V rámci rubriky Money Brief ponúkame najdôležitejšie číslo, výrok a graf posledných dní. A polemiku o tom, že nikde sa nemajú ľudia lepšie ako v statusoch ministra financií.
Nateraz sa zdá, že bitcoin má najlepšie časy za sebou. Dokonca aj umelá inteligencia rastie na jeho úkor. Namieste je však obava, či nejde o bublinu.
V grafe týždňa sa s analytikmi NBS pozeráme na to, čo by so slovenskou ekonomikou urobilo zvýšenie cien ropy na 120 dolárov. Najmä vzhľadom na to, že aktuálny rast ekonomiky rozhodne nie je vysoký.
V rámci výberu informácií sa budeme venovať aj veľkosti šedej ekonomiky.
Slovenské HDP rástlo v prvom kvartáli medziročne o 0,9 percenta v stálych cenách. Ako poznamenáva štatistický úrad, nad nulou podržala ekonomiku predovšetkým spotreba domácností a zvýšenie salda zahraničného obchodu.
„Investičné aktivity podnikov, ktoré ťahali ekonomiku vlani, sa spomalili. Rast odvetví hospodárstva bol takmer na nule, mierne rasty obchodu aj verejnej správy len dorovnali výrazné prepady v doteraz ťahajúcom priemysle, ako aj vo finančnom a poisťovacom sektore,“ dodávajú štatistici.
Tento týždeň sme sa dozvedeli aj priemernú mzdu za prvý kvartál. Tá medziročne rástla o 6,1 percenta na 1 611 eur. Po zohľadnení inflácie sa platy reálne zvýšili o 2,3 percenta. Podrobnejší pohľad hovorí, že mzdy medziročne stúpli v 18 z 19 odvetví hospodárstva, no v šiestich z nich rast nestačil pokryť infláciu.
Udalosť: AI knokautovala bitcoin
Keď koncom roka 2024 prekonala hodnota bitcoinu magickú hranicu stotisíc dolárov, medzi finančníkmi vypukla prirodzená debata, či príde rýchla korekcia alebo bude pokračovať rally.
Čas paradoxne dal za pravdu obom táborom. Na jar prišla korekcia, ale v októbri bitcoin dosiahol vrchol – vyše 122-tisíc dolárov – a začal padať. Jeho hodnota v súčasnosti predstavuje iba polovicu historického maxima.
Ako poznamenáva analytička Patria Finance Gabriela Rainová, tlak na predaj vyvolalo aj rozhodnutie spoločnosti Strategy – a to sa zbavila iba 32 tokenov z celkového vlastníctva vyše 843-tisíc mincí. Z hľadiska trhu to bolo i tak dôležité, keďže vedenie firmy všeobecne razí postoj nepredávať.
„Slabý výkon bitcoinu ostro kontrastuje s posledným rozmachom technologických akcií. Index Nasdaq-100 v utorok vzrástol na novú rekordnú úroveň, čo podčiarkuje stúpajúci rozdiel medzi kultovou kryptomenou a technologickými akciami. Mnohí investori kedysi považovali bitcoin za vysokovolatilného zástupcu technologického sektora, ale tento vzťah sa po kolapse v októbri minulého roka oslabil,“ dodáva analytička.
Zaujímavý je napríklad postoj spoločnosti FXHB Asset Management, ktorá oznámila, že časť kapitálu z bitcoinu a digitálnych aktív previedla práve do akcií AI.
Umelá inteligencia dosiahla významný míľnik, keď ChatGPT pokoril hranicu jednej miliardy používateľov mesačne ako prvý jazykový model. Silnejú však obavy, či práve rast akcií ťahaný AI nie je ďalšou bublinou.
Graf: za ropu nad 120 zaplatí Slovensko 0,7 percenta HDP
Ak by sa priemerná ročná cena ropy vyšplhala na úroveň 120 dolárov za barel, dodatočné náklady na čistý import tejto suroviny pre slovenskú ekonomiku by boli približne 0,7 percenta HDP. V Správe o finančnej stabilite to spomína Národná banka Slovenska.
Ako dodala, skúsenosti z minulosti ukazujú, že „energetické šoky nepôsobili izolovane, ale ako spúšťač v prostredí existujúcich nerovnováh. Ich vplyv sa šíril najmä prostredníctvom rastu nákladov podnikov, poklesu reálnych príjmov domácností a následného sprísnenia finančných podmienok, čím sa zosilňovali už prítomné slabiny ekonomiky“.
Na druhej strane situáciu čiastočne zmierňuje dlhodobý postupný pokles dôležitosti ropy na tvorbe pridanej hodnoty moderných ekonomík. NBS sa v grafe pozerá na zraniteľnosť ekonomiky v reakcii na závislosť od dovozu.
Zdroj: NBS.
Na Slovensku predstavuje celkový podiel dovozu ropy, plynu a nadväzujúcich medziproduktov takmer 11 percent HDP.
Kým Slovensko v minulom roku dovážalo viac ako štyri pätiny ropy a dokonca vyše 90 percent plynu z Ruska, v Únii je to pestrejšie. „V rámci EÚ podiel krajín Perzského zálivu dotknutých konfliktom predstavoval pri rope približne 12 percent a pri plyne vyše piatich percent z importov týchto energetických komodít,“ vysvetľuje NBS.
Aj keď tieto podiely nie sú výrazné, riziko pre štáty EÚ spočíva v tom, že krajiny importujúce palivá priamo z Blízkeho východu sa budú snažiť vo väčšej miere dovážať palivá z nových trhov, ktoré sú zároveň tradičnými dodávateľmi pre krajiny EÚ.
Správe o finančnej stabilite však dominovala téma investičných bytov a sťaženého prístupu mladých k bývaniu.
Výrok týždňa: 17 miliárd v šedej zóne
„Šedá ekonomika na Slovensku dosahuje podľa dostupných analýz približne 17 miliárd eur. Preto potrebujeme spájať analytické, kontrolné a vyšetrovacie kapacity štátu. Daňový štít nám umožní konať skôr, efektívnejšie si vymieňať informácie a zamerať sa na prípady, ktoré spôsobujú najväčšie škody verejným financiám,“ upozornil prezident finančnej správy Jozef Kiss a ohlásil užšiu spoluprácu s policajným zborom v boji proti daňovej kriminalite a organizovaným daňovým podvodom.
Súčasťou aktivít je práve vznik spoločného expertného tímu Daňový štít s cieľom zefektívniť výmenu informácií a urýchliť odhaľovanie závažnej daňovej trestnej činnosti.
Polemika: máme sa ružovo
Nikde sa nemajú obyvatelia tak dobre ako v statusoch ministra financií Ladislava Kamenického. Vo štvrtok napísal, že Slovensko bude v roku 2027 rásť rýchlejšie ako eurozóna, Nemecko aj Francúzsko.
Pravdou naozaj je, že Slovensko má v roku 2027 podľa OECD rásť o 1,6 percenta, Nemecko o 1,1 percenta a Francúzsko o 0,8 percenta.
Tu sa žiada zdôrazniť, že postsocialistické Slovensko stále dobieha vyspelý západ a preto je rýchlejší rast celkom očakávaný.
Ak sa porovnávame s krajinami V4, vidíme, že Poľsko porastie budúci rok o 2,6 percenta, Česko o 2,1 percenta a Maďarsko o rovné dve percentá. Teda všetci rýchlejšie ako my. Slovensko je posledné v regióne, žiada sa reagovať na ministrov status.
Nehovoriac o tom, že aj priemer budúcoročného rastu krajín OECD je 1,7 percenta, čo je viac ako slovenské číslo.
Kamenický napriek tomu nešetrí ekonomickou samochválou a svoj status zakončil slovami: „Šach-mat, páni z opozície!“ Práve tento postoj je najväčším problémom strážcu slovenskej štátnej kasy.
Jeho predchodca Peter Kažimír sa snažil byť racionálnou opozíciou v socialistickej vláde a strážil verejné výdavky okrem iného podporou analýz útvaru hodnoty za peniaze. Kamenický chce byť opozíciou iba voči opozícii, odvaha byť silným ministrom mu zjavne chýba.
V ministerskej práci využíva svoje hobby – insitnú maľbu s eklektickými prvkami, kde dominujú sýte až krikľavé farby vrátane ružovej. A rovnaké nedostatky mu odborníci vyčítajú aj pri rozpočtovej práci.
Čo nám vyčíta Komisia?
Ako zhŕňa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia vyčíta Slovensku, že má „krátkozrakú fiškálnu stratégiu, zápasí so znižovaním nadmerného deficitu a nedarí sa mu dostať verejný dlh na klesajúcu trajektóriu. Slovensko síce prijalo konsolidačné opatrenia, deficit však podľa Komisie zostáva vysoký a verejný dlh bude ďalej rásť“.
Komisia tiež pripomína, že hospodársky rast Slovenska zostáva nízky. „Nesúvisí to pritom iba s vonkajšími faktormi, ako sú globálna neistota, obchodné napätia či slabší zahraničný dopyt. Komisia poukazuje aj na domáce štrukturálne problémy: slabý rast produktivity, zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných pracovníkov a vysokú závislosť ekonomiky od priemyselnej výroby s nízkou pridanou hodnotou,“ dodáva rada.
Vláda síce schválila takzvaný prorastový balíček z dielne ministerstva hospodárstva, ale ako hodnotí asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, „po viac ako polroku diskusií sa pôvodný zoznam približne 150 návrhov postupne zúžil na 38 opatrení, pričom väčšina z nich neobsahuje konkrétne termíny realizácie ani vyčíslenie ekonomických prínosov“.
Asociácia kritizuje absenciu opatrení v oblasti daňovej politiky a dodáva, že ide o „absolútne nepochopenie vážnosti situácie v hospodárstve a rozpočte“.
Z nejakého dôvodu ekonómom a predstaviteľom reálnej ekonomiky nestačia statusy ministra financií. Snáď to nepochopí tak, že ich treba písať ešte viac.
