V našich črevách žije viac baktérií než ľudí na planéte. Ovplyvňujú našu náladu, imunitu, rýchlosť starnutia aj to, či máme chuť na čokoládu alebo zeleninu. Ako tento „druhý mozog“ pracuje a čo mu prospieva, skúma Martin Schwarzer z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR.
Laureát ceny Neuron, ktorú udeľuje Nadácia Neuron, pracuje v Laboratóriu gnotobiológie s bezmikróbnymi myšami – zvieratami, ktoré sa nikdy nestretli ani s jedinou živou baktériou. Práve vďaka nim dokáže pochopiť, čo všetko baktérie ovplyvňujú.
Jeho odpoveď? Prakticky všetko. Vďaka prelomovému objavu publikovanému v prestížnom časopise Science ukázal, že bez črevných baktérií nemôžeme optimálne rásť. A že pomáhať nemusia len živé, ale aj mŕtve baktérie. To dáva nádej miliónom detí, ktoré trpia podvýživou.
Laboratórium gnotobiológie – Mikrobiologický ústav Akadémie vied Českej republiky, v. v. i.
Podporovať pestrosť mikrobiómu je dôležité aj u nás. V rozhovore Martin Schwarzer vysvetľuje, ako súvisí s dlhovekosťou, prečo podľa neho nemá veľký zmysel platiť za sekvenovanie mikrobiómu a či probiotiká pomáhajú deťom, aby počas zimy neboli tak často choré.
Čo všetko ovplyvňuje mikrobióm v našom tele?
Úplne všetko. Z našich pokusov vyplýva, že baktérie ovplyvňujú celé telo – či už ide o fyziológiu, teda vnútorné telesné procesy, dozrievanie imunitného systému, alebo komunikáciu so slizničnými bunkami.
Má to vplyv aj na dlhovekosť? Žijú bezmikróbne myši dlhšie?
