V 22 rokoch zažíval úspech, o ktorom si myslel, že sa k nemu dostane najskôr okolo päťdesiatky. Josef Starýchfojtů má pri mene skratku pracovnej pozície CPTO: chief product technology officer. A vo svojich 25 rokoch pod sebou okolo 400 ľudí.
Podieľa sa na všetkých zásadných rozhodnutiach technologickej rakety pod názvom Mews, tretieho českého startupu, ktorý siahol na métu ocenenia jednej miliardy dolárov. Na našom prvom stretnutí sme sa ešte ani nestihli posadiť k stolu a Jozef už natiahol pravicu.
„Som Pepa. Vykanie veľmi nemusím,“ usmieva sa. A človek pri rozhovore s ním čoskoro pochopí prečo. Je vyštudovaným programátorom, ktorého vášňou je očividne komunikácia s ľuďmi. Nielen, že v jednorožcovi pracuje – sám je vo svojom odbore tak trochu jednorožcom.
Bola to práve komunikácia, ktorá z programátora urobila schopného manažéra, vyžívajúceho sa viac ako v konštruovaní zložitých kódov v tímovom riešení problémov. Za svojich šesť a pol roka v Mews zažil raketový rast firmy, ktorý mu umožnil prakticky každý rok postúpiť v manažérskej hierarchii.
Dnes je členom osemčlenného executive leadership tímu, kde figuruje aj zakladateľ Richard Valtr. V čase, keď Josefovi rovesníci končia školy a riešia, kde získať prvú cennú prax, zvažuje mladý manažér, ako vo zvyšku života maximalizovať svoje šťastie.
Detský zázrak
Starýchfojtů síce programuje už od 12 rokov, keď s nadšením počas troch týždňov prelúskal tri učebnice programovania, no okúsil aj tvrdú prácu. Vďaka otcovi stavbárovi si vyskúšal pomáhanie na stavbe.
„To bola brutálna drina, najväčšia, akú som kedy zažil,“ spomína, ako dostával asi schválne nezmyselné, ale náročné práce.
Hneď, ako si osvojil vytváranie kódov, začal robiť drobné zákazky. Prvá skutočná programátorská práca prišla, keď bol ešte tínedžer zamestnal sa na čiastočný úväzok.
To si bol ešte na strednej?
Áno, hneď na prvom pohovore ma zobrali na čiastočný úväzok. Dohodol som sa s nimi, že budem robiť mesiac zadarmo a skúšať si svoje veci. Potom som už dostával zaplatené. Robil som tam rok a pol a potom sa rozhodol odísť.
Nešlo to dobre?
Naopak, šlo to tak dobre, že mi na konci ponúkali podiel, aby som zostal. V tom čase som už bol na matfyze a chcel skúsiť niečo iné. O peniaze vtedy vážne veľmi nešlo, ale bolo fajn, že som ich nemusel príliš riešiť.
V 17 rokoch som sa presťahoval do vlastného bytu a bolo príjemné, že už môžem naskočiť na dospelý život. Peniaze pre mňa však boli hlavne validácia, že to, čo robím, robím dobre. Chcel som sa v prvom rade zlepšovať a mal som pocit, že sa v tej prvej firme už nezlepším.
Na pracovnom veľtrhu sme sa našli s Mews a som tam už šesť a pol roka.
Rast v Mews bol u teba tiež celkom rýchly…
Skúsil som skoro všetko. Od programovania cez manažéra programátorov, manažéra manažérov, manažéra manažérov manažérov… až do pozície, kde som dnes. Dá sa povedať, že som sa každý rok v Mews posunul o level vyššie.
Navyše sa musíš stále niečo učiť. Keď som do Mews nastupoval, pracovali tam desiatky ľudí. Dnes je ich cez tisícku a z toho mám viac ako tretinu pod sebou ja. Takže som mal celý čas priestor na neustále zlepšovanie.
