V pravidelnom prehľade Money Brief ponúkame graf, číslo, výrok a udalosť posledných dní. A polemiku o tom, prečo sa ľudia z Ficových grafov naozaj nenajedia.
Vo štvrtok večer obhájila post šéfky Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. V hlasovaní neuspel jej protikandidát Branislav Odruš, ktorý si pri funkcii europoslanca chcel privyrábať zastupovaním pracujúcej triedy. Mimochodom, to môže aj ako politik. Konkrétne vyvíjaním tlaku na koaličné strany, aby popri kupovaní voličov mysleli aj na ekonomický rast.
Hoci voľbe prezidenta konfederácie sa v prehľade týždňa priamo nevenujeme, viaceré ukazovatele opäť potvrdzujú, že hospodárstvo a verejné financie potrebujú racionálny a kritický pohľad aj od odborárov. V tomto má Monika Uhlerová zjavne väčší potenciál.
Začiatkom roka atakovalo zlato historické maximá, no v stredu padla jeho cena pod psychologickú hranicu 4-tisíc dolárov za uncu, hoci hneď na druhý deň sa vrátilo nad túto hodnotu. Analytik sporiteľného družstva Artesa Jan Kořínek predpokladá skôr návrat k rastovému trendu než pokračovanie hlbšieho prepadu. „Ak sa potvrdí scenár postupného uvoľňovania menovej politiky a zvýšeného dopytu po bezpečných aktívach, zlato môže zmazať časť tohtoročných strát. Za realistický považuje návrat k pásmu 4 800 dolárov za uncu,“ uviedol pre ČTK.
V útlme je aj bitcoin, ktorý sa v stredu dostal pod hranicu 60-tisíc dolárov a od začiatku roka padol o zhruba 30 percent. Známa kryptomena čelí masívnej exspirácii opcií, čo zvyšuje riziko väčšieho tlaku na predaj, vysvetľuje analytik Patria Finance Adam Kahánek. Existuje možnosť, že investori môžu byť nútení prechádzať do defenzívnejšieho alebo dokonca medvedieho nastavenia, dodáva s odvolaním sa na prieskum agentúry Bloomberg.
Graf: už v roku 2040 bude šanca na default 52 percent
Ak sa nič nezmení, už v roku 2040, bude riziko defaultu Slovenska 52 percent. Je to mierne vyššia pravdepodobnosť ako to, že pri hode mincou padne hlava. Upozorňuje na to štúdia analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Mareka Rakúsa.
Ako vysvetľuje, starnutie populácie znižuje budúcu schopnosť štátu vytvárať primárne prebytky, a tým aj úroveň dlhu, ktorú je krajina schopná splatiť. „V tomto zmysle sme už pristarí na vysoký dlh: v starnúcej ekonomike je to rizikovejšie. Spoliehať sa len na priaznivejší hospodársky vývoj nestačí. Ak chce štát predísť situácii, v ktorej už defaultu nebude možné zabrániť, musí stabilizovať dlh a zosúladiť budúce výdavky s reálnymi možnosťami ekonomiky,“ varuje.
Zdroj: RRZ
Riziko defaultu
V tejto je súvislosti stojí za zmienku ešte jeden graf, ktorý zverejnil na blogu člen rady Martin Šuster. Vyplýva z neho, že v aktuálnom desiatom volebnom období narastie čistý dlh Slovenskej republiky o viac ako 12 percentuálnych bodov. „Viac než počas ktoréhokoľvek zo šiestich predošlých volebných období. Bývalý rekord bol v piatom volebnom období 2006 až 2010, keď čistý dlh stúpol o skoro 11 bodov. To bolo počas globálnej finančnej krízy,“ vysvetľuje.
Ako dodáva, nasledujúce volebné obdobie zase zachytilo európsku dlhovú krízu. Krízy – covidová a potom energetická – zasiahli aj minulé volebné obdobie, paradoxne však energokríza pomohla „odinflovať“ časť dlhu.
Zdroj: RRZ
Rast dlhu
Udalosť: top superpočítač je z Číny
Superpočítač LineShine – nainštalovaný v Číne – debutuje na prvom mieste a podľa benchmarku High Performance Linpack vytlačil americký stroj El Capitan z pozície najvýkonnejšieho superpočítača sveta.
Vyplýva to z rebríčka 500 najrýchlejších superpočítačov sveta. Ako upresňujú autori, LineShine dosiahol na výkon 2,198 exaflopov za sekundu a stal sa prvým systémom v rebríčku TOP500, ktorý prekonal dva exaflopy trvalého výkonu s dvojitou presnosťou iba s použitím CPU. Druhý až štvrtý najrýchlejší stroj majú USA, piaty v Nemecku. Do prvej desiatky krajín sa dostali aj Taliansko, Švajčiarsko a Japonsko.
Výrok: deň daňovej slobody sa vzďaľuje
Narastajúci počet dôchodcov ako voličov vedie politikov k populizmu a krátkozrakým rozhodnutiam na úkor budúcich generácií.
Poukazuje na to Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania, podľa ktorého nastane Deň daňovej slobody na Slovensku na nedeľu 28. júna.
Pre porovnanie, ešte v roku 2019 bol zlomovým 30. máj. Najnepriaznivejší výsledok nastal v roku 2000, keď deň slobody pripadol na 14. júla. Aktuálny výsledok je tak historicky druhý najhorší.
Nová metodika založená na porovnaní verejných výdavkoch k HDP umožňuje medzinárodné porovnávanie. Najpriaznivejší výsledok dosiahlo Írsko s dátumom 25. marca, s výrazným odstupom pred druhou Maltou (11. máj). Česko je piate (4. jún), Slovensko 15. Najhoršie sú na tom Rakúšania (20. júl), Francúzi (30. júl) a Fíni (4. august). Dominancii Írska pomáha, že v krajine sídli veľa amerických firiem, ktoré zvyšujú tamojšie HDP.
Aj podľa Oravca je hlavným problémom slovenských verejných financií demografia – starnutie populácie, ktorá zvyšuje nároky na dôchodkový a zdravotný systém. Okrem dosahov na verejné financie netreba prehliadať ani politický problém.
Polemika: premiér by si mal všímať všetky grafy
Začiatok týždňa začal premiér Robert Fico citovaním štúdie Digital News Report 2026 od Reuters Institute. Upozornil, že na Slovensku médiám nedôveruje až 81 percent ľudí, čo je jedno z najhorších čísel. Podľa neho je dôvodom nedôvery zamlčiavanie pozitívnych správ o krajine.
Tu sa žiada dodať, že médiá by radi prinášali o Slovensku čo najviac radostných článkov. Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov im však neumožňuje klamať.
No vážne, faktom je, že tuzemské médiá venujú slabej dôvere patričnú pozornosť. Samotný premiér by sa však v rámci svojej práce mohol recipročne pozerať na ekonomické grafy a fakty, ktoré sa v publikáciách objavujú.
Len v aktuálnom prehľade sú dve vážne varovania – o hrozbe defaultu verejných financií a o narastajúcej daňovej záťaži. A pred týždňom sme informovali o nepriaznivom postavení v rebríčku konkurencieschopnosti krajín.
Rovnako zaujímavé pre celú koalíciu môže byť, že v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc je Slovensko na 37. mieste až za exotickými krajinami ako Východný Timor, Trinidad a Tobago, Surinam a Seychely.
V rebríčku vnímanie korupcie od Transparency International je Slovensko 61.
Niekdajší šéf Združenia robotníkov Slovenska a bývalý poslanec Ján Ľupták, ktorý by dnes paradoxne patril k vzdelanejšej a kultivovanejšej časti parlamentu, sa preslávil výrokom: „Z vašich grafov sa ľudia nenajedia“.
Dôležité ekonomické grafy, ktoré sa Fico snaží bagatelizovať poukazovaním na nedôveryhodnosť médií, pritom varujú, že ak sa nič nezmení, ľudia sa už možno naozaj nenajedia.