Členské krajiny Európskej únie sa v snahe zmierniť dopady aktuálnej energetickej krízy dohodli na znižovaní spotreby elektriny a zdanení mimoriadnych ziskov elektrární a dodávateľov fosílnych palív.
Peniaze odobrané energetickým spoločnostiam plánujú využívať na podporu zraniteľných skupín obyvateľov a podnikov alebo na financovanie úsporných opatrení. Dosiahnutie politickej dohody oznámilo české predsedníctvo v Rade EÚ.
2 min
2 min
Rana pre Rusko. Putin priznal nedostatok paliva v niektorých ruských regiónoch
3 min
3 min
Technologické giganty vykupujú čipy. Podľa odborníkov môžu počítače a mobily zdražieť až o stovky eur
2 min
2 min
Trumpova vláda rieši zákaz pre Anthropic. Vráti sa model Fable 5?
1 min
1 min
Japonsko má virtuálnu policajtku, na starosti má špeciálnu agendu
2 min
2 min
Americké akcie zakončili týždeň poklesom, oslabil aj dolár
2 min
2 min
Trump sa opäť vyhráža: 100-percentné clo na toho, kto zavedie daň z digitálnych služieb
2 min
2 min
Aktíva fondu J&T Arch v prvom štvrťroku stúpli o 120 miliónov na 8,5 miliardy
2 min
2 min
Duslu sa vlani darilo, dosiahlo zisk 10 miliónov
3 min
3 min
Maďarsko chce splniť podmienky na prijatie eura okolo roku 2030, povedal premiér
2 min
2 min
China Eastern si objednali od Airbusu 25 lietadiel A330neo pre diaľkové trasy
2 min
2 min
Krym, ktorý zápasí s nedostatkom pohonných hmôt, vyhlásil núdzový režim
3 min
3 min
Skupina Foxconn chce vstúpiť na európsky trh s elektromobilmi, má deväť modelov
2 min
2 min
Slovensko zasiahli horúčavy, hrozí, že padne rekord. Železničiari spomalia vlaky na osemdesiatku
2 min
2 min
Šéf koncernu Volkswagen chce zrušiť až 100 tisíc pracovných miest, tvrdí nemecký magazín
3 min
3 min
Penta expanduje do Estónska, kupuje najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o seniorov v krajine
Strop na zisky, úsporné opatrenia aj mimoriadna daň
Jedna z častí krízového balíka schváleného na mimoriadnej energetickej rade stanovuje limit 180 eur za megawatthodinu (MWh) pre príjmy elektrární využívajúcich lacnejšie zdroje ako plyn. Všetky príjmy nad touto hranicou môžu štáty využiť na vlastné opatrenia.
Plán povinných úspor elektriny sa týka vybraných hodín s najvyššou spotrebou, pričom cieľom je dosiahnuť v týchto úsekoch aspoň päťpercentné zníženie. „Špičkové hodiny“ majú spolu tvoriť desatinu zimných mesiacov, ich výber je rovnako ako konkrétne úsporné opatrenia na rozhodnutí jednotlivých krajín únie.
Cieľom je minimalizovať využívanie paroplynových elektrární, ktoré vstupujú do hry v časoch maximálneho dopytu a ktorých vysoké náklady tlačia cenu elektriny na predtým nevídané hodnoty.
Tretím pilierom prijatého súboru je najmenej 33-percentné zdanenie mimoriadnych príjmov spoločností dodávajúcich fosílne palivá. Takzvaný solidárny príspevok sa bude vypočítavať zo ziskov z tohto a budúceho roka, pričom za takzvane prebytočné sú považované zisky nad hranicou 120 percent priemeru z posledných štyroch rokov.
Očakávajú príjmy až 140 miliárd eur
EÚ dúfa, že tieto zásahy pomôžu domácnostiam a firmám prekonať nadchádzajúce zimné mesiace, počas ktorých hrozia rozsiahle problémy v dôsledku obmedzení dodávok plynu z Ruska.
Podľa odhadov Európskej komisie by mohlo odoberanie príjmov za lacnejšiu elektrinu v kombinácii s príspevkami od sektora fosílnych palív priniesť do rozpočtov krajín únie až 140 miliárd eur.
Limit 180 eur za MWh a povinné úspory majú nadobudnúť účinnosť začiatkom decembra.
„Tentoraz sme schválili mechanizmus, ktorý umožní vrátiť peniaze vyberané pre vysoké ceny energií späť domácnostiam a firmám,“ komentoval na sociálnej sieti český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý rokovaniu predsedá. Po tejto „politickej dohode“ sú únijné krízové opatrenia v zásade hotové, ich definitívne schválenie sa čaká na budúci týždeň.
Spoločný postup EÚ prichádza po tom, ako mnohé krajiny zaviedli národné opatrenia s cieľom zmierniť dopady vysokých cien energií a odvrátiť rozsiahle sociálne problémy či uzatváranie vo výrobe.
Veľkoobchodná cena elektriny sa v únii v lete vyšplhala až na 1000 eur za MWh, tento mesiac klesla zhruba na polovicu. Činitelia EÚ nárast pripisujú predovšetkým Rusku, ktoré dramaticky znížilo dodávky plynu, čo viedlo k prudkému zdraženiu suroviny.
