Od romantiky k tvrdému biznisu. Takúto cestu prešla skupina RSJ pod vedením Libora Winklera. Odklonila sa tak od bio poľnohospodárstva alebo hotelového biznisu na Zanzibare k investíciám do energetiky, developmentu a nákupom poľnohospodárskej pôdy. „Biznis nemôže byť riadený len emóciami,“ poznamenáva Winkler.
V rozsiahlom rozhovore pre Forbes vysvetľuje, kam a prečo teraz stáča kormidlo skupiny RSJ. Popisuje biznis na Ukrajine a vysvetľuje, prečo tam nechodí pri poplachu do krytu. Prezrádza tiež, ako sa chráni pred informačným chaosom, ktorý mu uberá energiu.
„Hľadáme teraz podnikateľov rovnakej krvnej skupiny,“ naznačuje nový biznisový smer Winkler, ktorý je riadiacim partnerom a majoritným vlastníkom skupiny RSJ. Tá teraz úzko spolupracuje so zakladateľmi Avastu Eduardom Kučerom a Pavlom Baudišom. „K našim najbližším patrí aj rodina Zbyňka Frolíka z Linetu,“ prezrádza Winkler. Zaujímavé biznisové partnerstvo skupina RSJ nedávno nadviazala aj s Kofolou. „S jej majiteľom Jannisem Samarasom sa poznáme dlho a dobre,“ vysvetľuje Winkler, prečo spoločne kúpili pivovary Holba, Litovel a Zubr. A teraz skupina RSJ chystá spoločný projekt s Pentou.
Kľúčom k úspechu v biznise sú podľa Winklera medziľudské vzťahy. „Zásadné je budovať spoločenstvo ľudí, nielen strážiť ekonomické ukazovatele,“ hovorí muž, ktorý sa neváha o zarobené peniaze podeliť. Za svoj život rozdal úctyhodných 200 miliónov. Začal podporou kultúry, pridal vedu, teraz posiela peniaze napríklad zničenej Ukrajine.
Na Ukrajine ste ešte pred vojnou rozbehli biznis v oblasti energetiky. Ako to teraz vyzerá?
S ukrajinskými partnermi zo spoločnosti Ukrajinske teplo sme pred dvoma rokmi kúpili a následne rozšírili sieť malých až stredne veľkých teplární v Kyjeve a Kyjevskej oblasti. Ide o takmer dve desiatky teplární, ktoré vykurujú predovšetkým nemocnice, ale aj školy a škôlky. Už pred vojnou sme mali tepláreň v Sumskej oblasti a potom dva menšie objekty na strednej Ukrajine. Aktivity na tomto poli by sme radi rozširovali, ale brzdí nás ako vojna, tak tarifná politika, ktorá prechod na biomasu blokuje, hoci by na tom Ukrajina celkovo zarobila. Popri teplárňach, ktoré biomasu pália, nás zaujíma aj jej produkcia. Preto máme plantáže rýchlo rastúceho topoľa na Zakarpatsku a vo Volynskej oblasti, z ktorých vyrastie štiepka, ktorú možno spáliť alebo z nej vyrobiť napríklad OSB dosky. Naším cieľom je mať na Ukrajine aspoň päťtisíc hektárov topoľov s tým, že prvá vlna je už vysadená. V lete som sa osobne zašiel pozrieť na Volyň a výsledky sú dobré. V Česku sme spaľovanie biomasy tiež skúšali, mali sme tepláreň v Mostku na Trutnovsku. Ale v českých podmienkach a v malom rozsahu nebol celý proces ekonomicky efektívny najmä kvôli vysokej cene paliva. Ukrajina má pre bioenergetiku rovnako ako pre poľnohospodárstvo vzhľadom na rozsiahle pestovateľské plochy omnoho lepšie podmienky.
Na Ukrajine sa teda chcete zamerať na poľnohospodárstvo a bioenergetiku?
Poľnohospodárstvo zatiaľ len analyzujeme, ale popri bioenergetike sme sa vrhli na kogeneračné jednotky. Tie síce pália zemný plyn, takže nejde úplne o bio riešenie, ale predstavujú flexibilné zdroje elektriny, a tie sú na Ukrajine veľmi potrebné. „Odpadové“ teplo možno využiť napríklad na vykurovanie, takže sme späť pri teplárenstve. Spoločne s českými spoločnosťami Enkom a Second Foundation už máme prvú lokáciu, na jar sa tam snáď rozbehne prvá kogeneračka a ďalšie budú nasledovať.
So Second Foundation chcete teraz spolupracovať aj pri budovaní batériových úložísk…
S nárastom podielu obnoviteľných zdrojov je potrebné pri výrobe elektriny stále viac vyrovnávať produkciu a aktuálnu spotrebu. Spustili sme preto nový fond, ktorý bude investovať do veľkokapacitných batériových úložísk v Nemecku a ďalších krajinách Európskej únie vrátane Českej republiky, i v Japonsku. Fond bude disponovať kapitálom 2,5 miliardy korún, so Second Foundation sa na ňom podieľame rovným dielom. Počítame s úverovaním od bánk, celkové aktíva vo fonde by mali dosiahnuť až päť miliárd korún.
Keď sa ešte vrátim na Ukrajinu, spoločne s Janom Bartom, Josefom Průšom a fondom N1 Ventures investujete aj do ukrajinských startupov. Prečo?
Prednedávnom sme sa stretli s partnermi z fondu N1 Ventures a došli sme k záveru, že namiesto ďalších konferencií o Ukrajine a powerpointových prezentácií sa pustíme do niečoho konkrétneho a investujeme do ukrajinských firiem. Rovnako to vidí aj Honza Barta a niekoľko ďalších spoluinvestorov. Pôjde o firmy, ktoré pôsobia na Ukrajine, ale aj o biznis, ktorý rozbiehajú Ukrajinci v zahraničí. Zatiaľ máme predvybrané tri projekty.
Na Ukrajinu jazdíte často kvôli biznisu, neobávate sa takýchto ciest?
Veľmi nie. Bol som aj v Kremenčuku, čo už je veľmi blízko vojnovej zóny. Ako hovorí moja žena, čo sa má stať, to sa stane. Pri poplachu do krytu nechodím, ale ak by som mal malé deti, asi by som sa správal inak. Každopádne, bezpečnostná situácia na Ukrajine sa v poslednej dobe zhoršuje. Dnes by som už nemal odvahu bývať v Kyjeve vo vyššom poschodí hotela. Vyhýbam sa aj výťahom, radšej si vyšliapnem schody. Dronové útoky sú v poslednom polroku omnoho častejšie. Zasiahnuté bývajú aj vlaky, ktorými sa na Ukrajine pohybujeme.
Je za týchto okolností potrebné jazdiť na Ukrajinu osobne?
