Spoločnosť SpaceX prišla na burzu v piatok, jej nemenej zaujímavý konkurent tam už dávno je. Americko-novozélandská spoločnosť Rocket Lab pod vedením vizionára Petra Becka zaznamenala za päť rokov nárast hodnoty akcií o viac ako tisíc percent a jej úspech nepoľavuje.
Hoci začínal bez diplomu a s odmietnutím od NASA, dokázal vybudovať vesmírne impérium s aktuálnym ocenením okolo 66 miliárd dolárov. Firma pritom funguje od roku 2006, a to napriek tomu, že za ňou stojí človek, ktorý podľa základných metrík uspieť vôbec nemal.
Sir Peter Beck inklinoval k vesmíru už od detstva, a to aj napriek tomu, že mu školský poradca raz povedal, že by sa mal radšej uchádzať o prácu v miestnej hlinikárni, než strácať čas naháňaním sa za nemožnými snami.
Beck začal svoju kariéru už ako 17-ročný. Namiesto štúdia (doslova) raketovej vedy nastúpil do práce u výrobcu domácich spotrebičov Fisher & Paykel. Rodičia ho však neprestali podporovať a ani on sa nevzdával. Vo voľnom čase využíval firemnú dielňu na experimenty: skonštruoval kolobežku a bicykel s raketovým pohonom, ba dokonca aj jetpack.
V roku 2001 prešiel do novozélandského vládneho technologického inštitútu, kde sa zameral na materiálové inžinierstvo, uhlíkové kompozity a supravodiče. Popritom si prenajal vlastný priestor na experimenty a pracoval napríklad s vyradeným prúdovým motorom z riadenej strely.
Foto NASA Kennedy Space Center / Rocket Lab – This image or video was catalogued by John F. Kennedy Space Center of the United States National Aeronautics and Space Administration (NASA) under Photo ID: KSC-20230530-PH-RKL02_0002., Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=132498393
O päť rokov neskôr sa Beck vybral do Spojených štátov s fotoalbumom vlastnoručne vyrobených raketových motorov. Pokúsil sa získať miesto v NASA aj u veľkých leteckých spoločností, no všade ho ako cudzinca bez diplomu odmietli. Rozhodol sa preto urobiť odvážny krok a založiť vlastnú firmu.
Nápad dostal počas letu nad Pacifikom, keď si uvedomil, že všetky firmy v odvetví sa zameriavajú na veľké rakety, no nikto neskúma, ako posielať do vesmíru malé a ľahké rakety pre malé satelity. Na obrúsok si načrtol logo budúcej firmy a hneď po návrate na Nový Zéland začal hľadať investorov.
Prvé investície a úspechy
Prvým investorom sa napokon stal – tak trochu náhodou – muž menom Mark Rocket. Bez jeho peňazí a pomoci by sa Beckovi pravdepodobne nepodarilo rozbehať biznis, ktorý začínal prehrabávaním vrakovísk a upravovaním starých strojov.
O tri roky predstavila Rocket Lab svoju prvú suborbitálnu raketu Ātea-1, ktorej sa podarilo dostať sa do vesmíru. Firma sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou na južnej pologuli, ktorá to dokázala.
Ešte pozoruhodnejšie je, že krajina nemala vhodné štartovacie miesta, a tak sa štart uskutočnil z Great Mercury Island – súkromného ostrova novozélandského bankára sira Michaela Fayea, ktorý patril medzi investorov.
Tím musel na odľahlú pláž dopraviť vybavenie vrátane odpaľovacej rampy a až na stratu spodného raketového boostera, ktorý skončil niekde v mori, prebehlo všetko takmer bez problémov. Zaujalo to nielen vládu Nového Zélandu, ale aj veľkých investorov z Doliny.
V roku 2013 firma už fungovala z Kalifornie, predstavila prvý raketový motor na kyslík a uhľovodíky využívajúci 3D tlač a postupne získavala financie napríklad od Khosla Ventures, Callaghan Innovation či Lockheed Martin. Prvú misiu v spolupráci s NASA z roku 2018 ohodnotila vesmírna agentúra na 6,9 milióna dolárov.
Rocket Lab zvládla vybudovať kľúčový štartovací komplex Launch Complex 1 na polostrove Mahia na Novom Zélande, predstaviť nosnú raketu Electron na prepravu malých nákladov a spustiť opätovné využívanie motorov Rutherford.
Skrátka to, čo zvládala Muskova spoločnosť SpaceX vo veľkom, sa firme Rocket Lab podarilo v určitej miere preniesť do menšieho meradla. V jednom sa však líšili. Beck sa rozhodol svoju spoločnosť uviesť na burzu už v roku 2021. Na Nasdaq vstúpila prostredníctvom fúzie so spoločnosťou Vector Acquisition Corporation špecializovanou na akvizície.
Zlúčenie ohodnotilo Rocket Lab na 4,8 miliardy dolárov a firme prinieslo hrubé výnosy vo výške 777 miliónov dolárov.
Udržať rovnaké tempo sa však nedarilo. Plánované štarty a náklady na vývoj rakety Neutron novej generácie negatívne ovplyvnili náladu investorov a cena akcií klesla z pôvodných 10 až 12 dolárov na úroveň štyroch dolárov.
Potom však firma prišla s novinkou za novinkou. Len za rok 2025 zvládla 21 štartov so stopercentnou úspešnosťou a predstavila suborbitálny testovací letún Hypersonic Accelerator Test Electron, vďaka ktorému získala zmluvu v hodnote 190 miliónov dolárov od amerického ministerstva obrany.
Prejavilo sa to aj na financiách. Objem budúcich zákaziek spoločnosti aktuálne prekročil hranicu 2,2 miliardy dolárov, ocenenie spoločnosti sa dnes pohybuje okolo 66 miliárd dolárov a za prvý kvartál tohto roka firma utŕžila vyše dvesto miliónov dolárov.
Vesmírne preteky
Hoci na to idú inak, so SpaceX si konkurujú napríklad v oblasti stredných nosných rakiet. Zatiaľ čo Muskova raketa Falcon 9 je na trhu jednoznačne dominantná, Rocket Lab medzitým pripravuje na koniec tohto roka novú raketu Neutron. Tá má byť plne znovupoužiteľná a ponúknuť nosnosť 13-tisíc kilogramov pri lete na nízku obežnú dráhu, čím konkuruje Falconu pri vynášaní veľkých satelitných konštelácií aj nákladov pre národnú bezpečnosť – Falcon má však nosnosť až 22-tisíc kilogramov.
Obe firmy zároveň nie sú len prevádzkovateľmi rakiet, ale navrhujú a stavajú vlastné kozmické lode a komponenty. Spoločnosť Rocket Lab sa tak stala gigantom vo výrobe subsystémov, solárnych článkov, letového softvéru a kompletných družicových platforiem. Dodáva vybavenie komerčným operátorom aj vládnym agentúram.
Foto US Embassy from New Zealand – Dr Dava Newman, NASA Deputy Administrator visit to New Zealand, July 11-18, 2016, CC BY 2.0 https://creativecommons.org/licenses/by/2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=71404932
V minulom roku navyše Rocket Lab predstavila systém malých a lacných satelitov Flatellite, ktorými chce konkurovať dominancii Muskovho Starlinku.
Rocket Lab je pritom prakticky jedinou súkromnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na malé nosné rakety a ktorá dosahuje takú mieru spoľahlivosti. Jej posledný neúspešný komerčný štart sa odohral v roku 2023 a odvtedy zvládla vyše 40 úspešných komerčných odpalov v rade.
A hoci je SpaceX schopná vyniesť veci do vesmíru lacnejšie, u Rocket Lab záujemcovia nemusia čakať na štart veľkej rakety a platia podstatne menej, ak s malým nákladom potrebujú vlastnú, na mieru prispôsobenú obežnú dráhu.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorom je Filip Vokoun.
