Projekt Nikoly Zsurikovej prepája výtvarné umenie, technológie a princípy arteterapie. Z myšlienky, ktorá vznikla počas letu lietadlom, sa postupne stal koncept zameraný na nové možnosti využitia interaktívneho umenia vo verejnom priestore.
Keď Nikola Zsuriková začala premýšľať nad týmto projektom, od začiatku vedela, že nepôjde len o ďalšie umelecké dielo. Jej zámerom bolo vytvoriť koncept, ktorý prekročí hranice klasického obrazu a spojí výtvarné umenie, technológie, dizajn aj poznatky o psychickej pohode človeka.
S pribúdajúcimi konkrétnymi obrysmi sa rozhodla svoju myšlienku právne chrániť. Koncept si preto dala zapísať na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čím mu popri umeleckom a technologickom rozmere pridala aj autorské a inovačné ukotvenie.
Keď sa vízia stretla s technológiou
Na jeho rozvoji začala spolupracovať s odborníkmi z viacerých oblastí, ktorí pomohli pôvodnú víziu pretaviť do reálneho riešenia. Princípy arteterapie konzultovala s arteterapeutkou Sashou Točík Berkyovou. Spoločne hľadali spôsob, ako preniesť tvorivý proces do prirodzenej interakcie s dielom tak, aby bol zrozumiteľný a prístupný ľuďom bez ohľadu na vek či umelecké skúsenosti.
Cieľom pritom nebolo vytvoriť terapeutickú pomôcku v klinickom zmysle slova ani nahrádzať odbornú starostlivosť. Ambíciou bolo navrhnúť prostredie, ktoré človeka prirodzene motivuje spomaliť, sústrediť sa na prítomný okamih a prostredníctvom tvorivej aktivity podporiť jeho psychickú pohodu.
Zdroj: Nikola Zsuriková
Na technologickom riešení spolupracovala s programátorom Andrejom Keklakom, architektonickú stránku projektu konzultovala so štúdiom Bodka architekti, finálne grafické spracovanie pripravil Matej Sejča a výrobu prvého panelu zabezpečila spoločnosť 1. Produkčná.
Cieľom projektu bolo vytvoriť prostredie, ktoré človeka prirodzene motivuje spomaliť, sústrediť sa na prítomný okamih a podporiť jeho psychickú pohodu.
Podľa Zsurikovej bol práve interdisciplinárny prístup jedným z predpokladov úspechu. Každý z odborníkov priniesol vlastnú perspektívu a pomohol pretaviť pôvodnú myšlienku do funkčného systému, ktorý dokáže reagovať na človeka aj priestor.
Test vo vesmírnych podmienkach
Jedným z dôležitých míľnikov bolo testovanie prvého prototypu slovenskou astrobiologičkou Michaelou Musilovou počas analógovej vesmírnej misie simulujúcej podmienky života vo vesmíre. Prostredie, v ktorom psychická odolnosť, zvládanie stresu a mentálna pohoda zohrávajú významnú úlohu, poskytlo projektu nový rozmer.
Zsuriková však výsledok nevnímala ako potvrdenie hotového riešenia. Skôr ho považovala za signál, že podobné prepájanie umenia, technológií a poznatkov o človeku môže nájsť uplatnenie aj v prostrediach, kde by ho mnohí neočakávali.
Prvý krok do praxe
Prvý pilotný panel vznikol pre Forbes Slovensko. Podľa Zsurikovej dávalo zmysel predstaviť koncept práve v prostredí značky, ktorá dlhodobo prináša príbehy ľudí posúvajúcich hranice podnikania, vedy, technológie aj kreatívnych odvetví.
Pilotná realizácia však podľa nej nepredstavuje cieľ, ale prvé overenie toho, že koncept môže fungovať aj mimo ateliérov či galérií.
Zdroj: Nikola Zsuriková
Návrat na miesto, kde sa myšlienka zrodila
Myšlienka, ktorá vznikla počas letu lietadlom pred takmer dvadsiatimi rokmi, sa dnes symbolicky vracia na miesto svojho vzniku. Nikola Zsuriková už svoj koncept predstavila zástupcom Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, s ktorými diskutuje o možnostiach jeho využitia vo verejnom priestore.
Zdroj: kerollajn_b.photography/Karolína Bašová
Jej ambíciou je vytvoriť prvý interaktívny arteterapeutický lounge na letisku – priestor, ktorý by cestujúcim umožnil na chvíľu spomaliť, zapojiť sa do tvorivého procesu a spríjemniť si čas pred odletom. Práve miesta, na ktorých ľudia prirodzene zažívajú stres, neistotu alebo únavu, podľa nej ponúkajú priestor na nové využitie umenia.
Vizualizácia interaktívneho terapeutického panela s magnetickými komponentami a QR kódom. Zdroj: Nikola Zsuriková
Letiská pritom nepovažuje za jedinú možnosť. Potenciál konceptu vidí aj v nemocniciach, školách, rehabilitačných centrách, vo firemných priestoroch, na železničných staniciach či ďalších verejných miestach doma aj v zahraničí. V dlhodobejšom horizonte uvažuje aj o jeho využití vo vesmírnych staniciach alebo počas dlhodobých vesmírnych expedicií, kde psychická odolnosť a zvládanie izolácie patria medzi kľúčové faktory.
Nikola Zsuriková verí, že budúcnosť umenia nebude stáť iba na vizuálnom zážitku, ale aj na jeho schopnosti vyvolať emóciu. Podľa nej sa môže stať prirodzenou súčasťou prostredia, v ktorom ľudia žijú, pracujú, cestujú alebo čakajú – nielen ako dekorácia či estetický prvok, ale aj ako nástroj podporujúci sústredenie, upokojenie alebo krátke zastavenie v každodennom tempe.
