Nádej na mierovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá má úplne uvoľniť blokádu lodí v Hormuzskom prielive, odštartovala pád cien ropy a plynu na svetových trhoch. Vodiči sa tak tento týždeň môžu tešiť na pokles cien benzínu a nafty, ekonomika sa však aj tak cenovým nárastom nevyhne.
Ropa a zemný plyn v podobe skvapalneného LNG opäť začínajú prúdiť z Perzského zálivu do celého sveta. Môže za to dohoda medzi Spojenými štátmi americkými a Iránom, ktorej presné znenie síce nie je známe, ale podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa by mala byť medzi predstaviteľmi oboch krajín formálne podpísaná v piatok v Ženeve. Vtedy by mala byť tiež úplne uvoľnená blokáda Hormuzského prielivu.
Už tento prísľub stačil na to, aby sa ceny ropy a plynu vydali strmhlav dole.
Ceny zemného plynu len v utorok klesli o 10 percent k 42,50 eura za megawatthodinu, cena európskej ropy Brent sa potom počas utorka pozrela pod 80 dolárov za barel, kde bola naposledy pred troma mesiacmi krátko po začatí konfliktu na Blízkom východe. „Koniec ropného šoku,“ reagoval na prepad ropy pod hranicu 80 dolárov za barel hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. „Ak to vydrží, (česká) vláda by mala ku koncu júna ukončiť stropovanie cien pohonných hmôt,“ dodal k utorkovému vývoju na trhu s ropou.
Prvý, kto pokles cien pocíti, budú vodiči, ktorí sa môžu tešiť na pokles hodnôt na totemoch českých čerpacích staniciach už v tomto týždni. Podľa analytikov by sa prepad cien ropy na svetových trhoch, ktorého sme svedkami, mohol prejaviť znížením až o dve koruny na liter nafty a benzínu.
Vyprahnuté nádrže
Či však bude mať silu na ďalšie poklesy k úrovniam pred ropnou krízou, v tom sú analytici skôr skeptickí. A to preto, že svet čerpal posledné tri mesiace zo zásob, ktoré sa teraz začnú pomaly dopĺňať.
„Hlavnou brzdou nižších cien bude nutnosť doplňovania vyčerpaných zásob, čo vytvorí silný dopyt a pevný cenový základ. Nedá sa teda predpokladať, že by cena ropy v dohľadnej dobe klesla k hranici 60 dolárov za barel. Trh sa po opadnutí počiatočnej eufórie stabilizuje na vyšších úrovniach,“ uviedol analytik.
Podobne to vidí aj analytik Purple Trading Petr Lajsek. „Návrat k týmto cenám môže trvať niekoľko mesiacov a nemožno vylúčiť, že sa ho trh dočká až v budúcom roku,“ hovorí.
Že sú svetové zásoby vyprahnuté, potvrdzujú aj štatistiky prichádzajúce z jednotlivých krajín. Napríklad z najčerstvejších údajov amerického ministerstva energetiky vyplýva, že zásoby ropy v strategických rezervách Spojených štátov klesli na 340,3 milióna barelov, teda na najnižšiu úroveň od roku 1983.
Sama Medzinárodná agentúra pre energiu potom odhaduje, že svet bude v ropnom deficite minimálne do konca tohto roka.
Horšie je to s plynom
Zložitejšia situácia bude na strane ceny zemného plynu. Tá síce len v utorok poklesla oproti predchádzajúcemu dňu o takmer desatinu na 42,50 eura za megawatthodinu, medziročne je však stále o 15 percent vyššie.
Vzhľadom na ročné obdobie, keď je potrebné plniť zásobníky na zimu, museli európski obchodníci nakupovať aspoň minimálne množstvo plynu aj v posledných mesiacoch, keď jeho cena bola o pätinu až tretinu vyššia. Tento drahší plyn potom budú musieť predať zákazníkom a navýšiť tak svoje cenníky, čo už mnohí avizovali. Súčasné poklesy cien plynu tak len zmiernia nárasty cenníkových taríf.
Ako upozorňuje americký komoditný expert Jack Prandelli stojaci za odborným energetickým newsletterom Merchant, samotné otvorenie Hormuzu navyše stopercentne neobnoví predkrízové toky LNG z Perzského zálivu. Dôvodom sú hlavne zničené LNG terminály v Katare, ktoré zaisťovali až pätinu svetovej produkcie LNG.
„Katar svojim odberateľom oznámil, že polovicu produkcie obnoví do jedného mesiaca. Za dva mesiace to bude 80 percent. Osemdesiat percent však nie je sto. A nebude po niekoľko rokov,“ krotí nadšenie zo súčasných cenových pádov. Súčasné nižšie ceny plynu by však mohli povzbudiť obchodníkov k plneniu podzemných zásobníkov v Európe. Tie totiž oproti minulým rokom trpia.
Podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE) boli zásobníky plynu v EÚ cez víkend naplnené zo 44,34 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka predstavovala ich naplnenosť 53,02 percenta.
Faktom však je, že vyššie ceny energií sa za posledné tri mesiace prepísali do ekonomiky a aj napriek súčasným poklesom sa v nasledujúcich mesiacoch musíme aj tak pripraviť na rast spotrebiteľských cien.
A to nielen pre energie, ale aj pre ďalšie komodity, ako sú hnojivá alebo plyny využívajúce sa na výrobu čipov, ktoré z dôvodu obmedzených dodávok tiež zažili cenové šoky, ktoré sa od výrobných firiem budú postupne prepisovať až do maloobchodu.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
