najmä naša výroba olovnatého krištáľu v Poděbradoch, sú svetoznáme. Stopäťdesiatročná tradícia preto pokračuje a dúfam, že ešte dlho bude.
