Pracujú na novom sídle Esetu, navrhli Nemocnicu budúcnosti v Martine, kreslia najmodernejšiu vežu Skyparku. Mladé architektonické štúdio Pantograph za pár rokov „prešprintovalo“ konkurenciu vo svojej brandži a ďalej rýchlo rastie. Štyria zakladatelia ateliéru Miroslav Hrušovský, Linda Hrušovská, Tomáš Auxt a Peter Kožuško pre Forbes prezradili svoj recept na úspech, ale aj to, prečo už nechcú kresliť vily pre milionárov.
Dva roky po sebe ste takmer zdvojnásobili tržby aj zisk a rýchlo ste vyrástli na trhovú dvojku v štúdiách v rezidenčnej a komerčnej výstavbe na Slovensku. Ste takmer pri všetkom veľkom, čo sa aktuálne stavia – Eset Campus, Southbank, Nemocnica Martin, Nový Istropolis či Skypark Offices. Ako sa vám podarilo presadiť v tomto biznise? Pomohlo vám, že ste predtým pracovali pre Pentu?
Hrušovský: Firma existuje od roku 2012, ale na trhu sme sa presadili až v roku 2017. Viete, že som desať rokov pracoval pre Pentu ako šéf architektonickej divízie ich realitných projektov. Skupina bola ochotná do svojich projektov zapájať aj špičkových svetových architektov, tak sme otvorili architektonické súťaže aj pre zahraničie. A darilo sa nám na Slovensko dotiahnuť lídrov v architektúre a spolupracovať s mnohými zahraničnými ateliérmi.
Bola to podobná situácia ako v čase renesancie, keď na Spiš chodili talianski architekti a prinášali na Slovensko svetové veci. Až neskôr sme pochopili, akú obrovskú pridanú hodnotu má táto skúsenosť na našom trhu a zúročili sme ju. Tam sú základy nášho úspechu.
V jednom rozhovore ste spomínali, že pozorne počúvate investorov a namiesto umeleckej sebarealizácie sa snažíte vyhovieť ich predstave. To v architektúre nie je bežný postup – vyhovieť zákazníkovi?
Hrušovský: Nie je to úplne tak. Pochopenie druhej strany neznamená, že sa jej podvolíte. A ľudia, ktorí nedokážu pochopiť druhú stranu, podľa mňa nikdy nepostúpia do tohto typu biznisu. Keď som ešte pracoval na strane investora, organizovali sme súťaže s pestrým mixom zúčastnených architektov zo Slovenska, zo zahraničia, začínajúcich aj etablovaných.
Moja častá skúsenosť je, že čím bol ateliér bezvýznamnejší, tým väčšie mal ego. A naopak, tímy zo svetových ateliérov, ako napríklad od Zahy Hadid, ktoré mohli vyhlásiť: My sme úspešní umelci, berte náš návrh alebo nechajte tak, boli najpríjemnejší a najústretovejší spolupráci.
Zakladatelia architektonického ateliéru Pantograph – architekti (zľava) Tomáš Auxt, Linda Hrušovská, Miroslav Hrušovský a Peter Kožuško. Foto: Miro Homola
Keď sme im prezentovali problémy s rozpočtom, výhrady k návrhu alebo chyby, ktoré nám v prevádzke spôsobujú problémy, tím na druhej strane o dva týždne prišiel s riešením. Nekopírovali otrocky našu predstavu. Prišli s vlastnými riešeniami, ktoré bolo často iné, ako sa na prvú ponúkalo, architektonicky krásne a pritom splnili všetko, čo sme potrebovali.
Hrušovská: Keď sa snažíte splniť predstavy investora, je rozdiel, či si ho len vypočujete, alebo aj rozumiete tomu, ako on funguje, či s tým máte skúsenosti, lebo ste pracovali na druhej strane.
Auxt: Skúsim ešte iný, nie developerský príklad. Mali sme zadanie od súkromnej osoby, ktorá chcela vilu v štýle talianskeho zámku. Niekto by možno povedal, že je to gýčová hlúposť a nechce s tým mať nič spoločné. My sme si klienta pozorne vypočuli, snažili sme sa pochopiť, čo ho baví na palácovej architektúre a navrhli sme mu dom so súčasným dizajnom.
