Centrálnu banku riadil Alan Greenspan počas úradovania štyroch amerických prezidentov. V knihe spomína aj na to, ako ho Václav Klaus poúčal o voľnom trhu.
Za 18 rokov sa zo zygoty stane právne dospelý človek a výrazne sa zmení aj spoločnosť. V lete 1987 po sebe ešte kričali burzoví makléri na parkete v New Yorku. V roku 2006 už biznismeni čítali správy v mobilných zariadeniach BlackBerry.
Medzitým sa zrútil sovietsky blok a v Bielom dome sa postupne vystriedali Ronald Reagan, George Bush, Bill Clinton aj George Bush junior.
Jedna stolička však po celý ten čas slúžila rovnakému človeku. Alan Greenspan strávil na pozícii šéfa Federálneho rezervného systému 18 rokov a 173 dní. Počas tohto obdobia sa musel vysporiadať s množstvom kríz, aj preto mal prezývku Maestro. No, ako sám priznal, k jednej dokonca prispel.
Greenspan zomrel v pondelok vo veku rovných sto rokov. Prečítajte si jeho profil.
Greenspan je až druhým najdlhšie slúžiacim šéfom Fedu. O 131 dní viac strávil v úrade William McChesney Martin.
Už dva mesiace po nástupe musel Greenspan riešiť Čierny pondelok. Devätnásteho októbra 1987 sa nákaza šírila po celom svete. Dôvodom bolo vytriezvenie z prehnaného optimizmu. Dow Jones Industrial Average sa za jeden deň prepadol o vyše 22 percent.
Obchodné systémy nestíhali zvládať nápor požiadaviek. Aj vďaka intervencii Fedu sa paniku podarilo upokojiť a neprerástla do dlhodobej krízy. Akcie sa na pôvodné úrovne vrátili už o dva roky.
Už do tohto obdobia siahajú takzvané Greenspanove Put Opcie, ktoré neskôr čelili výraznej kritike. Zjednodušene povedané, išlo o nepriame tlačenie peňazí centrálnou bankou.
V roku 2000 čelil svet bubline dot-com. V tom čase vytvorila CNBC takzvaný aktovkový indikátor. „V dňoch zasadnutí Fedu ma sledovali na ceste kamery. Ako hovorila teória, ak bola moja aktovka tenká, moju myseľ nič nesužovalo a ekonomike sa darilo dobre. Keď však bola preplnená, hrozilo zvýšenie sadzieb,“ spomína v knihe Vek turbulencií.
Spätne sa môže zdať, že aktovka bola často tenšia, než mala byť. Nobelista Paul Krugman Greenspana kritizoval za zo, že nezačal zvyšovať sadzby včas, ale počkal kým bublina spľasne.
Pád dvojičiek
Veľkou skúškou bol teroristický útok na dvojičky v septembri 2001. Burzy zostali zatvorené až štyri dni. Naposledy sa to stalo počas veľkej depresie v roku 1929.
Práve udalosťami zo septembra 2001 sa začína aj spomienková kniha. Sám vtedy uviazol v Európe a uvedomoval si, čo môže zastavenie ekonomiky a finančných transakcií spôsobiť.
„Fed riadi elektronické platobné systémy, ktoré transferujú viac než štyri trilióny dolárov denne v peniazoch a cenných papieroch medzi bankami po celej krajine a väčšine zbytku sveta,“ vymenoval.
Paradoxne, kým elektronický tok fungoval, problémy nastali práve tam, kde všetci vidia záchranu v situáciách, keď zlyhá elektronický systém. „Vzhľadom na zastavenie leteckej prevádzky meškala doprava a preplácanie starých dobrých šekov. Bol to technický problém, ale vyriešiteľný,“ vraví s tým, že Fed musel zasiahnuť dočasným rozšírením dodatočných úverov bankám.
Útoky na dvojičky zmenili tvár sveta. Prehodnotila sa bezpečnosť a na dlhší čas sa zastavil cestovný ruch v USA. Fed sa snažil o podporu ekonomiky. Tu treba dodať, že na rozdiel od Európy má americká centrálna banka dvojitý mandát, okrem stabilnej cenovej hladiny sa má usilovať aj o plnú zamestnanosť.
Zdroj: Forbes
Prílišné uvoľňovanie menovej politiky spätne vyvoláva kritiku. Tú zhrnul v knihe Greenspanove bubliny s podtitulom Vek ignorácie v americkej centrálnej banke William A. Fleckenstein. Pôsobí ako prezident poradenskej spoločnosti Fleckenstein Capital a známym sa stal písaním stĺpčekov Contrarian Chronicles pre MSN Money.
Kniha, ktorá je dostupná aj v češtine, je už na prvý pohľad mimoriadne kritická, čo čiastočne pôsobí ako marketingový zámer. Pri jej čítaní treba rozlišovať fakty a pocity autora.
„Posúďte, ako sa váš vlastný život zmenil za posledných pár rokov. Ako Greenspanove činy ovplyvnili vaše akciové portfólio alebo hypotéku? Budete bohatší vďaka tomu, že ste túto dobu zažili, alebo budete oveľa chudobnejší z rovnakého dôvodu?“ pýta sa sugestívne.
Zároveň odpovedá, že väčšina rozhodnutí „nebola prospešná ani pre vás a neučinila bohatšie ani USA“. „Navzdory žiarivému sebahodnoteniu v jeho knihe,“ dodáva.
Hypotekárne špekulácie
Problémy vidí Fleckenstein práve v dlhodobej politike lacných peňazí. „Vytrvalo volil príliš nízke sadzby potom, čo vyriešil nepokoj ďalšou vlnou úrokov, ktoré boli opäť príliš nízke. Výsledkom bolo, že počas jeho vlády nad americkou ekonomikou USA zažili špekulácie s akciami a následne nehnuteľnosťami,“ píše.
Faktom je, že o sadzbách nerozhoduje šéf Fedu samostatne, ale celý výbor, a to hlasovaním. Greenspan bol v úrade počas vlády republikánskych prezidentov a jednej demokratickej hlavy štátu. Keby svoju prácu nezvládal, asi by ho opätovne nezvolili.
Výraznejšia kritika sa objavila až po skončení jeho mandátu. Výstižne to opísal magazín Time, ktorý Greenspana zaradil na zoznam 25 ľudí, ktorých možno viniť z finančnej krízy.
Magazín pripomína aj jeho úspechy. Začína hneď krízou v prvom roku. „So svojou prvou veľkou výzvou vo funkcii sa vyrovnal tak, že zabránil tomu, aby sa krach akciového trhu v roku 1987 premenil na niečo oveľa horšie. V 90. rokoch predsedal dlhému hospodárskemu a finančnému boomu a dosiahol status washingtonského rezidentného mága,“ spomína.
Problémy prišli neskôr. „Super nízke úrokové sadzby, ktoré Greenspan priniesol začiatkom 21. storočia, a jeho dlhodobé pohŕdanie reguláciou sa však teraz považujú za hlavné príčiny hypotekárnej krízy. Maestro na októbrovom vypočutí v Kongrese priznal, že ‚urobil chybu, keď predpokladal‘, že finančné firmy sa dokážu regulovať samy,“ uzatvára Time.
„Tí z nás, ktorí sa spoliehali na záujem úverových inštitúcií, že budú chrániť akcionárov, sú v stave neveriaceho úžasu,“ povedal Greenspan pred Kongresom.
Fanúšik slobodného trhu
V jeho pamätiach sa popri fotografiách z rodinného života a zo stretnutí so svetovými lídrami objavujú aj podobizne Adama Smitha, Johna Locka a Josepha Schumpetera.
„Osvietenecké myšlienky Adama Smitha o osobnej iniciatíve a moci trhu sa vrátili v 30. rokoch takmer z úplného zabudnutia. Smith patrí medzi moje hlavné duchovné autority. Bol som rovnako ovplyvnený myšlienkami Johna Locka, veľkého britského filozofa, ktorý definoval základné pojmy života slobody a vlastníctva. A tiež Schumpetera – ekonóma 20. storočia, ktorého koncepcia tvorivej deštrukcie odhaľuje podstatu technologických zmien modernej kapitalistickej spoločnosti,“ poznamenáva.
Odpor k silnému štátu uňho podporilo dianie v komunistických krajinách. Po páde berlínskeho múru ho prekvapil hospodársky stav východného bloku. „Tak ohromujúci stupeň ekonomického rozpadu udivil dokonca aj skeptikov. Východonemeckí robotníci mali sotva tretinovú úroveň produktivity západonemeckých kolegov. Vzťahovalo sa to aj na životnú úroveň obyvateľstva,“ napísal.
Dodal, že východní Nemci mohli aspoň čakať pomoc od západných. „Ostatné štáty sovietskeho bloku trpeli rovnakou skazou alebo dokonca horšou a pritom sa o seba museli postarať samy,“ dopĺňa.
Zdroj: SITA/AP
Stretnutie s Klausom
V knihe spomína aj Václava Klausa, ktorý mu vysvetľoval systém kupónovej privatizácie a ekonomickej transformácie. „Spýtal som sa na dosah reformy na zamestnanosť, Klaus má rýchlo usadil. Povedal: ‚Vo vašej krajine si taký luxus môžete dovoliť. Aby sme uspeli, potrebujeme rýchle skončiť s minulosťou, konkurenčný trh je cesta, ako produkovať bohatstvo, a na ten sa zameriame‘,“ vraví.
Hovorí, že s budúcim českým prezidentom sa neskôr stali dobrými priateľmi. „No bolo to prvýkrát v mojom živote, keď mi niekto vynadal za to, že nedoceňujem silu slobodného trhu,“ dodal s nadľahčením.
Obrovský pokrok si Greenspan všíma aj v prípade Číny. Prekvapilo ho, ako rýchlo sa krajina mení. V roku 2007, keď písal svoju knihu, predznamenal, že ekonomická cesta povedie stranu k opusteniu ich filozofických koreňov a k oficiálnejšiemu prijatiu určitej formy trhového kapitalizmu. „Premenia sa potom na demokratickú socialistickú stranu, ako sa to stalo v mnohých štátoch bývalého sovietskeho bloku? Zmieria sa s politickým pluralizmom alebo strana opustí reformy a navráti sa k ortodoxnému režimu centrálneho plánovania a autoritatívnemu politickému režimu?“ pýtal sa.
Zároveň dodal, že nepochybuje o tom, že komunistická strana môže udržať autoritárstvo a takmer kapitalistický prosperujúci režim po určitý čas. „Avšak bez politického bezpečnostného ventilu demokratického procesu pochybujem v dlhodobý úspech takéhoto režimu,“ uzatvoril túto myšlienku.
