Youtuberské remeslo je často spájané s ľahkým zárobkom. Realita je však komplikovanejšia a skrýva viacero úskalí.
Určiť konečné zárobky domácich tvorcov na YouTube môže byť komplikované. Webový agregátor dát o influenceroch Social Blade prináša len približnú predstavu. Podobné dáta však slúžia najmä na ilustráciu. Môžu byť nepresné či zovšeobecňujúce.
Ide tak o veľmi približné čísla, no ako pre Forbes potvrdilo viacero influencerov, výška mesačných ziskov závisí aj od konkrétneho ročného obdobia a sezóny. Ako však priznali viacerí experti, videoprodukcia na YouTube so sebou prináša viacero vedľajších efektov.
Stroj na peniaze?
Alfou a omegou úspešných tvorcov je práve monetizácia. Samotná platforma na oficiálnom webe uvádza, že s ideou zdieľania podielu z výnosov z inzercie prišla už v roku 2007. Proces spoplatňovania má jednoduchý vzorec. „Výnosy platformy YouTube s publikom tvoreným dvomi miliardami divákov pochádzajú od inzerentov a z odberov,“ píše sa na webe YouTube. Základom pre spoluprácu s tvorcami je partnerský program. Ten tvorí viacero foriem zdrojov výnosu, no tým hlavným sú príjmy z inzercie a reklamy.
Jednoducho povedané, predstavme si výnosy z reklamy a inzercie ako hlavný prúd, ktorý následne platforma delí na dva menšie „toky“. Ten väčší, 55 percent z celkových výnosov, putuje autorom, interpretom a mediálnym spoločnostiam. Zvyšných 45 percent výnosov z reklamy si ponechá samotná platforma. Tie potom reinvestuje napríklad do online nástrojov na tvorbu, možností speňaženia, správy autorských práv či funkcií pre komunitu.
Existujú však rôzne typy a formy výnosov z online tvorby, ktoré si treba rozmeniť na drobné. Tie priamo či nepriamo závisia od záujmu o tvorcu. Na Slovensku podľa dát Google Česko sleduje YouTube týždenne osem z 10 Slovákov vo veku od 15 do 69 rokov. To predstavuje okolo 3,3 milióna ľudí.
Jedným z hlavných kanálov speňažovania je práve príjem súvisiaci s uverejňovaním reklamy v rámci videoobsahu. Kedy má teda tvorca nárok na honorár? Do spomínaného partnerského programu sa tvorca môže prihlásiť po tom, čo prekročí hranicu päťsto odberateľov.
„Po prijatí do programu a dosiahnutí tisíc odberateľov získajú autori prístup k výnosom z reklám a začnú zarábať 55 percent z reklám zobrazovaných v ich videách a odberov YouTube Premium,“ píše sa na webe platformy.
Podľa daňovej poradkyne Alice Ordy Oravcovej môže príjem influencerov presiahnuť aj spomínané jednotky tisíc eur. „Je možné odhadovať, že príjmy sa pohybujú v priemere od päťtisíc do 20-tisíc eur mesačne. Je však veľmi málo influencerov, ktorí tieto sumy presiahnu,“ uviedla.
Brachna sa ako Duklock venuje vo svojom video obsahu najmä gamingu. Foto: Robo Homola
Množstvo premenných
„YouTube je aktuálne totiž veľmi dobre nastavený. Firmy dávajú do reklám naozaj dosť peňazí a sú dobre zaplatené, pretože záleží aj od toho, koľko firma ponúkne platforme za zverejnenie reklám. Asi vám nepoviem konkrétnu sumu, ale vieme sa pohybovať mesačnými príjmami vo vyšších tisíckach až desiatkach tisíc eur,“ okomentoval pre Forbes Dušan Brachna, známy ako Duklock.
Viac svetla do procesu odmeňovania vniesol šéf a zakladateľ Multi-channel network siete Vidadu Emil Vojtko. Ten síce nechcel zdieľať konkrétne dáta platformy, no ilustroval trendy na základe priemerných trhových odhadov naprieč portfóliom. „Pri bežnom zábavnom obsahu dnes hovoríme o odmene na úrovni dvesto až 250 eur za 100-tisíc pozretí čisto z YouTube reklamy. Pred 10 rokmi to bola zhruba tretina, okolo 60 až 80 eur,“ vysvetlil. Zároveň doplnil, že ide o spriemerovaný odhad.
Podľa Vojtka v praxi záleží aj na faktoroch, ako sú dĺžka videa či množstvo vložených reklám. „Dlhé videá totiž umožňujú tvorcom nastaviť viacero reklamných prestávok, čo logicky generuje násobne vyššie celkové výnosy aj pri rovnakom počte pozretí. Naopak, pri krátkych formátoch – YouTube Shorts – sa trhové odhady pohybujú na úrovni päť až 10 centov za tisíc pozretí,“ podčiarkol.
Evolúcia monetizácie
Podľa šéfa platformy Vidadu sa výrazne zmenila aj forma monetizácie. „Ak sa pozrieme na naše historické trhové odhady, pred 10 rokmi bola priemerná odmena za tisíc pozretí takmer trojnásobne nižšia. Okrem rastu cien reklamy sa však za tie roky úplne prestaval aj celkový ekosystém. Zatiaľ čo v úplných začiatkoch išlo len o naháňanie kliknutí, tento model už pred rokmi definitívne nahradil Watch Time (odmeňovanie za udržanie pozornosti, poznámka redakcie),“ priblížil.
Podľa Vojtka sa však kľúčovým nástrojom v rámci monetizovania stalo zavedenie YouTube Shorts. Ide o krátky vertikálny videoformát, ktorý je obmedzený časom.
„Slúži ako masívny akvizičný kanál na rýchle naberanie nových divákov a YouTube ho dnes už takisto plnohodnotne monetizuje cez podiel na výnosoch z reklám v Shorts feede. Z pohľadu nášho agentúrneho know-how však vždy upozorňujeme, že Shorts nie sú univerzálnou skratkou k úspechu. Pre niektoré kanály sú obrovským prínosom, iným môžu, naopak, roztrieštiť publikum – všetko prísne závisí od dynamiky a celkovej obsahovej stratégie konkrétneho tvorcu,“ upozornil.
K zdrojom monetizácie pribudli aj ďalšie kanály. Ako podotkol Vojtko, ide napríklad o YouTube Premium, v rámci ktorého tvorcovia dostávajú percento z kúpeného predplatného. Zároveň fanúšikovia vedia dotovať svojho obľúbeného tvorcu aj prostredníctvom priamej finančnej podpory formou takzvaného členstva.
„Vďaka týmto funkciám si dnes tvorca vie svoj príjem lepšie diverzifikovať a celý tento biznis je preňho oveľa predvídateľnejší a stabilnejší,“ podčiarkol.
Robo Homola
Na papieri tak spolupráca s platformou znie idylicky, no tvorcovia často v praxi narážajú na množstvo prekážok. Ak si zapnete ľubovoľné video, môžete si všimnúť, že sa youtuberi často vyhýbajú konkrétnym slovám a výrazom, na ktoré je platforma citlivá.
Ide napríklad o rasisticky podfarbený slovník, ale aj slová ako „vražda“ či „samovražda“, ktoré môžu systémy platformy vyhodnotiť ako škodlivé a nevhodné. Ak sa tak stane, tvorca môže „dostať po prstoch“ takzvaným „žltým dolárom“. Tým pádom platforma výrazne obmedzí monetizáciu obsahu vo videu.
Za nevhodný obsah môže dostať tvorca od platformy aj „strike“. Ak dostane niekoľko podobných upozornení za sebou, môže prísť o kanál. Ondrej Macko z TouchIT upozorňuje, že problém je aj s kontinuitou zverejňovania obsahu. „Keď prestanete s publikovaním, idete napríklad na dovolenku, tak vás YouTube výrazne potrestá a váš obsah už nezverejňuje ako predtým. Nevidí ho také veľké publikum,“ podotkol expert.
Ako dodal, problematickým je aj využívanie autorskej licencovanej hudby. Ak autor použije,hoci aj nevedomky, vo videu licencovanú hudbu, môže byť platformou potrestaný.
Nevedomosť neospravedlňuje
Finančná expertka Alica Orda Oravcová sa v posledných mesiacoch stala v médiách popularizátorkou v súvislosti s témou daňových povinností influencerov. Téme sa výrazne venovala pre časopis Plus 7 dní.
Ako priblížila pre Forbes, influenceri pri daňových povinnostiach musia dodržiavať rovnaké pravidlá ako bežní daňovníci.
„Ide buď o príjem z podnikania, alebo o príjmy na základe autorských zmlúv, a to v závislosti od konkrétnej činnosti. Povinnosť influencerov zdaniť svoje príjmy pritom nie je nová, rozdiel je iba v tom, že finančná správa má už od roku 2024 množstvo informácií o príjmoch influencerov na základe automatizovanej výmeny informácií,“ priblížila Oravcová.
Podotkla, že daňový úrad môže vyrubiť daň spätne v rámci časového obdobia za päť rokov. Ide tak o tému, ktorá sa netýka len roka 2026. „Influenceri by sa mali zamyslieť, či sa im neoplatí opraviť si podané daňové priznania a zaplatiť daň z celých svojich príjmov. V prípade daňovej kontroly budú totižto sankcie omnoho vyššie,“ zdôraznila expertka.
„Každý daňovník by mal poznať svoje zákonné povinnosti. Ak ich nepozná, môže sa obrátiť buď na odborníkov – daňových poradcov, alebo napíše finančnej správe, ktorá poskytuje odpovede na metodické otázky bezplatne. Preto výhovorka, že ,ja som nevedel, že mám svoj príjem zdaniť‘ neobstojí ani pri influenceroch, ani pri iných povolaniach,“ dodala Oravcová.
