Pri vstupe do areálu sa okolo mňa zhŕknu dobrovoľníci so slovami: „Vitaj doma!“ Už teraz mi je jasné, že naozaj nemám poňatia, do čoho idem. Ani dôkladná štvormesačná príprava ma dostatočne neprichystala na dobrodružstvo v pominuteľnom meste Black Rock City.
Doma okolo mňa nejazdia na bicykli 70-roční nahí dedkovia či chodiace disko gule, rovnako ma len tak neobjímajú náhodní okoloidúci a neparkujú pri mne autá, ktoré vyzerajú ako gigantické včely či chobotnice chrliace oheň.
Sci-fi, rozprávka či paralelná realita?
Rozhodne som práve pristála na inej planéte. Niektorí „veteráni“ majú za sebou už 10, 15 či dokonca 20 Burning Manov. Sú ochotní vrátiť sa každý rok a stráviť celý týždeň v nekonvenčnom svete uprostred púšte. A ja začínam chápať prečo. Akoby sa snažili nájsť niečo, čo v bežnom živote jednoducho neexistuje.
Silvia Kúdelová
Náš kemp sa nachádza na 4. hodine a 15. minúte, písmeno C. Celé mesto je postavené v tvare analógových hodín. Neslúži to iba na ľahšiu a intuitívnu orientáciu, je to zároveň symbol plynutia času. Obrovská drevená postava, podľa ktorej nesie toto stretnutie svoje meno, je hlavným orientačným bodom. Všetci vieme, že tento muž sa na konci týždňa spáli do tla a s ním pominú aj všetky ilúzie. Hoci si prajeme, aby tam zostal stáť navždy, je nám jasné, že nič netrvá večne. Preto si to treba poriadne užiť!
1. Každý môže byť sám sebou
Nikto sa tu neoblieka ako doma. Nechýbajú výstredné kúsky, latex, uniformy, huňaté kožuchy či rôzne doplnky. Platí, že čím bláznivejšie, tým lepšie. Občas zazriem aj obnažené intímne časti tela, ale aj to je iba spôsob sebavyjadrenia. Rozmýšľam, či mám na sebe príliš málo alebo príliš veľa. Napokon, tu neexistuje žiadny dress code ani očakávania. Každý si tu môže robiť, čo len chce. Hlavné je, že nikto nikoho nesúdi.
