O potenciáli slovenskej športovkyne roka a osobnosti roka 2025 podľa Forbesu veľa napovedá fakt, že v utorok nebola veľmi spokojná aj napriek tomu, že pokorila národný rekord.
V utorok padol aj svetový rekord v šprinte, a to len pár desiatok kilometrov od Slovenska. Napriek unikátnemu výkonu Američana Noaha Lylesa na neolympijských 150 metrov, sa mnohí diváci Zlatej tretry v Ostrave viac tešili na iný súboj.
Na hladkých 400 metrov sa v Ostrave rysoval duel s potenciálom napodobniť legendárne finále Slovensko – Česko z hokejových majstrovstiev sveta 2000.
V dráhe číslo päť česká halová majsterka sveta Lurdes Gloria Manuel a v dráhe štyri Emma Zapletalová, ktorá si vlani doniesla z majstrovstiev sveta bronz na dlhých prekážkach a tohto roku je v tejto disciplíne líderkou svetových tabuliek.
V histórii atletiky nie je veľa takých chvíľ, keď sa proti sebe postavili česká a slovenská šprintérka, pričom obe sa mohli hrdiť označením hviezdy svetovej atletiky.
Pôvodne sa mali stretnúť už v marci vo finále halových majstrovstiev sveta, Emma však vtedy pre zdravotné komplikácie odstúpila.
Hladkých 400 metrov je trať, ktorá je objektívne doménou Lurdes. No Emma jej môže byť vyrovnanou súperkou. Hoci sa venuje technickejšej disciplíne, disponuje rýchlostnou vytrvalosťou. No lepšie sa cíti nad prekážkami. Ak nie sú, chýbajú jej. To sa ukázalo aj v Ostrave.
Ešte 60 metrov pred cieľom bola druhá a zdalo sa, že sa dotiahne, napokon dobehla štvrtá. Aj z jej tváre bolo vidieť, že s výkonom nie je úplne spokojná a to aj napriek tomu, že pokorila slovenský rekord.
V reakcii pre novinárov pripomenula, že to bola prvá hladká štyristovka po dlhom čase. „Cítila som, že to nemám vybehané v nohách a v závere už som cítila, že nohy mi nejdú tak, ako na prekážkach.“ Dodala, že by chcela, aby to bolo o niečo rýchlejšie.
Paradoxne, práve prekážky jej na trati chýbali. „Je to nezvyčajné, bežať a nemať rytmus a v hlave prekážky. Snažila som sa súperky v závere sťahovať, ale už mi vyplo nohy a bola som rada, že som dobehla.“
Upresnila, že sa jej akurát v ten deň začala menštruácia. „Aj to malo vplyv na to, že som nohy mala trochu vláčnejšie a rýchlejšie som sa cítila unavená,“ vysvetlila. Práve pre dosiahnutý rekord uviedla, že nemôže byť nespokojná, no chcela byť na lepšej priečke. V hlavnej disciplíne by ju podobný „prepad“ trápil viac.
Zbiera diamanty
Pre Emmu bolo konečné štvrté miesto netradičné aj preto, že na troch prestížnych mítingoch Diamantovej ligy presvedčivo zvíťazila. (Míting v Ostrave je súčasťou takzvanej zlatej úrovne seriálu World Continental Tour, najvyššej hneď pod Diamantovou ligou.) Na prekážkach je Emma v tomto roku svetovou líderkou.
Už pri prvom štarte na Diamantovej lige v marockom Rabate zabehla nový národný rekord 52,82 a zdolala aj striebornú z olympiády Annu Cockrell. Emma bola prekvapená aj preto, že sa vtedy necítila úplne dobre. „Pre problémy s kolenom som nedotrénovala na prekážkach všetko, čo sme aj s trénerom chceli, preto som sa z predchádzajúcich pretekov odhlásila,“ povedala po pretekoch.
Jej nový slovenský rekord bol zaujímavý aj tým, že bol o stotinu lepší ako český národný rekord dvojnásobnej majsterky sveta Zuzany Hejnovej. Nestáva sa často, aby malo slovenské maximum lepší cveng ako české. No stále to bol iba začiatok.
Ďalšie zlepšenie národného rekordu na 52,58 prišlo v Ríme, kde opäť zvíťazila. S týmto výkonom je doteraz líderkou svetových tabuliek. „Bol to bláznivý začiatok sezóny. Nemyslela som si, že budem schopná začať s dvoma národnými rekordmi. Je to úžasné, veľmi si to užívam,“ vravela.
Aj v rámci tretieho podujatia Diamantovej ligy zvíťazila, hoci tentoraz slabším časom, ktorý v nórskom Osle spôsobilo chladné počasie.
Bez dvoch súperiek
Pre Emmu je táto sezóna špecifická aj preto, že dve najväčšie súperky sa proti nej nepostavia. Svetová rekordérka Sydney McLaughlin-Levrone z USA sezónu vynecháva pre materské povinnosti. Európska rekordérka Femke Broeders-Bol oznámila zmenu disciplíny na 800 metrov. Premiéru na vonkajšej dráhe absolvovala práve v Ostrave v behu aj s Gabrielou Gajanovou.
To však neznamená, že na 400 metrov prekážok chýbajú silné súperky. Prekvapiť môžu najmä Američanky. Anne Cockrell, ktorú dokázala Emma poraziť, má z olympiády nielen striebro, ale aj cenný skalp Femke Broeders-Bol. A Jasmine Jones porazila Emmu na svetovom šampionáte v Tokiu.
Kým s Femke má Emma priateľský vzťah, Američanky sú uzavretejšie. „Cítim z nich, že zo mňa nie sú úplne nadšené. Pozdravíme sa, pogratulujeme si, ale nemáme užší vzťah. Bližšie sme si napríklad s Nórkou Amalie Iuel. V Rabate aj v Ríme sa tešila so mnou. Nadšene mi vravela, že je to bláznivý čas,“ povedala podľa manažérskej skupiny Top Athtletics, ktorá ju zastupuje.
Tri vrcholy
Emma je favoritkou predovšetkým na augustových majstrovstvách Európy v Birminghame. Žiadna európska atlétka okrem nej nezabehla v tejto sezóne prekážky pod 54 sekúnd.
V septembri sú naplánované dva mimoriadne dôležité vrcholy. Najskôr 4. a 5. septembra finále Diamantovej ligy v Bruseli.
„Určite by som sa veľmi tešila, keby sa mi podarilo vyhrať Diamantovú ligu a prípadne dokonca finále Diamantovej ligy. Je môj sen získať trofej, je veľmi krásna a bola by som šťastná, keby som ju mala doma na stole,“ povedala ešte v decembrovom rozhovore pre Forbes.
O týždeň na to budú mať v Budapešti premiéru Ultimátne majstrovstvá sveta v atletike. „Je to niečo ako majstrovstvá sveta, ale s tým, že postupový kľúč je umiestnenie vo svetovom rankingu. V mojej disciplíne postúpi 16 najlepších. Rozdiel je, že nie je obmedzenie počtu pretekárok na krajinu. Keď bude predo mnou v rankingu päť Američaniek, tak tam pôjde päť Američaniek, kým na majstrovstvách sveta je limit len tri. Dejiskom bude Budapešť, čiže to bude blízko Slovenska, čo je dobré aj pre fanúšikov, môžu sa prísť pozrieť,“ pozvala v rozhovore Slovákov.
Faktom však je, že účasť ešte nemá istú nikto, hoci doterajšie výkony naznačujú, že Emmu by sme na podujatí vidieť určite mali.
Osobnosť roka
Každé víťazstvo si pritom Emma musela nielen vydrieť, ale paradoxne, často sa musela iba pozerať, ako ostatní trénujú, kým sama nemôže. Počas troch rokoch nútene stála pre opakujúce sa únavové zlomeniny. Práve pre nezlomnú vôľu ju Forbes vlani vyhlásil za osobnosť roka.
„Zlomový moment nastal po štvrtej zlomenine, keď som začala uvažovať, čo ďalej s kariérou a ako pokračovať, aby sa to už nevrátilo. Zranenie sa vracalo vždy v rovnakom čase. Postupne prišla myšlienka zmeniť trénera. Bol to pre mňa nový impulz a odvtedy išlo všetko dobrým, pozitívnym smerom,“ vysvetlila vo veľkom rozhovore pre Forbes.
Hlavný odkaz môže znieť prekvapujúco – trénovať tvrdo a veľa ešte neznamená uspieť. „Niekedy nejde o to trénovať čo najviac, ale trénovať rozumne a kvalitne. Neplatí, že čím viac odbehnem, tým budem lepšia. Musí to byť v rovnováhe. Tréner musí presne trafiť tréningy, aby ma posúvali vpred, a presne odhadnúť, kedy stačí a kedy môžem odbehnúť ešte jeden úsek. Tréner, ktorý teraz so mnou spolupracuje, vie veľmi dobre odhadnúť, kedy ešte ísť a kedy stačí.“
Poukazuje pritom na medzinárodné skúsenosti holandského trénera Brama Petersa, ktorý aktuálne trénuje aj belgickú reprezentáciu.
Ten pri Emme poukázal na dôležitú otázku, ktorú si museli položiť, či je jej telo vôbec schopné zvládať záťaž vrcholového športu. „Je síce pekné, keď niekto v mladosti dosiahne veľké úspechy, ale dôležité je, aby to dokázal potvrdiť aj po prechode medzi dospelých,“ uviedol pre portál Slovenského atletického zväzu.
Doplnil, že v januári minulého roka neveril, že Emma zabehne čas 53 sekúnd a získa medailu. V novembri si už sám položil otázku, či má Emma na čas blízko 51 sekúnd. „Ale to sa najskôr musíme dostať na 52. Ak v budúcej sezóne zabehne tri-štyrikrát pod 53 sekúnd, bude to úspešný rok,“ prognózoval.
