Úspešný podnikateľský model vytvára tichých milionárov. Porazí aj technologické firmy v ére umelej inteligencie?
V roku 1994 absolventi prestížnych biznis škôl hromadne utekali do technologického sektora. Počas vtedajšej internetovej horúčky vznikali miliónové majetky v podstate cez noc.
Jeden z mladých absolventov Greg Flynn si však vybral úplne odlišnú a vtedy neatraktívnu cestu. Rozhodol sa pomôcť priateľovi otvoriť obyčajnú reštauráciu.
O niečo neskôr využil výhodné podmienky financovania a kúpil niekoľko vlastných prevádzok Applebee’s. Dnes tento muž riadi viac ako tritisíc pobočiek rôznych značiek v troch krajinách sveta a ním manažovaný biznis presiahol hodnotu miliardy dolárov.
Nie všetci disponujú genialitou technologických vizionárov. Mnoho bežných ľudí však dokáže nadobudnúť dostatok kapitálu na prevádzkovanie overeného lokálneho biznisu.
Ako uvádza portál The Economist, Flynn sa stal pravdepodobne prvým franšízantom na svete, ktorý dosiahol tento historický míľnik. Medzinárodná asociácia franšíz – IFA – ho nedávno uviedla do svojej siene slávy.
Takáto pocta v minulosti patrila výhradne zakladateľom veľkých sietí ako McDonald’s či KFC. Flynnov príbeh ukazuje silu úspechu založeného na trpezlivosti, ktorý zostáva pre mnohých bežných pozorovateľov neviditeľný.
Funkčný model zaznamenáva dlhodobý a nepretržitý rast. V Spojených štátoch dnes existuje takmer 850-tisíc franšízových prevádzok, pričom podniky vlastní približne 250-tisíc samostatných majiteľov. Celé odvetvie zamestnáva približne deväť miliónov ľudí a vytvára zhruba tri percentá hrubého domáceho produktu krajiny. Každý šiesty podnik aspoň s jedným zamestnancom je súčasťou franšízy.
Model sa pritom už dávno nespája iba s predajom hamburgerov či šišiek. Pokrýva hotely, zásielkové služby, fitness centrá či starostlivosť o deti. Siete sa úspešne rozširujú do nových oblastí. Pomáhajú im v tom najmä investori z fondov súkromného kapitálu.
Tento prístup predstavuje pre mnohých ľudí najčistejšiu formu naplnenia podnikateľského sna. Nezávislí partneri prevádzkujú až 90 percent pobočiek siete McDonald’s. Ide o spoločnosť, ktorá podľa portálu pravdepodobne vytvorila viac milionárov než akákoľvek iná firma v celej histórii ľudstva. Aj keď je toto tvrdenie ťažko overiteľné, nemožno tomuto typu biznis modelu uprieť jeho úspechy.
„Nie všetci budeme Steve Jobs alebo Elon Musk,“ hovorí prezident IFA Matt Haller. „Mnohí si však dokážu predstaviť, že si našetria, aby si mohli vyskúšať čisto americký biznis s predávaním hamburgerov,“ dodáva.
Model dlhodobo priťahuje najmä bežných ľudí, často z radov ambicióznych imigrantov, ktorí úspešne budujú rodinné bohatstvo pre ďalšie generácie.
In this July 21, 2010, file photo, people make their way past the McDonald's restaurant at Fisherman's Wharf in San Francisco. McDonald's announced on Feb. 9, 2017, that it is testing a crab sandwich in four San Jose, California, restaurants. If successful, it plans to offer the meal at 250 Bay Area restaurants later this year. (AP Photo/Eric Risberg, File)
Pobočka siete McDonald’s na Fisherman’s Wharf v San Franciscu.
Foto: AP Photo, Eric Risberg.
Atraktivita v digitálnej dobe
Podľa šéfa asociácie v súčasnosti pozorujeme zásadný posun v uvažovaní mladých ľudí. Pred desiatimi rokmi vyzerala cesta k prosperite úplne jednoznačne. Spoločnosť vyžadovala univerzitné vzdelanie. Následne ľudia hľadali istotu zamestnania v kancelárii.
Masívny nástup umelej inteligencie však dnes výrazne mení pravidlá hry. Niektorí analytici upozorňujú na to, že kancelárska práca stráca svoju niekdajšiu atraktivitu a mladá generácia obracia svoju pozornosť k tradičným remeslám a osobným službám.
Podnikanie postavené na osobnom kontakte vyzerá vraj v tejto chvíli oveľa bezpečnejšie. Varenie jedla alebo vedenie hodín pilatesu totiž nemožno ľahko nahradiť softvérom. Väčšina franšíz preto naďalej zostáva výrazne závislá od ľudskej práce.
Haller hovorí, že mnohí mladí ľudia plánujú prevzatie rodinných podnikov po svojich rodičoch. Tento trend vraj potvrdzujú aj oficiálne prieskumy podnikateľských asociácií.
Ak bude nastolený kurz ďalej pokračovať, tradičné odvetvia môžu zažiť nečakanú renesanciu v časoch digitálnej transformácie. Predsa len ide o biznis prinášajúci stabilný príjem a reálnu hodnotu.
Hybridný model
Z pohľadu ekonómie predstavujú tieto siete fascinujúci hybridný model. Stierajú totiž hranicu medzi klasickou firmou a otvoreným trhom. Zakladatelia značky si udržiavajú prísnu kontrolu nad ponukou jedál a otváracími hodinami. Zároveň získavajú sieť mimoriadne motivovaných podnikateľov, ktorí investujú vlastný kapitál. Celá sieť vďaka tomu dokáže rásť neuveriteľne rýchlym tempom. Samotní partneri zas majú jedinečnú príležitosť viesť vlastnú firmu s istotou zavedenej značky.
Tento vzťah ideálne funguje v odvetviach, ktoré si vyžadujú veľké množstvo zamestnancov na viacerých, geograficky rozptýlených miestach. Pokiaľ majiteľ prevádzky odovzdáva centrále iba pevne stanovené licenčné poplatky a zvyšok zisku si ponecháva, pracuje oveľa tvrdšie. Bežný platený manažér takúto úroveň motivácie spravidla nedosahuje.
Kľúčovú úlohu zohráva aj detailná znalosť lokálneho prostredia. Treba napríklad vedieť, kde sa oplatí prevádzku postaviť. Otvorenie kaviarne na tej strane cesty, po ktorej ľudia prechádzajú unavení z práce domov, často končí neúspechom.
Niektoré miesta zas predstavujú to, o čom Dinesh Goswami, prevádzkovateľ viac ako sto pobočiek Taco Bell, Dunkin‘ Donuts a ďalších reťazcov hovorí ako o „Sochách slobody“. Ide o priestory, ktoré sú dobre viditeľné aj z veľkej diaľky, zákazníci však k nim nedokážu jednoducho odbočiť z hlavnej cesty. Ťažká dostupnosť následne často stojí za prepadom tržieb. Nedostatok miestnych znalostí dokáže kriticky znížiť prosperitu značky aj o viac ako polovicu.
Benefity decentralizovaného riadenia
Úspešní prevádzkovatelia často narážajú na neochotu centrál prispôsobiť sa miestnym podmienkam. Flynn však našiel riešenie aj na tento problém.
Skupina jeho reštaurácií funguje na základe „štátneho a federálneho“ modelu riadenia. Regionálni manažéri majú veľkú slobodu v rozhodovaní. Priamo sa podieľajú na dosiahnutom zisku z lokálnych prevádzok.
Na druhej strane, centrála rieši iba oblasti, v ktorých existujú úspory z rozsahu. Patria medzi ne globálne financovanie alebo školenia zamestnancov. Efektivitu predmetného prístupu potvrdzujú aj skúsenosti z iných moderných odvetví.
Šéf siete štúdií JETSET Pilates Bert Albertse napríklad otvorene priznáva, že pobočky vo firemnom vlastníctve málokedy dosahujú špičkové výsledky. „Každá jedna z nich má v porovnaní s našimi franšízantmi dnes podpriemerný výkon,“ dodáva. Najlepšie výnosy teda stabilne generujú práve nezávislí franšízanti.
Partnerský model im na oplátku umožňuje otvoriť viacero nových prevádzok vo veľmi krátkom čase. Takýto rast by bez podpory nebol možný. „Neexistuje spôsob, ako by sme otvorili tri štúdiá v priebehu 12 mesiacov bez toho, aby sme boli súčasťou franšízy,“ hovorí jeden z Albertseho franšízantov Justin Clonts. Poukazuje tým napríklad na detailné usmernenia, ktoré dostáva z centrály ohľadom náboru zamestnancov či digitálneho marketingu. Tie výrazne minimalizujú počiatočné chyby nových majiteľov.
Finančná realita prevádzok
Ekonomické podmienky tohto druhu podnikania sú v súčasnosti veľmi transparentné a dajú sa pozoruhodne ľahko dohľadať. Každá spoločnosť zverejňuje dokumenty o výške poplatkov, hospodárskych výsledkov, ako aj ďalších podrobných údajov.
Prelistovanie výsledkov existujúcich pobočiek odhaľuje, že kým priebežné poplatky v gastronómii tvoria päť až sedem percent z tržieb, v oblasti krásy a fitness predstavujú okolo 10 až 12 percent. Počiatočný poplatok za otvorenie prevádzky sa pohybuje v desiatkach tisíc eur.
Celkové náklady na spustenie prevádzky však bežne dosahujú stovky tisíc a niekedy presahujú aj milión eur. Úspešní partneri realizujú financovanie kombináciou bankových úverov a vlastných úspor.
Podľa profesorky LaFontainovej z Michiganskej univerzity, ktorá patrí k popredným akademickým kapacitám na franšízing, sa miera prežitia prevádzky po prvých rokoch vyrovnáva nezávislým firmám.
Riziko sa však výrazne líši v závislosti od typu podnikania. „Šanca na úspech s novou reštauráciou je oveľa väčšia, ak ste súčasťou franšízy, ktorá má prepracované systémy, vysokú známosť značky a obrovský marketingový rozpočet, ktorý vám pomáha,“ hovorí Flynn. Na trhu navyše existuje likvidné prostredie. Zabehnutú pobočku možno v prípade potreby kedykoľvek predať.
Kľúčom k úspechu preto zostáva výber správneho obchodného modelu. Niektoré staršie schémy nútili partnerov nakupovať predražené vybavenie priamo od centrály. To následne viedlo k mnohým krachom a tvrdým zásahom regulačných úradov.
Dnešné moderné systémy preto preferujú čisté zdieľanie tržieb, čo chráni záujmy oboch strán a vytvára z franšízingu jeden z efektívnych motorov hospodárskeho rastu.
Aj napriek tomu si však treba uvedomiť, že nie každá prevádzka bude úspešná. V praxi franšízing často čelí vysokej zadlženosti partnerov, ich konfliktom s centrálami, neúspešným konceptom či rastúcim nákladom práce. Pre hlbšie pochopenie ekonomického modelu sa preto oplatí sledovať oficiálne registre či relevantné štúdie renomovaných univerzít.
Pri plnom pochopení rizík však špecifický podnikateľský koncept môže podnikateľom pomôcť budovať majetok bez nutnosti vymýšľania revolučných technologických riešení. Spojenie overenej značky, lokálnych znalostí a vysokej motivácie partnerov dokáže prinášať stabilitu aj v neistých časoch digitálnej transformácie.