Otec Pánik kráčal zamyslený pochmúrnou časťou amerického Bridgeportu, keď jeho telo prederavila spŕška guliek vystrelených zo samopalov drogových gangstrov. Štvrť Yellow Mill po tragédii na jeho počesť premenovali na Father Panik Village.
O desaťročie neskôr stála pred nebezpečnou štvrťou Teri Schure, dnes spisovateľka, vtedy ustráchané dievčatko. Počas hry vo vrakoch áut stratila dolár, za ktorý mala mame kúpiť mlieko a cigarety. A ak doma nechcela dostať remeňom, musela spraviť to, čo sa nikdy predtým neodvážila. Prebehnúť cez jednu z ulíc Panik Village.
Bola to hra, ktorú v to leto roku 1962 vyskúšali už takmer všetci jej kamaráti. Pravidlá boli jednoduché: Prebehni ulicou štvrte Father Panik Village, a ak to prežiješ, ostatné deti tvoju odvahu vyvážia päťcentovkami. Možno to vyjde aj na celý dolár.
Teri sa zhlboka nadýchla a po krátkom váhaní vybehla tempom šprintérky. Ľudia na autobusovej zastávke zlého susedstva na ňu kričali, či sa nezbláznila, a uhýbali sa jej z cesty. Keď sa jej už-už zdalo, že ulicou prebehne bez ujmy, narazila do mladej černošky a ocitla sa na zemi.
Ako Schure ďalej spomína vo svojich beletrizovaných denníkoch, dievča, s ktorým sa zrazila, jej nijako neublížilo. Naopak, odprevadilo ju až do obchodu za hranicou Panik Village.
Predavač Teri upokojil, dal jej bezplatne mlieko i marlborky, aby doma nedostala bitku, a povedal jej, že ulica, ktorou sa rútila, skutočne nie je miesto pre malé deti. Až neskôr sa dozvedela, že akčný príbeh o smrti otca Pánika bol len miestna legenda. Jedna z mnohých.
