Vojnová reportérka, zahraničná korešpondentka, odhodlaná žena. Petra Procházková rozpráva o ťažkých témach s ľahkosťou – o tom, aké postavenie majú ženy v Rusku, ale aj ako si k nim hľadala ako novinárka cestu.
Na rozhovor s Petrou Procházkovou prichádzam do Prahy deň vopred. Popri tom, ako sa predieram pomedzi ľudí na Staromestskom námestí za sprievodného hrmotu môjho kufra na kolieskach, v hlave si prehrávam jedno z jej rozprávaní o ceste do Gruzínska, kam prišla v čase protestov. „S demonštrujúcim davom som prešla jedenásť kilometrov s kufrom na kolieskach a batohom na chrbte. Asi 150-krát som ním niekomu prešla po nohe…“ pokojným hlasom opisuje v podcaste českého Štúdia N.
Petra je česká vojnová reportérka a zahraničná korešpondentka, ktorá pôsobila dlhé roky v krajinách ako Rusko a Afganistan. Dôverne pozná prostredie a ľudí, ktorí si prešli traumou vojny alebo autoritárskeho režimu, a napriek tomu nemá potrebu deliť ľudí na dobrých a zlých.
Prednedávnom vydala knihu Cesta Rusov k vojne, kde sa prostredníctvom série rozhovorov snaží pochopiť tamojšiu mentalitu v čase, keď aj na našu krajinu útočí sila ruskej propagandy.
Aké postavenie majú odhodlané ženy v ruskej spoločnosti?
Iné ako u nás, ale nepovedala by som, že ruské ženy sú nejaké utláčané chudinky. Je to rozhodne veľmi maskulínna až mačistická spoločnosť, kde v politike hrajú hlavnú rolu muži. Počas socializmu, keď sa hovorilo o ženskej rovnoprávnosti, podarilo sa ju dosiahnuť aspoň vo vzdelaní.
Dokonca to malo až absurdné polohy, keď ženy v mene rovnoprávnosti tak ako muži stavali koľajnice na Sibíri. Situácia sa zmenila a dnes majú ruské ženy určite obmedzenejšie možnosti než my, ale často majú o to väčší ťah na bránku.
V deväťdesiatych rokoch sa v spoločnosti objavilo niekoľko významných političiek, novinárok a aktivistiek; celkovo malo vtedajšie aktivistické hnutie výrazne ženskú tvár. Vysoká politika je však stále ovládaná mužmi. Trend, aby medzi seba niekoho pustili, do Ruska ešte nedorazil.
Dnes je najvyššie postavenou ženou v Rusku pani Valentina Matviyenko, predsedníčka Rady federácie, ale jej rola je len bábková, v podstate ako aj mužských poslancov a senátorov. Jediný skutočný vládca je Vladimir Putin. O postavení žien v ruskej spoločnosti svedčia aj sociologické výskumy, ktoré ukazujú, že by dnes v Rusku v žiadnom prípade nemohla byť prezidentkou žena, zatiaľ čo u vás bola a u nás na to tiež čakáme.
Ako sú v Rusku vnímané pojmy ako platová rovnosť alebo snaha o vyrovnané zastúpenie žien na vysokých manažérskych pozíciách?
Niečo také sa tam nerieši. Hlavnou témou je dnes pôrodnosť, pretože prezident Putin má strach z toho, že Rusov ubúda. Je to pravda, ich demografická krivka klesá rovnako ako tá naša, ale on má z toho fóbiu. Rusko chce byť veľké, mať veľa obyvateľov a cíti, že na nich tlačia iné národy a etniká, ktoré majú omnoho vyššiu pôrodnosť, napríklad Kaukazania.
Trendom teda rozhodne nie je rovnosť platov, ale zvýšenie pôrodnosti. Môžete to počuť snáď pri každom Putinovom prejave. Poslaním ruských žien by podľa neho nemalo byť pracovať a budovať kariéru, takéto názory vo verejnom priestore vôbec nepočuť. Môžeme povedať, že v tomto smere je to tradičná spoločnosť a Putin sa prezentuje ako strážca tradičných kresťanských hodnôt. Žena má byť matkou a muž ochrancom. Sám Putin má dve dcéry a obe robia veľkú kariéru, takže to, čo je povedané alebo deklarované, nie vždy platí aj v skutočnosti.
Do západných médií sa dostal prejav ruského ministra zdravotníctva, ktorý apeloval na to, aby dievčatá už na školách smerovali k tomu, že kariéra by mala byť posunutá na vedľajšiu koľaj a prioritou by malo byť materstvo. Nebude generácia vychovávaná týmto naratívom zaostávať za zvyškom sveta?
Súvisí to s vojnou na Ukrajine, keďže sa predpokladá, že veľa mužov padne na fronte. Existuje aj staré ruské porekadlo, ktoré znie asi takto: „Nevadí, nevadí, porodíme vám nových vojakov.“ Jednoducho muži majú bojovať a ženy rodiť ďalších vojakov.
V súvislosti s tým sa objavila aj téma potratov. V niektorých ruských regiónoch už platí, že lekári musia so ženou viesť ideologickú debatu, počas ktorej ju majú viac-menej zastrašiť, aby na potrat nešla. Pripomína to komisie, ktoré tu boli za socializmu. Hoci to ešte nezašlo tak ďaleko, ale vo vzduchu visí aj možnosť, že potraty budú obmedzené alebo úplne zakázané.
