Celková kúpna sila slovenských rodín v uplynulých dvoch rokoch napriek inflačnému šoku prekvapujúco vzrástla. Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 síce dramaticky zvýšila ich výdavky, zároveň však aj pracovné príjmy a dôchodkové a sociálne dávky tiež rýchlo rástli.
V aktuálnej analýze na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že sú výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín. „Výsledky našej analýzy poukazujú na to, že na dvojročnom horizonte bol negatívny vplyv rastu cien viac než kompenzovaný rastom disponibilného príjmu rodín. Odhadujeme, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 percent alebo 75 eur mesačne,“ zhodnotili analytici.
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne sa v júli priblížila k trom percentám. Potiahli ju najmä ceny energií
2 min
2 min
Carlsberg zvýšil zisk aj tržby, zlepšil celoročný výhľad
2 min
2 min
Geberit zvýšil tržby aj zisk, v obidvoch prípadoch prekonal odhady
3 min
3 min
Trumpova colná odysea pokračuje. Oznámil pozastavenie nových ciel USA voči Kanade
2 min
2 min
Home Depot prekvapil výsledkami. Američanom sa darí míňať na renovácie domov aj napriek útlmu bývania
2 min
2 min
J&T Banke klesol zisk o 11,4 percenta. Klientsky majetok však výrazne rastie
2 min
2 min
Wizz Air pridáva z Bratislavy ďalšiu novú linku, bude lietať do Sarajeva
2 min
2 min
BHP zvýšil zisk takmer o desatinu, potiahla ho meď
1 min
1 min
Všade samý miliardár: v Trumpovej vláde pôsobí rekordne veľa extrémne bohatých ľudí
2 min
2 min
Grécko do konca roka plánuje predčasne splatiť dlhy v objeme 13 miliárd eur, ušetrí na úrokoch
2 min
2 min
Fico chce zrýchliť zmenu vlastníctva v jadrovej spoločnosti. Zoštátnenie má prísť na jeseň
1 min
1 min
Poľsko bude do konca augusta uplatňovať cenový strop na benzín a naftu
3 min
3 min
Rast dlhu vyčerpal fiškálne možnosti, ďalšie krízy budú bolestivejšie, varuje rozpočtová rada
2 min
2 min
Sucho na Rýne a nízke hladiny ďalších nemeckých riek už ohrozujú dodávky v stavebnom sektore
3 min
3 min
Horúčavy výrazne škodia slovenským firmám, citeľne im klesajú tržby, vyčíslila NBS
Kúpnu silu rodín v sledovanom období negatívne ovplyvnil celkový rast cien. Ak by si kupovali tie isté tovary a služby ako v roku 2021 a vláda by neprijala opatrenia, ktoré zastropovali ceny energií pre domácnosti, mesačné výdavky priemernej rodiny by boli po dvoch rokoch vyššie o 34 percent alebo 250 eur.
Po zastropovaní cien energií pre domácnosti čelila priemerná rodina miernejšiemu nárastu v mesačných výdavkoch, a to o 24 percent alebo 174 eur, vyčíslili ekonómovia. Na druhej strane, rodiny zažili aj pozitívne zmeny na príjmovej strane, ktoré v uplynulých dvoch rokoch zvyšovali ich kúpnu silu.
„Disponibilný príjem rodinám rástol jednak v dôsledku rastu pracovných príjmov, v dôsledku pravidelnej valorizácie sociálnych dávok a dôchodkov, ako aj v dôsledku vládnych opatrení – súvisiacich aj nesúvisiacich s inflačným šokom,“ pripomenuli analytici.
Rast pracovných príjmov zvýšil podľa nich disponibilné príjmy rodín hlavne vo vyšších príjmových kategóriách. Naopak, vládne opatrenia prijaté v uplynulých dvoch rokoch zvýšili výraznejšie príjmy rodín v nižších príjmových kategóriách.
Analytici rozdelili výslednú zmenu kúpnej sily rodín na príspevok inflačného šoku a príspevok bežného vývoja ekonomiky bez tohto šoku. „Vidíme, že vplyvy súvisiace s inflačným šokom viedli k poklesu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, v priemere o -2 percentá alebo 12 eur mesačne. Percentuálne najvyššiemu poklesu čelia rodiny s najnižším príjmom,“ konštatovali.
Naopak, vplyvy nesúvisiace s inflačným šokom viedli k nárastu kúpnej sily pozdĺž celej príjmovej distribúcie, priemerne o 12 percent alebo 87 eur mesačne. K výraznému nárastu prispela podľa ekonómov najmä štedrá plošná podpora rodín s deťmi.
Zároveň však upozornili, že záver o zvýšení kúpyschopnosti neplatí pre všetky rodiny. V priemere 15 percent rodín čelilo za uplynulé dva roky jej poklesu. „Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily, sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii,“ priblížili analytici. Takmer vo všetkých prípadoch ide podľa nich o rodiny bez detí alebo jednočlenné domácnosti. Ich príjem teda nebol podporený navýšením rodinných dávok.
