Austrálska letecká spoločnosť Qantas tento rok prichádza s najambicióznejším projektom v leteckej doprave za poslednú dekádu. Spustí totiž rekordne dlhý let, ktorý dopraví cestujúcich medzi Londýnom a Sydney bez medzipristátia. Špeciálne upravené lietadlo vydrží vo vzduchu viac ako 20 hodín.
„Je to sen mnohých generácií.“ To sú slová Alana Joycea, dnes už bývalého generálneho riaditeľa leteckej spoločnosti Qantas. Práve on prišiel s nápadom na projekt s názvom Sunrise.
Vyjadrenie niekdajšieho šéfa Qantasu možno znie nadnesene. Je však úplne oprávnené. Pôjde totiž jednoznačne o splnenie sna.
Keď spoločnosť Qantas v roku 1947 prvýkrát vyslala lietadlo na pravidelnú linku zo Sydney do Londýna, necelé tri desiatky cestujúcich čakalo 55 hodín čistého letu rozložených do štvordňovej cesty, počas ktorej Lockheed Constellation postupne pristál v Darwine, Singapure, Kalkate, Karáčí, Káhire, Tripolise a Ríme. Až potom nasledoval Londýn.
V súčasnosti Qantas na spojenie oboch miest využíva obrovské lietadlá Airbus A380 pre približne päťsto ľudí a jediné dvojhodinové technické medzipristátie na trase sa uskutočňuje v Singapure. Cesta po takzvanej „klokanej trase“ tak trvá približne 24 hodín.
Joyceove pôvodné plány počítali s tým, že let bez medzipristátia začne fungovať už v roku 2022, lenže technická náročnosť a predovšetkým pandémia covid-19 všetko skomplikovali. Projekt tak začal naberať meškanie. Prvý let s platiacimi cestujúcimi sa má uskutočniť až v októbri budúceho roka.
Qantas však už v roku 2019 zisťoval, ako sa dá viac ako 20-hodinový let cez polovicu sveta zvládnuť. A tiež to, čo všetko je potrebné urobiť, aby bola takáto cesta pre zákazníkov na palube dostatočne atraktívna.
Prebehlo preto niekoľko testovacích letov lietadlom Boeing 787-9 Dreamliner, ktoré trvali viac ako 18 hodín, pričom približne 40-člennú posádku tvorili dobrovoľníci vybraní zo zamestnancov spoločnosti. Do lietadla s nimi nastúpili aj lekári, ktorí sledovali, ako telo reaguje na taký dlhý pobyt vo výške 10-tisíc metrov nad morom.
Skúmali zmeny krvného obehu, reakcie na špecifický tlak aj hladinu melatonínu, ktorá napovie, ako cestujúci zvládnu pásmovú chorobu, teda jet lag. K tomu patrilo aj kontrolované podávanie tekutín a občerstvenia.
Sledovanie sa však týkalo aj posádky. Napríklad tím pilotov zahŕňal štyri zmeny. U každého z nich potom lekári pomocou elektroencefalografie merali aktivitu mozgovej kôry a následne vyhodnotili, ako piloti reagujú na rôzne podnety a kedy sa u nich začne prejavovať únava.
Testovanie prebiehalo aj na ďalších letoch. Pre Qantas však bolo úplne zásadné mať vo flotile stroje, ktoré približne 17-tisíc kilometrov dlhú trasu bezpečne zvládnu na jeden záťah s dostatočnou rezervou.
Ako ideálny stroj sa ukázal dvojmotorový Airbus A350-1000, ktorý v štandardnom vyhotovení v troch triedach prepraví až 480 cestujúcich. Jeho dolet je však „len“ viac ako 16-tisíc kilometrov. Preto bolo potrebné pristúpiť k úpravám.
Výsledok sa objavil tento rok v apríli, keď z montážnej linky v Toulouse zišiel prvý stroj z celkových 12, ktoré si letecká spoločnosť Qantas na juhu Francúzska zatiaľ objednala. Aby lietadlo, ktorému k názvu pribudli aj písmená ULR – Ultra Long Range, požadované vlastnosti zvládlo, do zadnej časti stredového trupu dostalo nádrž, ktorá doplní tri existujúce nádrže v trupe a krídlach.
Qantas
Airbus tak navyše pojme 20-tisíc litrov leteckého paliva bez toho, aby sa zmenšil priestor pre náklad. Za ideálnych podmienok mu to má zabezpečiť dolet 18 520 kilometrov. Lietadlo tak vydrží vo vzduchu až 22 hodín.
Podľa odborného webu Simple Flying medzinárodné letecké predpisy nariaďujú, aby malo každé lietadlo k dispozícii rezervu paliva na 30 minút letu nad rámec plánovanej trasy. To znamená, že najdlhší plánovaný čas letu na ultradlhých trasách pravdepodobne neprekročí 21 hodín.
Prídavná palivová nádrž však zároveň zvýšila celkovú hmotnosť paliva na 13 700 kilogramov, čo zvýšilo aj maximálnu vzletovú hmotnosť na závratných 322 ton.
Aby stroj takúto záťaž vôbec zvládol, bolo potrebné zosilniť podvozok a upraviť aerodynamiku krídel. Hlavná práca však zostáva na motoroch Rolls-Royce Trent XWB-97, ktoré boli vylepšené natoľko, že v porovnaní s predchádzajúcou generáciou ponúkajú o štvrtinu nižšiu spotrebu paliva.
Wellness zóna v kabíne
Zmeny sa dotkli aj kabíny, kde bude len 238 sedadiel pre cestujúcich. Šesť v prvej triede, 52 v biznis triede, 40 v takzvanej premium economy a 140 v klasickej ekonomickej triede. Dôvod výrazného zníženia počtu cestujúcich spočíva predovšetkým v hmotnosti. Každá ďalšia osoba a jej batožina totiž zvyšujú spotrebu paliva a skracujú dolet.
Qantas
Aj kabínu bolo nevyhnutné prispôsobiť dlhému letu. Časť paluby zaberá wellness zóna, kde sa nachádzajú madlá na naťahovanie, integrované obrazovky s návodmi na cvičenie aj miesto na doplnenie tekutín a bar s jedlom.
Technici navyše upravili aj tlak a vlhkosť v kabíne. Zatiaľ čo bežné nastavenie zodpovedá nadmorskej výške osemtisíc stôp (2 438 metrov nad morom), v Airbuse to bude šesťtisíc stôp (1 828 metrov nad morom), čo má krvi pomôcť lepšie absorbovať kyslík. Výsledkom by malo byť zmiernenie príznakov pásmovej choroby aj fyzickej únavy. Myslelo sa aj na osvetlenie, ktoré zohráva zásadnú úlohu pri synchronizácii vnútorných biologických hodín cestujúcich. Lietadlo je preto vybavené systémom osvetlenia naprogramovaným tak, aby prechody medzi fázami východu a západu slnka zodpovedali časovému pásmu cieľovej destinácie.
Úprava farebnej teploty svetla potom pomáha regulovať tvorbu melatonínu. Telo sa tak pripraví na správny čas aj v prípade, že slnko za oknami svieti už 15 hodín bez prestávky.
Oplatí sa to?
Technické komplikácie spoločnosti Airbus a Qantas vyriešili. Teraz treba veriť, že pripravovaná linka, ktorá nebude kopírovať súčasnú trasu cez Áziu, ale zamieri na sever ponad severný pól, zaujme aj platiacich cestujúcich.
Tí si totiž budú musieť oproti súčasnej štandardnej cene priplatiť odhadom približne o 20 percent viac. Pre predstavu: jednosmerná letenka spoločnosti Qantas z Londýna do Sydney v súčasnosti stojí približne 30- až 35-tisíc českých korún.
„Sme si naozaj istí, že to bude úspech,“ je presvedčená Vanessa Hudson. V Qantase totiž predpokladajú, že medzi zákazníkmi budú predovšetkým firemní cestujúci, ktorí sú na vyššiu cenu menej citliví a budú ochotní zaplatiť za úsporu času až štyri hodiny.
Navyše, vzhľadom na to, že takmer polovicu plochy lietadla budú tvoriť sedadlá prvej a biznis triedy, môže Qantas vysoké prevádzkové náklady kompenzovať nižším počtom cestujúcich, ktorí zaplatia viac.
Server Business Insider odhaduje, že cena spiatočnej letenky v prvej triede môže vystúpiť až na dvestotisíc dolárov, teda viac ako štyri milióny českých korún.
Letecká spoločnosť preto zákazníkov láka na to, že v prvej triede ich čaká súkromný priestor s posteľou dlhou 204 centimetrov, samostatným polohovateľným kreslom, pracovným a jedálenským priestorom pre jednu alebo dve osoby či šatníkovou skriňou po celej dĺžke uzavretého priestoru. Špičková gastronómia sa považuje za samozrejmosť.
Ak v októbri 2027 priama linka medzi Sydney a Londýnom skutočne začne fungovať, nebude jediná. Qantas už otvorene plánuje, že ďalšie extrémne dlhé lety spoja Sydney a New York. Ak sa ich bude dariť napĺňať, dá sa očakávať spustenie ďalších liniek medzi Austráliou a kontinentálnou Európou, napríklad do Paríža či Frankfurtu nad Mohanom.
Zaujímavé bude sledovať aj to, ako zareaguje konkurencia, najmä spoločnosti Emirates, Qatar Airways, Singapore Airlines alebo Turkish Airlines, teda aerolinky, ktoré na dlhých trasách stavajú na prestupných uzloch v Dubaji, Dauhe, Singapure alebo Istanbule, kde okrem nákupov, reštaurácií a kúpeľných procedúr priamo na letiskách ponúkajú aj možnosť niekoľkohodinového výletu do mesta alebo prenocovania v hoteli.
Článok vyšiel na forbes.cz.
