Harmonikas je nenápadná česká firma, ktorá však drží jedno veľké prvenstvo – je najväčší výrobca akordeónových hláskov a mechov na svete.
Na nástroji s hláskami z lounskej továrne hrá Jaromír Nohavica, harmonikár z kapely Tři Sestry a zahral si na ňom aj svetový líder z Ázie. Ako sa firme podarilo prekonať tradičnú konkurenciu, presadiť sa na globálnom trhu a stať sa svetovou jednotkou v odbore?
Výroba akordeónov má v Česku dlhú a bohatú tradíciu, siahajúcu až do 19. storočia. Už vtedy sa v regióne okolo Kraslíc a Loun rozvíjala výroba akordeónov a ich súčastí, ktorá si rýchlo získala renomé nielen v Európe, ale aj vo svete.
Za minulého režimu bola väčšina produkcie sústredená do národného podniku Delicia, ktorý v dôsledku tvrdej konkurencie, predovšetkým z Talianska a Nemecka, po roku 1989 skrachoval a prešiel privatizáciou.
Práve v tomto podniku začínal v roku 1960 Ladislav Titlbach starší. Vyštudoval výrobu hudobných nástrojov v Krasliciach a ako odborník na kľúčové komponenty akordeónov – hlásky a mechy – tu strávil takmer celý profesijný život. Keď necelých 10 rokov pred jeho dôchodkom podnik skrachoval a objavila sa možnosť odkúpiť časť výroby, neváhal.
„Otec mal 52 rokov a mal obavy o budúcnosť. Svojmu remeslu však veril a videl v ňom potenciál, preto v roku 1998 od bývalých majiteľov kúpil časť podniku za 28 miliónov korún (asi milión eur) a založil Harmonikas. Banka mu na to poskytla pôžičku za veľmi prísnych podmienok,“ spomína Ladislav Titlbach mladší, súčasný väčšinový majiteľ spoločnosti, s ktorým sa stretávame v niekoľkoposchodovej továrni v Lounoch.
Tvrdý štart a cesta na vrchol
Bol to riskantný krok a čoskoro prišla prvá ťažká skúška. „Mali sme vtedy len dvoch veľkých zákazníkov, pričom obaja do dvoch rokov skrachovali. Nezostalo nám nič iné, ako hľadať nové trhy a neustále sa zdokonaľovať,“ hovorí Titlbach mladší, ktorý v tom čase študoval strojárinu na vysokej škole. Dianie vo firme však dôverne poznal – už od 15 rokov tam chodil na brigády.
Jeho otec sa nevzdal. Vďaka neústupnosti a ochote učiť sa z vlastných chýb firmu vytiahol z najhoršieho. „Otca aj mňa rozčuľuje, keď je niekto lepší ako my, a tak vždy hľadáme spôsob, ako to zmeniť,“ vysvetľuje Titlbach mladší. Tento prístup sa ukázal ako kľúčový – od tých čias firma stabilne rastie.
