Mexiko je hostiteľskou krajinou futbalových majstrovstiev sveta po 40 rokoch, a tak jubiluje aj najkrajší gól v histórii šampionátov. Jeho autorom bol Argentínčan Diego Maradona a pôvabné je, že počin futbalového génia z 22. júna 1986 inšpiroval aj jednu ekonomickú teóriu.
Dnes už argentínska legenda nežije, preto je vhodné si pripomenúť Diegov nesmrteľný gól a s ním súvisiace okolnosti.
V júni 1986 vybehli na Aztécky štadión v mexickej metropole hráči Argentíny a Anglicka bojovať o postup do semifinále majstrovstiev sveta. Zápas bol vybičovaný, čo nezapríčinilo len počasie v extrémnej nadmorskej výške alebo športová rivalita – k horúcemu súboju sa schyľovalo aj pre vojnu o Falklandy.
Tú obe krajiny zviedli v roku 1982 a porazení Argentínčania sľubovali tvrdú pomstu na trávniku.
Maradona 2 – Anglicko 1
A vskutku, na rozdiel od vojenského súboja vyznela bitka s loptou v prospech Juhoameričanov, ktorí zvíťazili 2 : 1. Jednoznačným strojcom výhry bol kapitán Maradona, autor oboch gólov. Práve jeho výkon však vybičoval emócie po zápase ešte viac.
Počas štyroch minút druhého polčasu ukázal Maradona svoju najtemnejšiu aj najľúbeznejšiu tvár zároveň. Najprv sa neštítil bezškrupulózne porušiť pravidlá. „Bola to božia ruka,“ okomentoval svoj prvý gól, ktorý strelil nie božou, ale svojou hornou končatinou. Pre mnohých Argentínčanov v tom však nebol veľký rozdiel, pretože Maradona je pre nich boh.
A potom… v očiach nielen Argentínčanov, ale aj futbalových fanúšikov po celom svete predviedol šťúply Diego Maradona niečo, čo im na okamih vyrazilo dych. Na vlastnej polovici rozbehol úchvatné sólo, pri ktorom obišiel šestich protihráčov vrátane brankára a vsietil gól, ktorý je právom označovaný za najkrajší v histórii.
Lineker chcel tlieskať
Aj anglický útočník Gary Lineker, autor jediného gólu svojho tímu, sa napriek krivde spojenej s „božou rukou“ a sklamaniu z nepriaznivého skóre neubránil obdivu: „Po druhom Diegovom góle som mal chuť zatlieskať priamo na ihrisku. Nikdy predtým sa mi to nestalo.“
Toľko o preslávenom futbalovom dni, ktorý postrčil Argentínčanov k titulu svetových šampiónov. Niet najmenších pochýb, že by k víťaznej trofeji nedošli, keby nebolo Maradonu, ktorý si z kolektívneho športu urobil individuálny. To žiadny futbalista pred ním ani po ňom nedokázal.
Nuž a ako toto všetko súvisí s ekonomikou? Okrem toho, že sa prudko zvýšil predaj replík Maradonových dresov…
Ako stanoviť sadzby
Do netradičných súvislostí zasadil Maradonov kúsok aj sir Mervyn King, guvernér britskej centrálnej banky v rokoch 2003 až 2013. Tento vzdelaný muž, ktorý má vo svojej rozsiahlej knižnici busty Shakespeara či Goetheho, je zároveň veľkým fanúšikom športu – a práve pomocou športových metafor sa snaží zrozumiteľne vysvetľovať ekonomické princípy.
Napríklad finančnú krízu ako fanúšik klubu Aston Villa F.C. opísal takto: „Ide o stratu dôvery. Tá prirodzene klesá, keď – podobne ako hráči Aston Villa – vytvárate množstvo zdanlivo veľkých šancí, no len zriedka trafíte cieľ.“
Druhý gól Maradonu proti Anglicku na šampionáte v roku 1986, známy ako „gól storočia“, poslúžil Kingovi ako analógia pri vysvetľovaní stanovovania úrokových sadzieb: „Najpozoruhodnejšie na Maradonovom sóle je, že bežal takmer stále rovno. Anglickí hráči nereagovali na to, čo skutočne robil, ale na to, čo očakávali, že urobí. Predpokladali, že bude kľučkovať doľava a doprava, a tým mu umožnili priamy postup s loptou smerom k ich bráne.“
Boky a lopta
Klamlivými pohybmi, akýmsi „točením bokov bez dotyku s loptou, ktorá sa tak stále kotúľa nevychýlená z pôvodnej dráhy“, možno podľa šľachtica medzi finančníkmi čiastočne určovať aj ekonomické dianie. Jeho potenciál totiž údajne ovplyvňujú signály, očakávania a príbehy, ktoré síce nemusia byť úplne reálne, no napriek tomu zasahujú do skutočného fungovania ekonomiky.
„Maradonov gól ukazuje, akú ohromnú úlohu môže mať sila očakávania a čo sa dá s jej využitím podnikať,“ tvrdí Mervyn King.
Ak napríklad centrálna banka dokáže presvedčiť trhy, že bude konať v zmysle znižovania či zvyšovania sadzieb, nemusí naozaj urobiť vôbec nič a trhy sa samy od seba začnú správať tak, akoby k tomu došlo.
Ako skrotiť infláciu
„Presne takto Bank of England naplnila v roku 2002 zámer v súvislosti s krotením inflácie a príkladov by sa našlo oveľa viac,“ podotkol jej niekdajší šéf.
Symptomatické je, že Kingov futbalový bonmot, ktorý z pozície bankového guvernéra predniesol v roku 2005, je už teraz považovaný takmer za pravidlo.
„Maradonovu teóriu menovej politiky v poslednom období využili dve najdôležitejšie centrálne banky sveta – Federálny rezervný systém v USA a Európska centrálna banka,“ napísal britský denník Financial Times v októbri 2012. V júli 2020 sa na Kingovu tézu odvolával aj Steven Major, vedúci výskumu v spoločnosti HSBC, ktorá poskytuje finančné a bankové služby.
„Centrálne banky môžu dosiahnuť vďaka Maradonovmu efektu sprísnenie menovej politiky bez toho, aby hýbali sadzbami,“ citovala Majora agentúra Bloomberg. „Stačí maradonovsky zakrútiť bokmi a ovplyvníte správanie ostatných.“
Banky blufujú?
Nie je však blufovanie v rozpore s transparentnosťou, ktorú musí bankový sektor vzhľadom na nutnú kredibilitu vykazovať? Transparentnosť vždy zdôrazňoval aj Mervyn King.
Keď ho požiadali o vysvetlenie tejto disproporcie, odvolal sa na výrok svojho kolegu Paula Volckera. Ten tvrdil, že istá miera mystiky je nevyhnutnou súčasťou jeho práce. „Požadovaný stupeň transparentnosti má svoje hranice,“ dodal napokon aj sám King.
Zrejme aj na to by sa dalo napasovať úchvatné sólo, ktoré malý futbalista predviedol pred 40 rokmi na štadióne v Mexiku.
Možno podnikať aj neštandardné a prekvapujúce kroky, ak ich robíte v rámci pravidiel – ako Maradonov gól číslo dva do siete Anglicka. Robiť neštandardné a prekvapivé kroky mimo rámca pravidiel, pozri Maradonov gól číslo jeden, je jednoducho podvod.
Platí to pre futbalistu v prepotenom a špinavom drese. Platí to pre bankára v navoňanom a drahom obleku.
