Pred tým, ako sa odhodlane vydáme na cestu, je dôležité vedieť, ktorým smerom by sme mali kráčať, aby sme v živote dosiahli skutočné naplnenie. Najlepším možným navigátorom je naša intuícia.
Domorodé kmene v Amazonskom dažďovom pralese sa dokážu pohybovať divokou faunou a flórou bez toho, aby používali akékoľvek technologické smart zariadenia. Využívajú totiž to, čo príroda dala nám všetkým – intuíciu.
Pre mnohých môže pôsobiť magicky či ezotericky, ale je rešpektovaným pojmom aj v modernej psychológii a v rozhovoroch ju často ako za jednu z hlavných esencií úspechu označujú aj uznávaní podnikatelia. Jej pokojný hlas v dnešnej dobe zaniká medzi búrlivými emóciami, nekonečnými prúdmi myšlienok v našich hlavách a informačnou explóziou všade navôkol.
Niekedy dokonca zabudneme, že ju vôbec máme, alebo si ju mýlime s niečím, čím v skutočnosti nie je. Prípadne ani nevidíme dôvod, prečo by sme ju vlastne mali počúvať, a tak sa napriek zásobe moderných pomôcok stále viac ľudí vo svojich životoch stráca. Niekedy si to uvedomíme až spätne, keď sa rozhodneme nesprávne.
V retrospektíve si povieme starú dobrú vetu: vedela som, že to nemám robiť. My sme však náš „gut feeling“, ako sa tiež intuícii hovorí, nepočúvli. Svetovo uznávaný lekár Gábor Maté vo svojich prednáškach často hovorí o tom, že vplyvom tráum a spoločenských dogiem sa potláča schopnosť byť autenticky sám sebou, a teda aj načúvať svojmu vnútornému hlasu.
„Keď sa naučíme počúvať svoju intuíciu, dokážeme robiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s naším skutočným ja,“ povedal Maté na septembrovej prednáške v Bratislave. V rozhodovacích procesoch totiž naša hlava nemusí byť (a často ani nie je) úplne najspoľahlivejším nástrojom. Logicky si dokážeme zdôvodniť čokoľvek, no neutíchajúci vnútorný hlas neoklameme, hoci ho na chvíľu umlčíme. Časom sa však ozve znova.
Všadeprítomná zvedavosť
Psychológ Maroš Vago s konceptom APU sa v rámci svojej práce zameriava aj na to, aby ľudia hľadali cestu k svojej autenticite, a teda učili sa počúvať intuíciu.
„Intuícia je pocit, ktorý prichádza pokojne. Nie je búrlivou emóciou, ktorá nás popudí k okamžitému konaniu. Často prichádza potichu a objavuje sa opakovane. Je to akási oznamovacia veta s bodkou, nie nástojčivá výzva,“ vysvetľuje na úvod.
