Domácnosti viac sporia a míňajú opatrnejšie. Americký denník upozorňuje, že rozdiel oproti USA zhoršuje výkon ekonomiky.
Európania po inflačnej vlne z posledných rokov výrazne obmedzujú spotrebu a viac sporia. To môže výrazne spomaliť hospodársky rast kontinentu, upozorňuje analýza denníka The Wall Street Journal. Reálna spotreba domácností od roku 2019 vzrástla v eurozóne len o 5,5 percenta a v Británii o dve percentá, zatiaľ čo v Spojených štátoch o 18 percent. Inflácia v eurozóne aj v Česku pritom vrcholila na jeseň 2022, spotrebiteľov však mohlo zneistiť aj tohtoročné zdražovanie spojené s americko-izraelskými útokmi na Irán.
Domácnosti v eurozóne si vlani odkladali bokom zhruba 15 percent disponibilných príjmov, kým pred pandémiou to bolo približne 12,5 percenta. V Česku je to vyše 19 percent, zatiaľ čo pred pandémiou menej než 12 percent.
Práve slabšia spotreba vysvetľuje významnú časť rozdielu v ekonomickom výkone medzi Európou a USA, uviedla hlavná ekonómka holandskej banky ING Marieke Blom. Podľa nej by sa hrubý domáci produkt eurozóny zvýšil o 1,3 percenta, keby sa domácnosti vrátili k predpandemickej miere úspor. Reálne disponibilné príjmy obyvateľov eurozóny sú pritom dnes o osem percent vyššie než pred pandémiou.
Analýza The Wall Street Journal uvádza, že inflácia zanechala na európskych spotrebiteľoch hlbšie psychické následky než v Spojených štátoch.
Denník cituje Čecha Matěja Macáka, 24-ročného materiálového inžiniera, ktorý prestal kupovať zberateľské tenisky a váha aj pri drobných výdavkoch. „Pozerám sa na niektoré modely Jordan, ale potom si poviem, že je to možno priveľa a že by som mal radšej šetriť. Uvedomil som si, že kupujem menej vecí než v čase, keď som mal menej peňazí,“ povedal americkému denníku.
Podobnú skúsenosť opisuje aj obyvateľka Londýna Shelly Perera. Hoci ona aj jej manžel v posledných rokoch zarábajú viac, po inflačnom šoku z roku 2022 výrazne obmedzila výdavky, nakupuje v lacnejších obchodoch a viac šetrí. „Mali sme celkom pekný životný štýl, ale teraz sme ho výrazne osekali. Môžeme si dovoliť míňať, len to jednoducho odmietame,“ uviedla.
Niektorí Európania si navyše odkladajú viac peňazí pre obavy z budúcnosti dôchodkových systémov. Francúzsky konzultant Vincent Boucard napríklad šetrí približne polovicu príjmov a investuje do akcií a fondov. „Asi pred rokom a pol som si uvedomil, že ako Európan sa nemôžem spoliehať iba na štátny dôchodok. Pre našu generáciu to bude úplne iné než pre generáciu našich rodičov a starých rodičov,“ myslí si.
Mnohí Európania však zostávajú voči investovaniu skeptickí. Domácnosti v Únii držia približne tretinu finančných aktív v hotovosti alebo na bankových účtoch. Peniaze sa im tak úročia nízko a výnosy často zaostávajú za infláciou. Presmerovanie časti biliónov eur, ktoré ležia na účtoch domácností, do produktívnejších investícií by podľa The Wall Street Journal pomohlo aj ekonomike.
V mnohých krajinách je navyše sporivosť tradične považovaná za cnosť a ľudia sa, naopak, boja investovať a riskovať, typicky v Nemecku. Finančná psychologička Monika Müller uviedla, že snaha vyhnúť sa neistote vedie mnohých ľudí k nadmernému hromadeniu úspor. „V Nemecku si s peniazmi spájame bezpečie a istotu, zatiaľ čo v Amerike predstavujú slobodu. Ak sa budete za každú cenu vyhýbať neistote, nikdy neporastiete,“ dodala.
