Najmenší SZČO doplatia na konsolidáciu viac ako ústavní činitelia, hoci tí si formálne schválili vyššie sadzby dane.
Stretnú sa premiér, špičkový IT manažér a jednoduchý živnostník. Toto nie je začiatok vtipu, ale reálnej správy o slovenskej konsolidácii. Otázka znie: komu z tejto trojice vytiahne štát z vrecka najväčšiu časť príjmu?
Pre ľahšie porovnanie predpokladajme, že IT manažér a premiér zarobia mesačne v hrubom rovnako. Naopak, živnostník sa ledva pretĺka s priemerným mesačným príjmom v hrubom päťsto eur.
Všetkých sa dotkne nová vyššia sadzba zdravotných odvodov. Pre lepšie zarábajúcich zároveň platia nové vyššie sadzby dane v rozmedzí 19 až 35 percent podľa výšky príjmu.
Koaličná rada tiež odsúhlasila pre ústavných činiteľov extra daň, ktorá im sadzby zvýši o 10 percentuálnych bodov.
Významná zmena sa týka aj SZČO. V budúcom roku budú mať povinnosť platiť minimálne sociálne odvody vo výške približne 132 eur aj živnostníci, ktorí ich doteraz pre nízke príjmy vôbec nemuseli hradiť. Viac však na sociálnych odvodoch zaplatia aj ostatné SZČO, hoci sadzby sa nemenili. Zvýšil sa však koeficient, ktorým sa počíta minimálny vymeriavací základ z priemernej mzdy.
Výsledkom konsolidačného mixu je, že najmenšiu časť príjmu odvedú z hrubého príjmu práve verejní činitelia a najviac najchudobnejší živnostníci.
Forbes porovnával vplyv konsolidácie cez takzvanú efektívnu sadzbu, teda percento hrubého príjmu, ktoré každý zaplatí štátu na daniach a odvodoch. Rozdiel vidieť v tabuľke.
