Nový slepý trust Andreja Babiša môže byť buď prvým skutočne funkčným príkladom odpolitizovania majetku v stredoeurópskom priestore, alebo ďalším dôkazom, že aj najlepší zákon ostáva bezmocný, ak sa proti nemu postaví politicko-ekonomická kreativita jeho adresátov.
Oznámenie Andreja Babiša, že akcie holdingu Agrofert nezvratne prevedie do slepého trustu, ktorý po jeho smrti získa jeho rodina, má jasný politicko-právny cieľ: odstrániť prekážku, ktorou je zákon o strete záujmov, známy ako Lex Babiš, a otvoriť mu cestu späť do exekutívy.
Na prvý pohľad ide o štandardný postup – politik „odloží“ majetok do rúk nezávislého správcu, stratí vplyv na podnikanie a konflikt záujmov sa tým vyrieši.
Česká právna realita je však komplexnejšia. Babišov prípad ukazuje, že ak sa má zamedziť obchádzaniu zákona, nestačí formálne zbavenie sa vlastníctva.
Právna realita chýba
Český právny poriadok totiž nepozná osobitnú kategóriu „slepého trustu“. Občiansky zákonník upravuje iba zverenecký fond, ktorý umožňuje vyčleniť majetok zo sféry vlastníka a zveriť jeho správu správcovi konajúcemu v prospech beneficientov.
Koncept „blind trust“ – teda štruktúra, kde zakladateľ nemá žiadne informácie o zložení majetku ani o hospodárení fondu a nesmie ovplyvňovať jeho správu – je v Česku len prevzatý zahraničný termín, nie právna realita.
