Konzultačná spoločnosť Amrop dokončila štúdiu, podľa ktorej ľudia strácajú záujem byť vo vedúcich pozíciách. Zástupkyňa spoločnosti Annika Farin približuje ďalšie aktuálne HR trendy a hovorí, že moderné spôsoby líderstva nefungujú.
Z hľadania zmyslu v práci sa podľa Anniky Farin stane megatrend. „Dosť často sa stretávam s tým, že sa riadime očakávaniami druhých, najmä v dnešnej instagramovej spoločnosti, kde si musíte vytvoriť svoj určitý obraz. Treba sa viac zamýšľať nad tým, čo zaujíma vás a menej nad tým, čo od vás očakávajú iní,“ hovorí Farin.
Podľa zistení Amropu narastá tendencia jednotlivcov či manažérov uprednostniť vlastný záujem pred záujmom skupiny a firmy sú omnoho ochotnejšie robiť kompromisy, aby sa prispôsobili mladšej generácii.
Zdroj: Amrop
Annika Farin. Zdroj: Amrop
Pracovné trendy
Na Slovensku sa radi sťažujeme, že sme pozadu oproti svetu a tvrdíme, že čo je dnes v Amerike, príde na Slovensko o desať rokov. Platí to aj v oblasti HR trendov?
Myslím, že neplatí. Samozrejme, nie som odborník na Slovensko, ale podľa toho, čo som pochopila od nášho tímu, tak to nie je odlišné. Mnohé z tém, ktoré vidíme vo svete, máte aj na Slovensku. Napríklad nedostatok talentov. Všeobecné trendy sa teda zdajú byť podobné.
Aké sú aktuálne najväčšie HR trendy?
V Amrope sme práve dokončili štúdiu o význame práce pre jednotlivca. Vyšlo z nej, že je čoraz menej ľudí, ktorí majú záujem stať sa generálnymi riaditeľmi či politikmi alebo chcú zastávať vedúce pozície. Kým kedysi sa ľudia chceli posúvať po kariérnom rebríčku, dnes už sa to objavuje čoraz menej. Je to problém, pretože firmy musí stále niekto viesť. Preto teraz musíme nájsť spôsob, ako identifikovať a vychovávať tých, ktorí naďalej chcú ísť touto cestou a ako ich opäť motivovať, aby chceli riešiť náročné úlohy.
Je aj tento trend spoločný pre celý svet?
Áno. Istým spôsobom by sa dalo povedať, že čím je krajina vyspelejšia, tým je spoločnosť viac individualizovaná. V takej situácii narastá tendencia jednotlivcov či manažérov uprednostniť vlastný záujem pred záujmom skupiny, kolektívu či celej organizácie. Mierny rozdiel medzi regiónmi sa však v štúdii objavil. Zistili sme, že v USA je o niečo väčší záujem prevziať vedúcu úlohu ako v Európe.
Vo všeobecnosti však platí, že je čoraz náročnejšie nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Napríklad v Nemecku robíme pri zamestnávaní mladších ľudí kompromisy, pokiaľ ide o pracovný čas či miesto výkonu práce. Nehovorím, že je to zlé, iba som tým chcela ilustrovať, že dnes je vo firmách oveľa väčšia ochota robiť kompromisy, aby sa prispôsobili mladšej generácii. V niektorých ešte nerozvinutých krajinách to tak nie je.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Kedy je vyhorenie skutočné a kedy je to len výhovorka?
- Prečo ľudia nechcú viesť iných?
- Dá sa naučiť byť lídrom každého?
- Môže nám s hľadaním zmyslu v práci pomôcť šéf alebo kouč?
- Fungujú moderné spôsoby líderstva?
Nedostatok lídrov
Na novembrovej konferencii HR trendy v Bratislave sa objavil aj nový pojem zmysluplné líderstvo. Čo to znamená?
Ide o to, že by sme mali byť v súlade s účelom firmy, v ktorej pracujeme. Keď niekto nie je v súlade s jej hodnotami alebo poslaním, vytvára to v ňom vnútorný konflikt. Naopak, ak má zamestnanec pocit, že sa hodnoty organizácie nežijú skutočne a nie sú oceňované, nebude sa cítiť dobre ani on. Musíme si preto neustále klásť otázku, či má naša práca viac ako len krátkodobú perspektívu. Je to o tom, aká je kultúra na pracovisku, ako na mňa reagujú kolegovia, aká je medzi nami dôvera, ako navzájom spolupracujeme, ako sa ja zaujímam o svoje okolie a či mám pocit, že sa ostatní zaujímajú o mňa.