Manželia Dušan Kállay a Kamila Štanclová sú rešpektovaní výtvarníci doma aj v cudzine. Maľujú, kreslia, ilustrujú. Vystavujú a vydávajú knihy na Slovensku, ale hojne aj v zahraničí, napríklad v Nemecku, Rakúsku, Číne či Japonsku. Získali najprestížnejšie ocenenia. Sú jedinými umelcami na svete, ktorí ilustrovali všetkých 156 rozprávok Hansa Christiana Andersena.
Zhodujú sa, že bez rozprávok a kníh by si nevedeli predstaviť život. Poznajú sa od štúdií na vysokej škole a spolu sú už 53 rokov. Ako sa im podarilo presadiť sa napríklad na Taiwane? Aký je rozdiel medzi výstavou v Pekingu a doma v Bratislave? Čo si myslia o marketingu a AI? Ako spomínajú na profesora Vincenta Hložníka?
Poďme rovno k podstate: sú dnes v dobe mobilov, rýchlych videí a sociálnych sietí ešte dôležité ilustrované rozprávkové knihy?
D. K.: Určite!
K. Š.: Bezpochyby!
Prečo ich deti potrebujú?
D. K.: Uf, to sú na úvod čertovsky ťažké otázky, preto by som začal okľukou. Som už dosť dospelý, ale prvú knihu si pamätám podnes. Spája sa mi s krásnymi spomienkami na detstvo, pozitívnymi emóciami. Tá knižka bola pre mňa taká dôležitá, že som si ju pred spaním strkal pod vankúš. Bolo to niečo magické. Určite za to mohol nielen príbeh, ale aj senzačný výzor. Už vtedy som vycítil, hoci ešte podvedome, dôležitý vzťah medzi príbehom a jeho obrazovým sprievodom.
Foto pre Forbes: Miro Nôta
K. Š.: Aká to bola knižka?
D. K.: Perníková chalúpka. Až po rokoch som zistil, že ju ilustrovala Jana Želibská. Netreba prečítať milióny kníh, stačí pár, ktoré vás budú sprevádzať celý život a formujú vás.
K. Š.: S tým súhlasím. Na prvú knižku si síce nepamätám, ale v detstve mi ich do hlavy vošlo viacero a ostali tam. Napríklad si spomínam na tú O lenivej Hanke. Spala, keď mala vstávať, nechcelo sa jej učiť ani pomáhať a podobne. Taká rebelka. Pamätám si aj na silné čiernobiele obrázky z inej knižky, kde stromu trčal z pôdy koreň a keď mu naň niekto stúpil, ozval sa, že ho to bolí.
Dodnes preto vytŕčajúce korene prekračujem, aby som stromom neublížila. Mala som rada aj Chrobáčikov od Karafiáta – ako nádherne a citlivo tam vysvetlil kolobeh rodiny. Tiež ilustrácie v Slovenských rozprávkach. Keď som ešte nepoznala písmenká, čítaval mi z nich pred spaním tato. Vždy som vybrala niektorú z najdlhších a on, chudák, unavený z roboty, často zadriemal skôr než ja.
D. K.: To som ani nevedel! Sú to však konkrétne ukážky, prečo sú dobré knihy a kvalitné ilustrácie dôležité. Majú silu tvarovať citlivú detskú dušu, vychovávať človeka už odmala. Možno by sa dalo namietať, či aj dnešné elektronické knihy môžu mať rovnaký vplyv na dieťa. Môžu? Neviem. Rozdiel vidím najmä v tom, že kniha nesie v sebe aj svoj vek. Je formovaná dotykmi našich rúk, špecifickou vôňou, a teda má ešte čosi navyše.
Svet dobra a zla
Súhlasíte teda s tým, že vďaka rozprávkam sa človek už od útleho veku učí rozlišovať dobro a zlo? Počúvať druhých? Rozvíjať predstavivosť, mať idoly a sny? Keď trávi večer pred spaním s rodičmi, ktorí mu čítajú, vnímať rodinné puto?
K. Š.: To by som podpísala.
D. K.: Isteže. Rozprávky upevňujú rodinu a knižky otvárajú cesty do života. Viac vám dávajú, ako vezmú. Naopak, mobily a sociálne siete vám čas berú, a to bez adekvátnej náhrady. Skôr len zabávajú a rozptyľujú pozornosť.
Kedy je kniha krásna?
D. K.: Veď to! Hovorím tomu princíp výtvarníka. Najdôležitejší je autor a jeho prístup. Obrazový sprievod, ilustrácia, dizajn – to všetko má moc zaujať, ovplyvniť váš dojem a zážitok z knižky. Veď text môže byť rovnaký. Slovenské rozprávky ilustrovali Fulla, Benka a mnohí iní; aj váš vzťah k jednotlivým vydaniam bude zaručene iný. Z Hamleta môžete obrazovým sprievodom urobiť aj komédiu, aj tragédiu. Drsný príbeh pre dospelých, ale aj rozprávku pre deti. Mrzí ma, že sa už u nás na ilustráciu nedbá ako kedysi a knižná kultúra upadá.
K. Š.: Ako dieťa som mala rada knižku Čin-Čin. Ilustroval ju Karol Ondreička. Keď som sa na vysokej škole zoznámila s Karolom Ondreičkom, pýtala som sa ho, či je to jeho otec. Nebol, boli len menovci. Nové vydanie knižky mi už také blízke nebolo. Prečo? Pre ilustrácie! Obrázky, ktoré si v detstve zamilujete, sú na celý život najkrajšie.
Ako sa prejavuje fakt, že knižná kultúra upadá?
D. K.: Problém je v tom, že detské knižky sa priveľmi podobajú a vychádzajú všelijaké nepodarky. Často sú to samé veľké kukadlá, nošteky, červené líčka… Lenže to nie je správne ani pravda. Závisí to od vkusu vydavateľa.
