Pri rozhovore s Jaroslavom Haščákom nadobudne človek pocit, akoby toho času tretí najbohatší Slovák hral o všetko. Po tom, čo bol zbavený všetkých obvinení, sa vrátil do riadenia investičnej skupiny Penta s nebývalým hladom po úspechu. Preto hovorí o raste a expanzii všade, kde sa to len dá. Nová misia: vybudovať z Penty globálneho hráča.
Je 14.00. Otvárajú sa dvere a do miestnosti vstupuje jeden z najvplyvnejších tunajších podnikateľov – zakladateľ investičnej skupiny Penta a aktuálne tretí najbohatší Slovák Jaroslav Haščák.
Prišiel presne v dohodnutom čase. Na tento rozhovor sme čakali takmer rok. Nebolo ľahké zladiť sa v termínoch a očakávaniach. No nakoniec sme sa dostali až do tohto bodu, keď si sadáme oproti sebe v zasadačke bratislavského Digital Parku, kde investičná skupina Penta sídli, a zapíname diktafóny.
Na rozhovor s Jaroslavom Haščákom sme prišli s presnou predstavou o prvej otázke. Je to otázka, ktorú ani jeden z nás dosiaľ v rozhovore nepoložil, a to ich máme za sebou desiatky, ak nie stovky. Naše plány však hneď padnú. Prvé otázky nekladieme my, ale Jaroslav Haščák. A potvrdzuje povesť biznismena, ktorý nemá vo zvyku prenechať kontrolu nad situáciou iným. Zaujíma ho podoba článku, ktorý z rozhovoru budeme publikovať, a chvíľu diskutujeme o tom, aký formát je pre čitateľa atraktívnejší.
„Pýtam sa preto, že aj my sme aktívni v médiách, tak aby som sa niečomu podučil,“ hovorí s úškrnom spolumajiteľ najväčšieho vydavateľského domu na Slovensku News and Media Holding. Vidno, že Jaroslav Haščák sa rád zameriava na detaily. O tom sa počas rozhovoru presvedčíme ešte veľakrát. Ujasňuje si s nami aj to, že stretnutie bude trvať dve hodiny. Vtedy ešte nikto z nás netuší, že z dvoch hodín budú štyri a že až po uplynutí oficiálneho času nás čaká vášnivá diskusia. No o tom neskôr.
Po úvodnej päťminútovke sa konečne dostávame k otázke, ktorú ani jeden z nás ešte nepoložil. Je priam triviálna. Stačia dve slová. „Prečo my?“ Posledný rozhovor, ktorý Haščák poskytol médiu, ktoré nevlastní (alebo nedotuje, ak berieme do úvahy aj Kontext Adama Valčeka), sa odohral pred siedmimi rokmi. Vtedy prehovoril pre spravodajský portál Aktuality a rozhovor sa z väčšej časti venoval jeho vzťahu s odsúdeným Mariánom Kočnerom.
Atmosféra v spoločnosti bola vtedy napätá. Po vražde novinára Jána Kuciaka sa Haščák, aj pre správy vymieňané s odsúdeným Kočnerom, ktoré prenikli na verejnosť z vyšetrovacieho spisu, dostal do situácie, keď to potreboval vysvetliť. Dá sa povedať, že ten rozhovor neposkytol rád. Bolo cítiť, s akou nevôľou odpovedá na otázky. No musel. V takej vybičovanej situácii aj sám usúdil, že bude lepšie, keď prehovorí a zásadne odmietne akékoľvek spájanie svojej osoby s udalosťami, s ktorými nemal nič spoločné.
Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Najvyšší súd rozhodol, že Jaroslav Haščák bol vzatý do väzby nezákonne. Do toho Ústavný súd nariadil Slovenskej informačnej službe, aby zničila všetky materiály z odpočúvania, známe verejnosti ako Gorila. Toto slovo nad nami visí v prvej časti rozhovoru nevyslovené. No neskôr padne, a to opakovane.
Vráťme sa však späť k prvej otázke. Prečo sa rozhodol poskytnúť rozhovor teraz a vybral si Forbes Slovensko? Vysvetlenie, prečo sa po Trende, ktorý vlastní, dohodol s nami, je, ako inak, biznisové. „Forbes a Trend sa venujú podnikaniu v oveľa vyššej miere ako ostatní hráči na trhu,“ približuje Haščák. A vyslovuje vetu, ktorá sa stane jednou z hlavných línií rozhovoru: „Vnímam sa ako podnikateľ, je to moja profesionálna identita.“ Toto vyjadrenie opakuje aj o pár minút neskôr: „Keď sa ma spýtate: ‚Kto si?‘, odpoviem, že som podnikateľ, nie investor. Podnikám a v tom je rozdiel. Investor je väčšinou pasívna rola. Ja som veľmi aktívny. A nielen ja, ale celá firma.“
Druhú otázku dokážeme zodpovedať aj sami. Pre Haščáka je kľúčové, aby ho verejnosť opäť vnímala ako podnikateľa – a pri pohľade na finančné ukazovatele aj bezpochyby jedného z najúspešnejších na Slovensku. Biznis investičnej skupiny Penta nikdy viac neprekvital. Kým v roku 2020 dosahovala čistá hodnota jej aktív 2,4 miliardy eur, vlani presiahla 5,6 miliardy eur. A to zo skupiny odišli dvaja pôvodní zakladatelia – Martin Kúšik, ktorý si odniesol vyše štyristomiliónový majetok po tom, ako v roku 2013 odišiel, a Jozef Oravkin, ktorý mal na starosti realitnú divíziu. Pri odchode v roku 2021 si Oravkin od partnerov Jaroslava Haščáka a Mareka Dospivu vyrokoval veže SkyPark od Zahy Hadid, dnes už ikonickú súčasť panorámy bratislavského downtownu, a tiež možnosť ponechať si drobný podiel v skupine.
„V Pente sú na všetko pravidlá, aj na odchod niektorého z partnerov: takýto je postup, kroky, valuácia, splátkový kalendár na podiel. Ja som však s partnermi ako jeden z troch zakladateľov skupiny uzavrel inú dohodu o vyrovnaní a vážim si ju,“ povedal Oravkin v roku 2023 pre Forbes Slovensko.
Penta je dlhodobo známa tým, že nechce mať na palube partnerov, ktorí by sa s ňou pasívne viezli, no v prípade Oravkina, zakladajúceho partnera skupiny, boli Haščák s Dospivom ochotní urobiť výnimku.
Oravkin má s „haščákovcami“ naďalej dobré vzťahy. Nielenže mu zhodnocujú jeho podiel, ale s ním aj spojili sily pri administratívno-rezidenčnom projekte Chalupkova, ktorý vyrastie v novom bratislavskom downtowne. Je to však len kvapka v mori. Penta, ktorá má len v realitách aktíva v čistej hodnote 592 miliónov eur, chce na pravý breh Dunaja presťahovať svoje sídlo do masívneho zámeru Southbank. Ten má priniesť zhruba deväťsto bytov a ďalších takmer 90-tisíc štvorcových metrov kancelárií. A kým niektoré veľké firmy v rámci skupiny hľadajú príležitosti v Ázii, v realitnej vetve, ktorej velí Marek Dospiva, sa upínajú na Západ. Penta v centre Londýna developuje tri luxusné rezidenčné projekty a len na začiatku tohto roka získala nový pozemok. Akvizičná cena údajne presiahla sto miliónov libier a koncová hodnota všetkých zámerov sedemsto miliónov libier.
Mimochodom, pokiaľ by Penta nevypustila z portfólia SkyPark v prospech Oravkina a nevyplatila by Kúšika, jej majetok by dnes zrejme siahal vyššie. Už pri súčasnej hodnote jej aktív je pritom zrejmé, že v tohtoročnom rebríčku najbohatších Slovákov podľa Forbesu bude majetok Jaroslava Haščáka prevyšovať 2,5 miliardy eur. Podnikateľ tak bude nepochybne atakovať prvé priečky rebríčka. Či úplne prvú, bude závisieť od toho, ako sa darilo jeho konkurentom. Mimochodom, Jaroslav Haščák bol len druhým Slovákom v histórii, ktorý sa (po Ivanovi Chrenekovi) prebojoval do rebríčka najbohatších ľudí sveta podľa Forbesu. Teda ak nerátame Andreja Babiša, ktorý ho v roku 2013 pripravil o titulnú stranu slovenského Forbesu a od roku 2019 vystupuje v rebríčkoch najbohatších Čechov.
Jaroslav Haščák nikdy nebol bohatší a hladnejší po úspechu. A nikdy sa Pente nedarilo lepšie. Iba za minulý rok dosiahli portfóliové spoločnosti skupiny súhrnné tržby 12,1 miliardy eur. Na porovnanie, v roku 2020 to bolo 6,9 miliardy. Rovnako, kým v roku 2020 zamestnávali portfóliové spoločnosti Penty v Európe 43-tisíc ľudí, vlani to bolo 63-tisíc, z toho 16-tisíc na Slovensku.
Haščák riadil Pentu od roku 1996 až do roku 2020, čiže takmer štvrť storočia. Hovorí, že tak dlho vydržal na čele skupiny vďaka tomu, že je prispôsobivý. „Nemám nijaké preferencie, nikdy som nebol špičkový v konkrétnej veci, ale bol som veľmi dobrý vo všetkom,“ vraví. Vďaka tejto komplexnosti sa podľa vlastných slov dokáže ponoriť do strategického vedenia firmy. A kam smeruje jeho stratégia? Je to jednoznačné – do Ázie. Práve na trhoch Vietnamu, Indonézie či Filipín chce Haščák písať novú kapitolu Penty, ktorá sa má zo stredoeurópskej investičnej skupiny stať globálnym hráčom. Pritom o Ázii hovoril v rozhovore pre Forbes Slovensko už pred 13 rokmi. Videl v nej príležitosť na výraznejšie navýšenie zisku. „Keby sme s rovnakým úsilím umiestňovali rovnaké zdroje v Ázii, boli by sme asi bohatší,“ pripomenul.
Penta vlani dosiahla rekordný čistý zisk až 714 miliónov eur, pričom zhruba polovicu prinieslo zlaté vajce skupiny, lekárnická sieť Dr. Max. Tá sa už vlani stala európskou jednotkou z hľadiska počtu lekární, ktorých má v rámci skupiny viac ako tritisíc. Chcú pritom toto číslo zvýšiť zhruba o tisícku lekární na talianskom trhu, ak sa im podarí ovládnuť tamojšiu jednotku Hippocrates, o ktorú sa aktuálne uchádzajú. Táto transakcia by vyšla skupinu zhruba na tri miliardy eur. „Potrebujeme stovky miliónov až miliardu eur, aby sme v Taliansku získali podiel, ktorý by bol pre nás zaujímavý,“ prisvedčil pred troma rokmi v rozhovore pre český Forbes Marek Dospiva. „To síce zvládneme, ale ak to budeme riešiť vlastnými silami, potrvá to dlhšie. Keďže takmer všetci partneri spoločnosti Penta prekročili päťdesiatku, nechceme čakať tak dlho,“ dodal.
Je to bezpochyby zaujímavá biznisová príležitosť. „Taliansky trh je v strednodobom horizonte určite priaznivý pre tých, ktorí chcú podnikať prostredníctvom konsolidácie lekární,“ okomentoval pre Forbes Slovensko Michele Mombelli, Equity Research Analyst spoločnosti TP ICAP, ktorá vlani uviedla na burzu spoločnosť Più Medical. Tá sa taktiež pokúša o konsolidáciu, pričom zatiaľ pôsobí len v Lombardsku, kde má 15 prevádzok. Dr. Max ide na to rýchlejšie. Len pred dvoma rokmi sa na talianskom trhu posilnil získaním talianskej siete Neo Apotek a rumunskej siete Gedeon Richter, čím narástol o 118 lekární. Dovedna za ne zaplatil vyše štyristo miliónov eur, čo bola najväčšia dovtedajšia akvizícia Dr. Maxa, i keď ju čoskoro môže tromfnúť. Mombelli tvrdí, že stávka na Taliansko dáva v súčasnom prostredí zmysel. „Po prvé, je to krajina so starnúcou populáciou, kde majú ľudia k lekárnikovi skutočný vzťah a vnímajú ho ako súčasť svojich návykov. Po druhé, regulačné prostredie je pomerne priaznivé, keďže lekárne dnes môžu ponúkať aj služby s vysokou maržou. Po tretie, trh sa otvára sieťam, čo podľa mňa môže omladiť vekový priemer majiteľov a priniesť viac dynamiky v období generačnej výmeny.“ Podobne to vidí aj Luca Arena, Head of Italian Equity Research investičnej banky Alantra, ktorý sleduje rozpínavosť Dr. Maxa na talianskom trhu a potvrdzuje, že ich snaha stať sa jednotkou na tamojšom trhu má šancu. „Podľa mňa je táto ambícia realistická, prinajmenšom v strednodobom horizonte. Taliansky trh lekární je stále veľmi rozdrobený, čo vytvára priestor pre veľkých a kapitálovo silných hráčov. Podobné stratégie už uskutočnili aj v iných európskych krajinách, takže skúsenosti majú,“ uviedol pre Forbes Slovensko.
Arena však upozorňuje, že Taliansko nie je jednoduchý trh. „Ocenenia sú dnes pomerne vysoké a sektor zostáva silno regulovaný. Hlavné riziko podľa mňa spočíva najmä v tom, že v snahe urýchliť rast zaplatia za akvizície príliš veľa, čím si následne znížia návratnosť investície. Navyše, zladiť veľké množstvo rozdielnych subjektov nie je vôbec jednoduché v biznise, ktorý je stále výrazne spätý s konkrétnym územím a miestnymi vzťahmi,“ dodal investičný analytik. Mombelli poukázal aj na ďalšie nástrahy. Podľa neho môže byť hrozbou problém so zháňaním personálu v odľahlejších oblastiach alebo obchádzanie lekární pri doručovaní niektorých bežnejších liekov cez aplikácie a podobných online konkurentov.
Haščákovou ďalšou biznisovou vášňou je stávková spoločnosť Fortuna. Podobne ako ďalší hráči strednej a východnej Európy, či už ide o slovenské Niké Romana Bergera, alebo český Allwyn miliardára Karla Komárka, zažívajú aktuálne boom. Platí, že čím je ekonomická situácia neistejšia, tým viac ľudia hľadajú únik do sveta stávkovania a nechajú sa zlákať vidinou rýchleho zisku. Fortuna má vyše 1,5 milióna aktívnych hráčov mesačne a len na slovenskom trhu dosiahla za rok 2024 tržby 153 miliónov eur a hrubý zisk 42,4 milióna eur. Fortuna, ktorá bola ešte pred dvoma rokmi na predaj, je dnes podľa Haščáka na ceste stať sa rovnako veľkým hráčom, ako je aktuálne Dr. Max. Podnikateľ presvedčivo dodáva, že Fortuna je v súčasnosti „absolútne nepredajná“. A o zmene tejto stratégie rozhodol, ako inak, on.
Pre obe spoločnosti, ktoré generujú Pente nemalý zisk, vidí Haščák budúcnosť vo vstupe na burzu, aby skupina dokázala financovať ich plánovaný rast. Pri výpočte biznisových aktivít holdingu však ani zďaleka nekončíme. Penta Hospitals International, nemocničná sieť Penty, ktorú kedysi poznala verejnosť na Slovensku pod názvom Svet zdravia, je ďalším rastovým aktívom investičnej skupiny. Zahŕňa 60 nemocníc, 55 kliník a desiatky seniorských centier naprieč Českom a Poľskom.
K tomu treba pripočítať zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá má 1,8 milióna poistencov a je najväčšou súkromnou poisťovňou na Slovensku. Žiarske hlinikárne Slovalco, ktoré sa pri reštartovaní výroby spoliehajú na vládnu pomoc a vyvolali búrlivú diskusiu, keď sa v nich po boku Jaroslava Haščáka objavil v marci tohto roka premiér Robert Fico, tvoria už len „odrobinku“ z biznisových aktivít skupiny. Podobne sú pre Pentu z hľadiska objemu tržieb či zisku okrajové aj médiá, ktorých vlastníctvo však v spoločnosti vzbudzuje rozruch.
„V zásade sú dve témy, v ktorých sa pohybuje Penta a ktoré vyvolávajú emócie – médiá a zdravotníctvo,“ zhodnocuje Jaroslav Haščák s príznačným pragmatizmom. Tretia, ktorá súvisí s jeho trestným stíhaním, ktoré však bolo označené za neprávoplatné, zostáva nevyslovená. No je to téma, ktorú pri Jaroslavovi Haščákovi nemožno ignorovať, hoci podnikateľ s tímom obhajcov by boli najradšej, keby sa na Gorilu, kauzu Arpáš, ako znel oficiálny názov trestného stíhania v tejto veci, alebo na kukláčov v sídle Penty, úplne zabudlo. Neváha sa o to pričiniť, či už sám, alebo prostredníctvom právnikov vrátane jeho manželky Valerie, ktorí napádajú aj samotné použitie slova Gorila zo strany novinárov.
Na druhej strane Haščák dobre vie, že ak sa chce znova v očiach verejnosti prezentovať ako podnikateľ, čo je napokon, ako sám hovorí, jeho profesionálna identita, musí sa najprv zbaviť nielen obvinení, ktoré sú oficiálne zrušené, ale aj akejkoľvek pachute. „Budem rád, keď sa po uzavretí vyšetrovania zverejnia všetky vyšetrovacie spisy ku Gorile, aby si mohla aj široká verejnosť prečítať príslušné dokumenty a stovky výpovedí svedkov, ktorí boli v tejto veci vypočutí. Inak sa nikdy neočistím,“ povedal Haščák v roku 2021 pre Aktuality.
Je to pochopiteľné, no najväčšia kauza v histórii Slovenska so sebou nepochybne nesie pachuť. Len na pripomenutie, išlo o odpočúvanie stretnutí politikov a predstaviteľov biznisu v byte na Vazovovej ulici v Bratislave, ktoré sa odohrali pred 20 rokmi počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Treba podotknúť, že neviedla k odsúdeniu žiadneho z aktérov, ale bola vážnou reputačnou ranou pre Haščáka a Pentu. V decembri 2020 prišlo v súvislosti s Gorilou k razii viac ako 60 ozbrojených kukláčov v sídle Penty v Digital Parku.
Pokiaľ ide o zásah, Ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov a Slovenská republika sa Haščákovi musela ospravedlniť. Podnikateľ v roku 2022 zažaloval aj štát, pričom vyžiadal od vlády finančné odškodné, a to v rozsahu 13,5 až 16,8 milióna eur. Pre biznismena, ktorého osobný majetok odhaduje Forbes Slovensko predbežne na 2,5 miliardy eur, ide o „drobné“, ale jemu zrejme išlo o princíp. Či tieto peniaze aj reálne vysúdi, nie je jasné. Pri rozhovore len letmo naznačí, že „nejaké podania ešte stále sú“.
Všetky obvinenia voči Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila boli zrušené. Naposledy prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v septembri 2024 zrušil obvinenie z roku 2022, ktoré sa týkalo podnikateľa a ďalších šiestich osôb. Jeho advokát Martin Škubla rozhodnutie označil za definitívny koniec tohto prípadu. Na kauzu najviac doplatili politici ako bývalý minister Jirko Malchárek a šéf SDKÚ Dzurinda. Ten prenechal prvé miesto na volebnej kandidátke Ivete Radičovej. S tým, že aféra najviac zasiahla Dzurindu a jeho stranu, súhlasí investigatívny novinár Postoja Marek Vagovič. „Naopak, vôbec neuškodila Robertovi Ficovi, hoci sa podľa spisu Gorila údajne stretával s Jaroslavom Haščákom v konšpiračnom byte,“ poznamenáva. „Je istým paradoxom, možno iróniou dejín, že Haščák sa dnes opäť zbližuje s Ficom, akoby ani žiadna Gorila nebola,“ dodáva.
Napriek skeptickým očakávaniam, s akou reakciou sa stretneme, sa Haščák k celej kauze vyjadrí bez problémov. Keď ho požiadame o zhodnotenie, povie tri vety. „Stručne to okomentujem tak, že je to presne typ blbej náhody. Máte v živote šťastie aj smolu. A toto bola tá smola. Je mi ľúto toho času, ktorý som tomu musel venovať.“
Haščák v minulosti zodpovedal otázku Adama Valčeka pre magazín Kontext, ktorého vznik spolufinancoval, o tom, aké by boli aktíva Penty, keby skupinu nezasiahla kauza Gorila – mohli by byť 10-násobné. „Možno by sme v Európe nevlastnili 55 nemocníc, ale 150. Možno by Dr. Max nebol jeden z najväčších v Európe, ale aj v Ázii. A iks ďalších príkladov. Mňa to stálo hrozne veľa vlastného času a úsilia napriek tomu, že som mal skvelý tím právnikov a že som si mohol dovoliť platiť znalcov a ďalšie veci,“ zauvažoval.
Keď sa Haščáka opýtame na to, čo mu je ešte v súvislosti s touto kauzou ľúto, vráti sa k inej veci. Po jeho zadržaní políciou a pobyte v cele ho vedenie Penty odstránilo na webovej stránke zo spoločnej fotografie. Cítiť, že tento krok sa ho dotkol, čo napokon otvorene prizná. „Úprimne ma to zamrzelo, ale chápem kolegov. Boli vo veľkom strese. Zoberte si, že sem poslali viac ako 60 po zuby ozbrojených kukláčov, aby hľadali jednu zmluvu, ktorú mali vo vyšetrovacom spise. Následne sa mi za to, samozrejme, ospravedlnili,“ spomína. Lenže odvtedy sa naozaj toho veľa zmenilo. Haščák je od októbra 2024 späť vo vrcholovom vedení Penty. „Vyhral som, čo sa dalo,“ konštatuje s nebývalou spokojnosťou. Nedá sa mu oponovať. Má pravdu.
Haščák pozná biznis Penty do najmenších podrobností. Okrem nehnuteľností sa venuje každej jednej oblasti a sám hovorí, že ide do „brutálneho“ detailu. „Je to kombinácia mojej zvedavosti a toho, ako v Pente fungujeme. Manažér na mojej pozícii musí dokonale ovládať umenie balansu. Byť aj vo vrtuľníku a pozerať sa na celý les, aby vedel, ako má vyzerať celá skupina v roku 2030. Nenechať sa uniesť a rozptýliť detailom. No zároveň sa z vrtuľníka spustiť, pozrieť sa na detail, a keď je treba, vysúkať si rukávy a odpíliť vyschnutý konár,“ vysvetľuje svoje nastavenie.
Mimochodom, o umení rovnováhy sa vyjadruje aj v momentoch, keď nie sú zapnuté diktafóny. Napríklad pri pózovaní pred objektívom nášho fotografa prehodí vetu, ktorá v nás zarezonuje. „Treba v živote hľadať balans, aby ste boli spokojní, a v biznise nerovnováhu, aby ste dobre zarobili,“ zmieni.
Pri detailnom opise biznisov Penty často padajú slová ako šťastie alebo náhoda. Logicky sa preto opýtame, akú hrajú rolu v miliardovom biznise finančnej skupiny. „Úspech je funkciou náhody a úsilia. Niekde je viac úsilia a inde viac náhody. Nie som fatalista, neverím na karmu ani na osud. Na druhej strane zohráva náhoda veľkú rolu. No je tu veľké ale. Keď ste usilovní a vystavujete sa jej relatívne často, dobrá náhoda si vás skrátka nájde. Keď na tom pracujete, snažíte sa a nebojíte sa prehier, tak to matematicky musí vyjsť,“ približuje.
S úsmevom však dodáva, že tendenciou úspešných biznismenov je potláčať úlohu náhody alebo šťastia. „Keby ste nás zoradili – tých, ktorí máme podnikateľský úspech –, každý sa bude tváriť, že bol usilovný, múdry a podobne. Je to u ľudí tendencia. Dávajú do úzadia šťastie a akcentujú vlastné úsilie a to, čo je s tým spojené,“ vysvetľuje.
Šťastie a náhoda na úspech v podnikaní a biznise nestačia. Haščák bol v minulosti známy tým, že pracuje šesť dní v týždni a voľný deň má iba v sobotu. V nedeľu sa už venuje robote a študuje biznisové materiály. Tie si posledné roky tlačí, pretože nechce, aby pre obrazovky prišiel o schopnosť sústrediť sa. Bývalý partner Penty Martin Kúšik v rozhovore pre slovenský Forbes v roku 2014 zaspomínal na pracovné nasadenie Haščáka: „Pracuje viac ako všetci ostatní. A úprimne verím, že to robí preto, lebo ho to baví a má z toho radosť.“
Zaujímalo by vás najlepšie rozhodnutie Jaroslava Haščáka? Odpovedá bez zaváhania a opäť ako podnikateľ: „To, že som založil firmu a nezamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí. Ako študent som zarobil peniaze, naučil sa čínštinu a mama chcela, aby som robil diplomata. Ponúkli mi 1 800 korún v hrubom a že do Číny pôjdem o päť rokov. Vyšiel som z ministerstva, pamätám si dodnes, že bolo teplo. Povedal som si, že tam nejdem a skúsim podnikať. Bolo to obrovské šťastie. Málokomu sa podarí mať v práci to, čo mám ja: absolútnu sebarealizáciu,“ hovorí.
Podľa neho robí človek v živote tri rozhodnutia, ktoré sa dajú označiť za najdôležitejšie: „Keď si vyberá partnera, čo bude robiť a kde bude bývať. Pri týchto rozhodnutiach je oveľa viac emócie, ako si myslíme. Je to dané evolučne a vedie nás to k tomu, aby sme uspeli v prostredí, v ktorom pôsobíme. Sme evolučne nastavení na to, aby sme prežili,“ spresňuje. To, že s výberom práce je Haščák nadmieru spokojný, dokazuje prakticky každá veta, ktorú o Pente povie. Aj tá, ktorou hodnotí vzájomné vzťahy partnerov skupiny: „Všetci sú mi v skupine v prvom rade kamarátmi a až potom kolegami.“
Potvrdzujú to aj vyjadrenia jeho dlhoročného partnera v Pente a niekdajšieho spolužiaka z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Mareka Dospivu. „Náš vzťah je výborný. Sme kamaráti. Zažili sme už toľko vecí, že sa to nedá zmeniť. Keď to poviem s miernou nadsádzkou, sme si súdení,“ okomentoval partnerstvo s Haščákom pre český Forbes v roku 2023.
A v čom teda tkvie úspech skupiny? Bývalí partneri majú na to aj po rokoch jednoznačnú odpoveď. „Penta sa z lokálneho hráča postupne vypracovala na významnú investičnú skupinu s presahom do viacerých krajín a sektorov. Jej rast ukazuje schopnosť dlhodobo budovať firmy, pracovať s príležitosťami aj rizikom a presadiť sa nielen na slovenskom, ale aj širšom európskom trhu,“ okomentoval pre Forbes Slovensko Oravkin.
Podľa Martina Kúšika je sila Penty v tom, že postupuje veľmi racionálne a nezakladá sa na byrokracii či na vnútrofiremných bojoch a klikách. „Netrpí chorobami veľkých korporácií. Má jednoduchý systém riadenia, je štíhla a má rýchly komunikačný proces,“ povedal pre Forbes Slovensko ešte v roku 2014. Podobne sa vyjadrujú aj ďalší zakladajúci partneri Penty. „Vzťahy vo vedení boli založené na otvorenej diskusii, vzájomnom rešpekte a dobrom ľudskom nastavení,“ potvrdil pre Forbes Slovensko Jozef Oravkin.
Súhlasí s ním aj ďalší bývalý partner Eduard Maták. „Dosvedčuje to aj môj príbeh v Pente, ktorá vždy fungovala ako reálny tím a nie ako firma jednotlivcov. Pôsobil som v skupine takmer 20 rokov a z toho 10 som bol partnerom. Považujem dodnes za jednu z najväčších konkurenčných výhod Penty, že sa rozhoduje kolektívne a nie autokraticky, podľa výšky podielu vo firme,“ odpovedal Maták na otázky slovenského Forbesu. S Haščákom spolupracoval takmer 20 rokov veľmi intenzívne a ako sám hovorí takmer na dennej báze. Za takmer dve desaťročia podľa Matáka zažili veľa úspechov, ale aj krízových situácií. „Vždy sa správal v záujme firmy a nie iba vo vlastnom. Je to naozaj zriedkavé u lídrov, a to nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne,“ dodáva.
Je zaujímavé sledovať, ako jeden z tunajších najsledovanejších biznismenov prirodzene počas rozhovoru prepína medzi žoviálnosťou, keď len tak medzi rečou prehodí, že svojich maloletých synov učí investovať a každému z nich na tento účel ročne vyčlení istú sumu, a ostrosťou, keď sa opýtame, či Penta iba neprofituje na neschopnosti štátu systematicky riešiť zdravotníctvo. „Nie. Skôr tým trpíme. Obrovskú energiu vynakladám na to, aby štát a zdravotníctvo fungovali lepšie,“ vyhlási Haščák a viackrát zopakuje, že ide o oblasť, z ktorej má najväčšiu emocionálnu dividendu. Je to pritom to správne slovo. Pri pohľade na čísla by totiž tento sektor paušálne neobstál – návratnosť investície pri Nemocnici Bory sa napríklad bude počítať v desiatkach rokov. No zdravotníctvo je zjavne téma, ktorá je preňho srdcová. A pri ktorej cíti istú krivdu, od politikov, médií či verejnosti.
S Jaroslavom Haščákom sme sa rozprávali namiesto dvoch hodín až štyri. Podľa energie, s akou reagoval na konci rozhovoru, by bez problémov pokračoval aj ďalšie dve. Odpovedal na všetky otázky – aj na tie menej príjemné. Či už išlo o vlastníctvo médií, odchod z denníka SME, alebo kauzu Gorila. Pomerne nás prekvapila veta, ktorou reagoval na nejasnú budúcnosť, ktorej čelíme aj vzhľadom na veľké množstvo zmien, či už v geopolitike, alebo ekonomike.
„Podnikanie je celé o brutálnej náhode. Môžete si plánovať, čo chcete, ale keby sme sa preniesli strojom času do roku 2019, nikto z nás by nepredpovedal ani covid, ani vojnu na Ukrajine, ani to, čo sa odohráva v Európe, ani to, čo sa deje s Trumpom, ani Irán, nič z toho. Všetko sú to tektonické zmeny, ktoré ovplyvňujú nielen ekonomiku, ale aj život nás, bežných ľudí,“ tvrdí. Je naozaj pozoruhodné, keď sa miliardár považuje za obyčajného občana. Autor legendárneho románu Hlava 22 Joseph Heller na poznámku, že za svoj opus nedostal toľko peňazí, ako istý americký miliardár zarobí za deň, zareagoval nasledovne: „No ja mám to, čo on nie: dostatok.“
Slovenský miliardár Jaroslav Haščák pôsobí, ako keby slovo dostatok ani nemal v slovníku. Určite nie v biznise. Aj vďaka tomuto mindsetu vybudoval a riadi jednu z najvplyvnejších tuzemských firiem. Skrátka, Jaroslav Haščák je Penta a Penta je Jaroslav Haščák. Po skončení všetkých trestných stíhaní už opäť nemusia medzi sebou rozlišovať. A nová kapitola Jaroslava Haščáka aj investičnej skupiny Penta sa ešte len začína.
