Potravinárska vetva Sanagro, ktorá patrí pod investičnú skupinu Sandberg Capital, ohlásila veľké zmeny. Týkajú sa transformácie portfólia, ale aj potenciálnej expanzie za hranice.
Sandberg Capital, za ktorým stojí expartner J&T Martin Fedor, diverzifikuje portfólio do viacerých podnikateľských segmentov. Okrem retailu, IT či vzdelávania, má pod palcom aj agrovetvu v podobe skupiny Sanagro. Jej biznisom je aj živočíšna a rastlinná výroba.
V poslednom roku, za ktorý sú dostupné výkazy, narástli podľa konsolidovanej ročnej závierky tržby skupiny medziročne (z 2023 na 2024) z vyše 47 miliónov eur na 64 miliónov eur. Výsledok hospodárenia pred zdanením medziročne (z 2023 na 2024 ) podľa konsolidovaných čísel klesol z vyše 11 miliónov na niečo vyše dvestotisíc eur. Konsolidované dáta za rok 2025 aktuálne ešte nie sú známe, no budú obsiahnuté v pripravovanom rozhovore s Tomášom Kohútom.
Samotné Sanagro obhospodaruje 22-tisíc hektárov pôdy a pod krídlami má 15 podnikov a fariem. Ročne produkuje 25 miliónov vajec a zamestnáva 250 pracovníkov. Oficiálna stránka skupiny informuje aj o ročnej produkcii piatich miliónov litrov mlieka. V minulosti to však bolo až približne 15 miliónov. Aj táto zmena súvisí s úpravou biznisplánu Sanagra, ktoré sa napríklad rozhliada po podnikateľských príležitostiach aj za hranicami Slovenska.
Výrazná stopka mlieku
Jedna z kľúčových zmien v biznise Sanagra súvisí s okresaním živočíšnej výroby. Zatiaľ čo v minulosti skupina delila živočíšnu výrobu na chov nosníc a kráv, aktuálne segment hovädzieho dobytka výrazne osekala a obmedzila aj produkciu mlieka. V priebehu rokov 2023 až 2025 dala červenú štyrom farmám a ponechala si len minimálny počet kráv na jednom z družstiev (v Turci v rámci družstva v Dubovom).
Za ráznym krokom treba hľadať ekonomické dôvody. Vedenie agroskupiny sa na základe dát rozhodlo, že práve vetva biznisu s hovädzím dobytkom nie je naďalej profitabilná. Rozmeňme si tento krok na drobné.
Robo Homola
Šéf agroskupiny Sanagro Tomáš Kohút. Foto: Robo Homola.
CEO Sanagro Tomáš Kohút ilustruje taktiku na jednej z konkrétnych fariem. Sanagro prevádzkovalo špičkovú farmu, ktorá produkovala zisk, no po štátnej kontrole sa ukázalo, že musí prejsť výraznou rekonštrukciou. „Aby sme dali dokopy maštale a udržali zisk, museli sme do rekonštrukcie investovať 1,2 milióna eur. Toto nám skrátka nedávalo zmysel. Z hľadiska investičného dlhu bola hlavným dôvodom ekonomika,“ komentoval Kohút.
Foto: archív Sanagro
Sanagro z ekonomických dôvodov zrušilo väčšinu fariem s hovädzím dobytkom. Foto: archív Sanagro.
Ďalším dôvodom bolo finančne náročné dopestovávanie krmovín pre chovné zvieratá. „Keď sme si počítali výnosovú hodnotu mlieka, vyšlo nám, že ho vyrábame so stratou. Mlieko ako produkt je fajn, pretože prináša stabilný mesačný cash flow. Keď ho však vyrábate so stratou, niekde vás to dobehne,“ povedal Kohút.
Tretím dôvodom bola personálna otázka. Inak povedané, chýbali ľudia. „Problém bol s ich fluktuáciou, ale aj s ich kvalitou,“ doplnil. Ako dodal, živočíšna výroba je jedným z biznisov s najvyšším percentom príplatkov, a to z dôvodu, že funguje nonstop 365 dní v roku 24 hodín, sedem dní v týždni. „Neviete ju vypnúť ani počas sviatkov. Napriek tomu, že kvalita ľudí bola nízka, osobné náklady boli extrémne vysoké,“ vysvetlil.
Doplnil, že z mliečnych fariem im zostala už len jediná, ktorá im dávala na základe analýz ešte ekonomický zmysel. V rámci živočíšnej výroby skupina ešte chová kravy na mäso, ale zásadná je už orientácia na chov sliepok nosníc.
Foto: archív Sanagro
Voľný výbeh sliepok z portfólia Sanagra v Horných Surovinách. Foto: archív Sanagro.
V hľadáčiku zahraničie
Ďalšou kľúčovou novinkou sú aj hmatateľnejšie plány o potenciálnej expanzii. Rozširovanie portfólia za hranice naznačil už aj Martin Fedor v roku 2024 v rozhovore pre Forbes. „Dostali sme sa, myslím, medzi desiatku najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku a teraz sa obzeráme po zahraničí.“ Ako prezradil, logicky sa pri expanzii Sanagro pozerá po našom západnom susedovi.
„Tým, že rozvíjame biznis vo východnej Európe, vždy, keď sa niekto pozrie na naše portfólio, automaticky sa nás opýta, či nemáme záujem aj o toto alebo niečo iné aj v iných krajinách, kde pôsobíme. Uvidíme,“ naznačil.
Generálny riaditeľ skupiny Sanagro Tomáš Kohút prezradil detaily práve o plánoch expandovať. Priznal, že v hľadáčiku mali aj Českú republiku, no reálnejším regiónom pre expanziu je Rumunsko.
Foto: archív Sanagro
Portfólio skupiny je rozdelené na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Foto: archív Sanagro.
„Pozreli sme sa na Českú republiku, no aktuálne aj na niekoľko fariem v Rumunsku. Mali sme záujem aj o jednu farmu v Chorvátsku, no majiteľ sa odsťahoval do Spojených štátov a celá naša komunikácia sa tak skončila,“ prezradil Kohút aktuálne plány.
Podľa všetkého sa však zdá, že vízia expanzie k nášmu západnému susedovi sa napokon nepretaví do reality. „Sandberg Capital ako majiteľ Sanagra je relatívne konzervatívny investor. Český trh je už dnes obsadený silnými regionálnymi hráčmi. Keď už sme sa aj konkrétne na niečo pozerali, neboli sme ochotní ponúknuť rovnakú cenu ako konkurencia. Takže k akvizícii nedošlo,“ naznačil Kohút. Zdá sa tak, že najreálnejšou lokalitou v rámci expanzie sa dnes javí práve rumunský trh.
archív Sanagro
Ročne farmy z portfólia Sanagro vyprodukujú 25 miliónov vajec. Foto: archív Sanagro.
Najreálnejší rumunský trh?
„Ak k expanzii do zahraničia dôjde, z môjho pohľadu ide o najreálnejší scenár. Tam vidím príležitosť na ďalší rast. Za osem rokov, čo pôsobím v Sanagre, sme získali rozsiahle know-how, výrazne podporené dátami, ktoré dlhodobo zbierame a vyhodnocujeme,“ priblížil Kohút.
Dodal, že práve spomínané know-how, ktoré si vycibrili na slovenskom trhu, budú vedieť aplikovať v Rumunsku. Priznal, že ak prikročia k dohode, tak pôjde o akvizíciu už existujúcej farmy s orientáciou na rastlinnú výrobu.
Robo Homola
Tomáš Kohút prezradil zmeny vo fungovaní skupiny Sanagro. Foto: Robo Homola.
„Z hľadiska veľkosti našej skupiny musíme hľadať adekvátnu veľkosť investície. Akvizícia farmy s výmerou 1 200 hektárov nám nedáva zmysel. Zameriavame sa na väčšie poľnohospodárske celky s rozlohou na úrovni približne päť- až sedemtisíc hektárov,“ okomentoval.
Ako šéf skupiny prezradil, potenciálna expanzia je v štádiu analýz trhu a rokovaní. „Nepredpokladám, že v krátkom čase oznámime akvizíciu,“ doplnil.
Foto: archív Sanagro
Sanagro sa v rámci živočíšnej výroby zameriava na chov nosníc. Foto: archív Sanagro.
Škoda 60-tisíc eur
Podľa medializovaných správ zo začiatku tohto roka sa Slovensko a slovenská živočíšna výroba pasovala s vtáčou chrípkou. Podľa portálu Aktuality.sk z konca februára vtáčia chrípka udrela v regióne Záhoria. Časť chovných fariem s nosnicami má Sanagro práve v tejto lokalite. Ako Kohút otvorene priznal, aj samotné Sanagro riešilo začiatkom roka problém s vtáčou chrípkou.
„Vtáčia chrípka zasiahla náš ekologický chov sliepok. Šťastím v nešťastí bolo, že išlo o najmenšiu farmu z portfólia s počtom 3 500 sliepok,“ ozrejmil Kohút. Prezradil, že išlo o bio vetvu chovnej stanice, ktorá bola objemom sliepok najmenšia.
„Okrem tejto haly vlastníme aj ďalšie dve farmy pre sliepky vo voľnom výbehu, ktoré nie sú v režime bio. Na každej z nich chováme 37-tisíc sliepok. Na tej zasiahnutej vtáčou chrípkou sme tak chovali 10-násobne menej sliepok,“ priblížil. Ak sú totiž sliepky chované v ekologickom chove, automaticky to znamená, že musia byť vo voľnom výbehu a byť kŕmené certifikovanými bio krmivami.
Ako Kohút podotkol, v dôsledku ochorenia prišli o celý chov na spomínanej farme. „Z nariadenia miestnej veterinárnej správy sme museli kompletne zlikvidovať obe haly, v ktorých žilo po 1 750 sliepok. Keď sa totiž ochorenie objaví v jednej hale, veterinárna správa vždy rozhodne o zlikvidovaní všetkých sliepok, aby sa zamedzilo nákaze. Ak by ste mali vedľa seba päť hál a v jednej sa objaví vtáčia chrípka, musia byť zlikvidované sliepky vo všetkých halách,“ dodal.
archív Sanagro
Sanagro sa snaží o akvizíciu farmy s rastlinnou výrobou v Rumunsku. Foto: archív Sanagro.
Ako šéf agroskupiny prezradil, po výskyte vtáčej chrípky na farme, má chovateľ dva mesiace na dezinfekciu a čistenie priestorov.
„Postup je následne taký, že musíte umiestniť do každej haly 25 sliepok, ktoré žijú na farme jeden mesiac. Po uplynutí tejto lehoty prichádza veterinárna správa na kontrolu a odoberie vzorky. V prípade, že všetky výsledky spĺňajú požadované kritériá, povolí obnovenie chovu. Na konci mája nám veterinárna správa ukončila zákaz chovu. Do jedného či dvoch mesiacov budeme navážať na farmu 3 500 nových sliepok a rozbehneme nový turnus,“ doplnil.
„Z pohľadu rozsahu strát a počtu nosníc, ktoré bolo potrebné utratiť, sme celkovú škodu vyčíslili na približne 60-tisíc eur,“ podčiarkol šéf Sanagra, agrovetvy z portfólia slovenskej private equity firmy Sandberg Capital.