Len pár desiatok kilometrov od Bratislavy vyrástol development v hodnote niekoľko miliárd eur. Rozpočet projektu, pod ktorého strechou má v budúcnosti bývať až 25-tisíc obyvateľov, má na starosti aj Slovák Ivan Hlavina.
Areál s rozlohou približne 2,4 kilometra štvorcového, bývanie pre 25-tisíc rezidentov a pracovné miesta pre 20-tisíc zamestnancov či akademikov. Mega projekt Aspern Seestadt sa nachádza necelých 60 kilometrov od Bratislavy, ako okrajová štvrť patrí katastrálne pod Viedeň. Vlakom je z Devínskej Novej Vsi dostupný do polhodiny.
Pre laika by sa dala nová viedenská štvrť opísať ako „mesto v meste“. Má vlastné zastávky metra, tisíce bytov, aktuálne v nej sídli približne 600 firiem. V developerskom projekte z portfólia rakúskeho developera, štátu a súkromných investorov aktuálne býva okolo 12-tisíc rezidentov, z toho niekoľko stoviek Slovákov. Počtom obyvateľov tak už aktuálne pripomína napríklad slovenskú Stupavu.
Slovensko má však v rámci projektu aj ďalšiu stopu. Vyše tri roky je na pozícii financial controller mladý Slovák Ivan Hlavina. V rozhovore pre Forbes prezradil, ako sa k práci na developmente dostal, aký má vplyv na jeho rozpočet, aká je valuácia developmentu, ale aj to, ako vôbec mohla na periférii Viedne vyrásť úplne nová štvrť.
archív Seestadt
Čo sa dočítate v rozhovore:
- ako sa mladý Slovák Ivan Hlavina dostal k projektu za miliardy eur,
- čo je projekt „mesta v meste“ Aspern Seestadt neďaleko Bratislavy,
- koľko obyvateľov v ňom aktuálne býva,
- koľko tisícok bytov je v pláne postaviť,
- ktorý developer stojí za mega projektom,
- akú úlohu hrá v štvrti umelo vytvorené jazero,
- koľko Slovákov obýva viedenskú štvrť,
- prečo projekt chodia navštevovať slovenskí developeri?
Slovák v rakúskom projekte
Začnime zľahka. Pochádzate z Bratislavy, no máte na starosti rozpočet niekoľko miliardového developerského projektu neďaleko Viedne. Aká bola vaša cesta k projektu?
Bola vcelku priama. Po ukončení magisterského štúdia v Nemecku som sa plánoval presťahovať do Viedne. Už od detstva ma to tam ťahalo, toto mesto sa mi vždy veľmi páčilo.
Sledoval som ponuky na trhu práce a zaujala ma pozícia financial controller priamo na tomto projekte. Fascinovalo ma, že ide o jeden z najväčších projektov urbánneho rozvoja v Európe, ktorý sa navyše realizuje skutočne blízko Slovenska. Na pozícii financial controller pôsobím už vyše tri roky.
„Mesto v meste“ 60 kilometrov od Bratislavy
Projekt je rezidenčno-administratívna štvrť developera Wien 3420 Aspern Development. Ak ho opíšem ako „mesto v meste“, som blízko?
Tento opis je úplne presný. Predstavuje jeden z najrozsiahlejších projektov mestského rozvoja v rámci celej Európskej únie. Staviame mestskú štvrť, ktorá má veľa mestských kvalít a funkcií, ide o nové regionálne centrum.
Podľa aktuálneho plánovania by mal byť projekt dokončený do roku 2035. Cieľom je poskytnúť bývanie pre viac ako 25-tisíc obyvateľov a vytvoriť aspoň 20-tisíc pracovných a akademických miest. Celý areál sa rozprestiera na ploche približne 2,4 kilometra štvorcového. Ide o pozemky bývalého letiska.
V 20. rokoch minulého storočia patrilo k najmodernejším v Európe, no v roku 1977 ho zatvorili, pretože stratilo konkurenčnú výhodu voči letisku Schwechat. Neskôr, začiatkom 90. rokov, začalo mesto uvažovať o možnostiach rozvoja územia. V roku 2004 bola založená naša spoločnosť.
Robo Homola
Kto stojí za zrodom projektu?
Vlastníkmi pozemkov na letisku boli viaceré subjekty. V južnej časti patrili štátu, spoločnosti Bundesimmobiliengesellschaft (BIG). Ide o jedného z najväčších vlastníkov nehnuteľností v Rakúsku, ktorý je zároveň podielnikom v našom projekte.
Na severe zasa pozemky vlastnila Viedenská hospodárska agentúra. Fungujeme ako verejno-súkromné partnerstvo, sme teda v zmiešanom vlastníctve – Public Private Partnership.
Našimi akcionármi sú rakúska vláda prostredníctvom spoločnosti BIG, ďalej Viedenská hospodárska agentúra, Erste Bank a Vienna Insurance Group. To sú naši partneri.
Čo bolo primárnym dôvodom zrodu štvrte?
Všetko sa začalo už v roku 1989 po páde železnej opony. Rakúsko a s ním aj Viedeň sa vtedy ocitli v geografickom strede Európy.
Viedeň dlhé roky hľadala spôsob, ako vytvoriť nové pracovné miesta a priestor na bývanie práve v severovýchodnej časti. Mestská časť, v ktorej sa nachádzame – 22. viedenský obvod Donaustadt – je momentálne najrýchlejšie a najdynamickejšie sa rozvíjajúcim regiónom nielen vo Viedni, ale v celom Rakúsku.
Ak by bol obvod samostatným mestom, bol by po Viedni a Grazi tretím najľudnatejším mestom v krajine. Mesto Viedeň videlo v obrovských plochách starého letiska potenciál na vytvorenie kvalitného konceptu, ktorý organicky spája zamestnanosť a tvorbu pracovných miest s priestorom na život.
Robo Homola
Tri percentá Slovákov
Do akej miery brala výstavba projektu do úvahy blízkosť slovenských hraníc? Akú úlohu napríklad hrá príchod Slovákov, ich záujem o byty alebo prácu v Seestadte?
Veľmi radi a hrdo hovoríme, že Viedeň a Bratislava sú partnerské mestá, takzvané „Twin Cities“. Keď nastúpite do vlaku na bratislavskej Hlavnej stanici, za trištvrte hodiny ste v našom projekte.
Z Devínskej Novej Vsi to trvá iba pol hodinu. Vďaka elektrifikácii trate je spojenie medzi hlavnými stanicami ešte o desať minút rýchlejšie. V rámci projektu aktuálne evidujeme 12-tisíc obyvateľov. Nachádzame sa zhruba v polovici, respektíve v necelej polovici plánovaného rozvoja.
Žijú tu aj Slováci?
Z týchto 12-tisíc ľudí tvoria približne tri percentá. Záujem o byty zo slovenskej strany už prirodzene existuje. Nájdeme tu aj takých, ktorí v Seestadte priamo pracujú. Stanica Aspern Nord je vstupnou bránou do Viedne. Kto tu bude chcieť v budúcnosti žiť alebo podnikať, nájde tu výborné podmienky, a to aj v prípade dochádzania.
