Poľská novinárka a aktivistka Anna Alboth bola chorá, keď sme spolu telefonovali. „Nemôžem byť chorá, zajtra idem na poľsko-bieloruskú hranicu,“ povedala hneď na začiatku rozhovoru z bytu v Berlíne, kde žije so svojou štvorčlennou rodinou.
Alboth pracuje ako mediálna koordinátorka medzinárodnej organizácie Minority Rights Group International, ktorá sa venuje právam menšín vo svete. Okrem toho pôsobí aj v hnutí Grupa Granica, ktoré je aktívne na poľsko-bieloruskom pohraničí, ktorým už niekoľko rokov lesmi prechádzajú migrujúci ľudia do Európy.
Alboth tiež píše pre poľské aj zahraničné médiá o migrácii a ľudských právach. Známa sa stala vďaka Občianskemu pochodu na Aleppo, ktorý zorganizovala pred siedmimi rokmi.
„Práve dnes mi volali známi zo Sýrie, tamojší investigatívni novinári, ktorí sa po páde Bašára al-Asada dostali k rôznym dokumentom o politických väzňoch a iných nepohodlných ľuďoch. Priatelia mi volali, že našli v dokumentoch moje meno, vraj režim nebol spokojný s tým, že som organizovala pochod,“ vraví.
Vyľakaná z Nobelovej ceny
V roku 2016 chcela Anna ukázať, že akýkoľvek spôsob vyjadrenia nesúhlasu – v tomto prípade s vojnou v Sýrii – je dôležitý.
„Chcela som, aby ľudia videli, že ktokoľvek môže konať v rámci svojich možností. Nemusíte byť na pozícii človeka, ktorý robí rozhodnutia, na to, aby ste vyjadrili nesúhlas,“ spomína dnes štyridsaťročná Poľka.
Kráčať začala s malou skupinou ľudí z Berlína v decembri, dva dni po Vianociach. O 232 dní boli v Libanone na hranici so Sýriou. Na rôzne dlhú dobu sa k nim pripojilo okolo štyritisíc ľudí, mnohí z nich boli zo Sýrie.
