Vo verejnej debate často chýbajú podložené ekonomické argumenty. Chýbajúca ekonomická gramotnosť spôsobuje, že sa mimoriadne darí populizmu.
Bol som si ráno zabehať. Využil som čas, kým je teplota ako-tak znesiteľná. V susednej dedine ma prekvapil pracovník obce. Jeho aktivitu by som však len ťažko mohol nazvať verejne prospešnou činnosťou.
S hlučnou motorovou kosačkou víril prach z usušenej zeminy na niečom, čo možno ešte na jar bolo trávnikom. Dnes už žlté pahýle stebiel merali sotva pár centimetrov, navyše bolo medzi nimi množstvo vypálených lysín bez trávy. Napriek tomu ich pracovník obce prešiel kosačkou. Možno sa v ňom ozvali spomienky na vojenčinu: rozkaz je predsa rozkaz.
A splnil ho, až sa tak prášilo. Doslova.
Spor o užitočnosť
Ak by sa muž rozhodol zadanie ignorovať, alebo by benzín z kosačky spreneveril, pre spoločnosť by to bolo užitočnejšie. Je tu však aj iný pohľad. Zámerne sa na problém nebudem dívať ekologicky, ale ekonomiky.
Tým, že kosil, teda prášil, zrejme zašpinil okná na okolitých domoch. Majitelia musia umývať, kúpia nejaké prípravky a zvýšia spotrebu vody. Prípadne využijú upratovací servis. To naznačuje pridanú hodnotu, na ktorej stojí ekonomika.
Zdá sa vám, že z tepla blúznim? Aj mne to tak príde, no podobné nazeranie sa občas vyskytne. Už v 19. storočí o tom písal francúzsky liberálny ekonóm Frédéric Bastiat v eseji Čo je vidieť a čo nie je vidieť. Mimochodom, dnes by oslávil 225 rokov.
Bastiat vymyslel známy príklad s klamom rozbitého okna. Na prvý pohľad môžu byť ľudia radi, ak chlapec nechtiac rozbije okno, dáva tak prácu sklenárovi, ten zo zárobku podporí pekára chleba a ten si zo zisku kúpi topánky od obuvníka.
Znie to logicky, no samotný Bastiat argumentuje, že ak by majiteľ rozbitého okna nemusel platiť sklenára, peniaze by zrejme sám minul u pekára a kolobeh by aj tak pokračoval. A čo je najdôležitejšie – aj bez toho, aby sme museli zničiť okno.
Obetované príležitosti
Zaujímavý príklad má svojich priaznivcov aj odporcov. Analógiou rozbitého okna môže byť šrotovné, ktoré sa na Slovensku vyplácalo v roku 2009. Áno, je to zložitejšia téma a bolo by ťažké zhrnúť všetky argumenty v tomto krátkom článku.
Radšej sa ešte na chvíľu pristavím pri obecnom koscovi. Zámerne neuvediem názov obce. Netuším, či išlo o príliš iniciatívneho pracovníka v teréne, alebo je na vine jeho nadriadený, ktorý trvá na striktnom splnení úloh naplánovaných možno ešte kedysi začiatkom roka.
Dôležitejší je všeobecnejší odkaz: pri správe vecí verejných a všeobecne vo verejnom živote často chýba poctivá ekonomická diskusia. A to v dvoch rovinách. Primárne v základnom účtovníckom nazeraní, že každý výdavok potrebuje byť krytý. Nemenej dôležitá je aj ekonomická teória a hlbšie pochopenie dôsledkov.
Spomínaný Bastiat je autorom dôležitého konceptu nákladov obetovanej príležitosti. Ak si vezmete v práci neplatenú dovolenku alebo odmietnete platený nadčas, nákladom stratenej príležitosti je príjem, ktorý nezískate. Z dlhodobého hľadiska je nákladom obetovanej príležitosti majetok, ktorý ste nezískali podnikaním, pretože po škole ste sa rozhodli zamestnať a nie podnikať.
Nákladom obetovanej príležitosti môže byť aj horšie zdravotníctvo, keďže limitované verejné zdroje smerujú napríklad do bezplatnej dopravy. Aby mali seniori dobrý pocit z bezplatných vlakov bez klímy, obetovali napríklad lepšie zdravotníctvo.
Obed zadarmo?
A to sa už ponúka ďalší dôležitý ekonomický koncept, ktorý hovorí, že neexistuje obed zadarmo.
Chápať by to mohli opäť napríklad seniori. Bezplatné vlaky financujú aj oni, cez DPH, ktorú platia pri každom nákupe.
Takúto debatu však na verejnosti nevidíme. Chýba verejný tlak, aby politici museli verejne obhajovať svoje rozhodnutia a zlyhania. Na Slovensku chýba finančná a ekonomická gramotnosť.
„Prejavuje sa to akceptáciou rôznych ekonomických mýtov a omylov. Príkladom je rozšírené spoliehanie sa ľudí na finančnú ‚pomoc štátu‘ a ich akceptácia populistických návrhov politikov, neraz deklarovaných zadarmo, a to bez zohľadnenia ekonomických zákonitostí ako vzácnosť a nezamýšľaných negatívnych dôsledkov,“ potvrdzuje Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ako dodáva, nedostatočné ekonomické poznanie sa prejavuje aj v ich neefektívnejších rozhodnutiach o peniazoch, majetku, zamestnaní a iných ekonomických aktivitách v každodennom živote.
Asi sa zhodneme, že ekonomickú a finančnú gramotnosť je dôležité osvojiť si už v škole. Iniciatíva pribúda najmä v oblasti finančnej gramotnosti. Trocha horšie je to s komplexným ekonomickým myslením. To je súčasťou osnov napríklad občianskej náuky.
Začať treba od Adama
Na sebe však vidím, že to nestačí. Napríklad o Adamovi Smithovi si síce pamätám tých pár viet zo stredoškolskej učebnice, ale to najzaujímavejšie som sa dozvedel až neskôr. Napríklad, že hoci je ikonou kapitalistov, jednoduchým ľuďom pomohol oveľa viac ako Marx.
Preto ma vždy potešia projekty, ktoré chcú podporiť ekonomické myslenie. Z tejto kategórie je aj kurz Klasická ekonómia pre stredoškolákov, ktorý organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Prvého ročníka sa zúčastnilo 190 študentov v Žilinskom, Košickom a Nitrianskom kraji.
Je to zaujímavý počet, ale v pomere k celkovému počtu študentov je to stále len nepatrné promile. Dôležité je dostať ekonomické myslenie viac k tým, ktorí s deťmi prichádzajú každý deň do kontaktu. Aj preto som rád, že v lete dostanú príležitosť rozšíriť si svoje vedomosti aj stredoškolskí učitelia. Doplním, že Forbes je mediálnym partnerom tohto kurzu.
Je naozaj dôležité, aby ekonomická teória nezostala len teóriou. Na Slovensku sa bežne stáva, že mladí šikovní ľudia vidia svoju budúcu kariéru v práci pre štát či Európsku úniu. Často s cieľom pomôcť pri efektívnejšom prerozdeľovaní verejných zdrojov. To vyzerá chvályhodne, ale tie zdroje najskôr treba zarobiť.
Slovensko zápasí s mnohými problémami vrátane slabého ekonomického rastu a chýbajúcich inovácií. Prečo? Aj preto, že podnikanie nie je medzi mladými také žiadané.
Aby sme ostali pri terminológii, pre kariéru v štáte je ich obetovanou príležitosťou možný úspech či bohatstvo z podnikania. A možno to nie je vedomé rozhodnutie, len im to nikto nepovedal.
