Keď sa Lukáš Krejný pred 20 rokmi pustil do chovu pštrosov, bol mladý a neskúsený. Dnes je jeho farma v Židoviciach na Litoměřicku najväčšia v Česku a za predaj pštrosieho mäsa každoročne utŕži dve desiatky miliónov korún (asi 790-tisíc eur). „Bol to vtedy obrovský hazard so všetkým,“ priznáva farmár.
Lukáš Krejný vyštudoval poľnohospodársku školu a ako sám hovorí, srdcom bol vždy sedliak. Keď zdedil 50 hektárov, vedel, že sa chce venovať živočíšnej výrobe.
„Na školskej exkurzii ma zaujali pštrosy. Rýchlo rastú na váhe a z jednej sliepky dokážete dostať aj 30 jatočných pštrosov. Tak mi napadlo, že by to mohol byť dobrý biznis,“ spomína na svoje podnikateľské počiatky majiteľ dnešnej Pštrosej farmy.
A tak si nejakých 50 kúskov na skúšku zaobstaral. Čoskoro však zistil, že to až také jednoduché nebude. Na pštrosy nemal ani dodávateľa, ani odbyt a africké vtáky vtedy nikto nechcel, pretože nikde v Česku nerobili porážku týchto zvierat. Rozhodol sa preto, že si postaví bitúnok.
„Vzal som si osem miliónov (korún) úver. Ešte som ho nemal dostavaný a už som musel splácať každý mesiac 200-tisíc korún, plus sme museli držať prevádzku. Keby nebolo otca, asi by som to nezvládol,“ rozpráva Krejný a podotýka, že na toto obdobie dosť nerád spomína.
Lacnejšie z Afriky
Po roku sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou Evou, ktorá s chovom pštrosov mala skúsenosti – a ďalej už pokračovali spolu. Získali prvých klientov medzi pražskými reštauráciami a neskôr sa pridali aj reštaurácie z okolia. Čoskoro našli zákazníkov v zahraničí, hlavne v Belgicku.
Foto: Forbes Česko
„Tam nás vtedy dosť tlačili s cenou dole, takže sme mali problém sa do toho vojsť ekonomicky,“ rozpráva Krejný. Trendom totiž pred 20 rokmi bývalo lacnejšie pštrosie mäso z Afriky. „My sme napríklad boli schopní vyrobiť kilo mäsa za osem eur a oni ho chceli za päť,“ približuje podnikateľ.
Karta sa vždy obrátila, až keď „zavreli Afriku“, čo sa dialo raz za rok alebo dva, a to potom u Krejných nestačili vyrábať.
„Zavrieť Afriku znamená, že sa tam objavila napríklad nejaká choroba, typicky vtáčia chrípka, alebo sa začalo meniť politické prostredie. Raz dovoz zakázala Európska únia, inokedy zakázali vývoz zase v Afrike,“ vysvetľuje farmár.
Spočiatku sa rodina Krejných sústredila na veľkoobchod. To sa im však vraj vypomstilo. Vždy, keď sa Afrika znovu otvorila, mohli bitúnky zo dňa na deň stopnúť. „Mali sme napríklad nachystané mäso do Švajčiarska za pol milióna korún (cca 20-tisíc eur) a oni nám ho vo chvíli, keď som sa chystal vyjsť, odriekli,“ načrtáva situáciu.
