Je to príbeh osobnej odvahy aj výnimočné svedectvo z Putinovho režimu. A od pondelkového skorého rána aj oscarový dokument. Čím si Pán Nikto proti Putinovi, pohľad na silnejúcu propagandu a militarizáciu na ruských školách, získal také uznanie?
Kým vznikol film Pán Nikto proti Putinovi, živil sa Pavel Talankin, ktorému málokto povie inak než Paša, ako učiteľ. A v jeho kabinete bolo vždy miesto pre každého. Pre toho, kto sa potreboval porozprávať – napríklad o bratovi, ktorý narukoval a z frontu už dlho neprišla žiadna správa –, ale aj pre tých, ktorí jednoducho potrebovali priestor, kde môžu len tak byť.
Na nástenke za stolom v Pašovom kabinete visela vlajka ruského protestného hnutia na podporu Ukrajiny. Lenže aj tento „posledný ostrov slobody“ sa s vojnou na Ukrajine začal pomaly potápať.
Pink / Helle Faber
Okrem vlastného vyučovania mal Talankin ako učiteľ na starosti organizáciu školských akcií a ako samouk-kameraman aj ich dokumentáciu. A práve jednoduché zaznamenávanie školských udalostí, športových či kultúrnych, mu napokon malo zmeniť život.
„V tejto chvíli vôbec netuším, koľko ťažkostí si v budúcnosti spôsobím,“ hovorí v úvode filmu k svojim spočiatku nevinným záberom, ktoré postupne nadobúdajú odbojový charakter. Talankin totiž kamerou – najprv nevedome a neskôr zámerne – zachytáva predovšetkým postupnú militarizáciu ruských škôl, respektíve tej „svojej“.
Nájdete ju na juhu Uralu v ruskom Karabaši, meste tak zničenom priemyslom, že bolo v roku 1996 vyhlásené za oblasť ekologickej katastrofy. Na vine je miestny závod na tavenie medi – továrenský komplex, z ktorého do vzduchu, pôdy aj vody unikajú jedovaté látky ako arzén, ortuť či olovo. Pôda je tu čiernočierna od znečistenia a oblaky sírneho plynu unikajúce z továrne sa menia na kyslé dažde.
Najšpinavšie miesto na Zemi
Bez toho, aby to mohol ktokoľvek dopredu tušiť, je Karabaš pre dokument o postupnom zamorovaní Ruska propagandou Kremľa ideálnym dejiskom. Dokonalejšiu metaforu než mesto nesúce titul „najšpinavšieho miesta na Zemi“ by ste pre tému prepisovania dejín ruskej invázie a postupného infikovania spoločnosti propagandou hľadali len ťažko.
Keď líder Kremľa Vladimir Putin spustil „špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine“, ako sa v Rusku ideologicky označuje bezprecedentný útok na susedný štát, nastala v krajine nová vojnová realita. „Potom prišiel 22. február 2022. A moja práca sa začala dramaticky meniť.“
Jazyky a humanitné predmety v školských osnovách nahradili nové povinné ideologické predmety nabádajúce k vlastenectvu. A k fungovaniu škôl pribudli aj ranné nacionalistické nástupy, kde sa za zvuku štátnej hymny každý deň máva ruskou vlajkou.
