Myšlienky Adama Smitha stáli pri zrode ekonomického bohatstva. Jeho dielo má podobný význam ako objavy Isaaca Newtona či Charlesa Darwina.
Množstvo Slovákov stále hľadá lepší život vo Veľkej Británii. Niektorí si idú zarobiť napríklad na byt, ďalší sú pripravení presťahovať sa natrvalo. Britská monarchia je pre našinca stále bohatou krajinou.
Ekonomické rozdiely sú spôsobené predovšetkým 40 rokmi, keď rastu ekonomiky vo východnom bloku bránilo centrálne plánovanie a železná opona. No hospodárske rozdiely majú aj staršie príčiny. Už za monarchie nedokázalo Rakúsko-Uhorsko nasledovať bohatnúcu Britániu. Pritom stačilo málo a mohlo to byť inak.
Presne pred 250 rokmi formuloval škótsky filozof Adam Smith svoje Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov. Hoci má kniha takmer 900 strán, zjednodušene môžeme povedať, že poukazovala na výhody ekonomických slobôd, spolupráce a voľného obchodu.
Ambiciózny plán
Tieto myšlienky zaujali aj Gregora Berzevicziho. Mladík zo šľachtickej rodiny spod Tatier študoval v Göttingene a revolučný pohľad na bohatstvo sa rozhodol predostrieť cisárovi Jozefovi II. A dôvodov na zlepšovanie bola veľa, v tom čase boli clá zavedené dokonca aj na vnútorných hraniciach rakúsko-uhorskej monarchie.
Mladík z Veľkej Lomnice chcel urobiť z viacnárodného štátu najbohatšie európske mocnárstvo aj s využitím Smithových zistení. „Svoje návrhy ponúkol panovníkovi, ktorého si spájame s reformami, Jozefovi II.,“ pripomenul historik ekonómie Tomáš Krištofóry na Slovenskom ekonomickom fóre venovanom práve odkazu Adama Smitha, ktorého organizátorom je Ján Oravec z Inštitútu slobody a podnikania.
Syn Márie Terézie tieto rady nepočúvol a nestal sa reformátorom ekonomiky. Na jednej strane bol Berzeviczi iba nižší šľachtic a idealista. „Štátnické bremeno za neurobené reformy padá na Jozefa II. Nevyužil najlepšiu šancu na to, aby sme dobehli západnú Európu,“ hodnotí Krištofóry.
