7. februára 2019

Cvičenie znižuje riziko vzniku mnohých chorôb a porúch. O tom sa momentálne snáď ani nemusíme baviť. Vedecká komunita však neustále diskutuje o tom, koľko by vlastne ľudia cvičiť mali a na aké aktivity by sa mali zamerať. Podľa zdravotníckych organizácií by ste sa mali týždenne venovať 150 minútam miernej, alebo 75 minútam intenzívnej aktivity.

Nová štúdia však súčasné odporúčania spochybňuje a tvrdí, že pokiaľ ide o prevenciu chorôb, tak budete zrejme potrebovať viac aktivity než doposiaľ. Našťastie mnohé z úloh a aktivít, ktoré by vám mali pomôcť, robíte denne. Nech už ide o prechádzku so psom alebo zametanie podlahy. Verte či nie, i to sa považuje za cvičenie.

Iba cvičenie nás nezachráni. Skutočným vinníkom je cukor

Cieľom meta-analýzy, ktorá bola publikovaná v BMJ, bolo zistiť, ako sa riziko vzniku ochorenia mení so zvyšujúcou sa aktivitou. Táto otázka však ešte nie je úplne zodpovedaná. Cvičenie sa všeobecne meria v metabolických ekvivalentoch (MET). Napríklad oných 150 minút miernej a 75 minút intenzívnej činnosti zodpovedá 600 MET týždenne. WHO však odporúča, aby sa tieto čísla zvýšili.

Výskumný tím chcel v tejto súvislosti zvážiť všetky typy aktivít, nielen samotné cvičenie, takže sa jeho členovia pozreli na údaje zo 174 predchádzajúcich štúdií o riziku vzniku ochorení a celkovej činnosti. Zahŕňalo to napríklad aj aktivity v podobe záhradkárčenia, vysávania alebo chôdze po schodoch. Prišli na to, že činnosti v rozsahu 600 MET týždenne mali len veľmi malý vplyv na riziko vzniku týchto 5 ochorení: rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva, cukrovka, srdcové ochorenia a mŕtvica.

Pot a tréningy sú pre biznis dôležité. Dobre to vedia Mark Zuckerberg i Elon Musk

Napríklad v prípade ľudí, ktorí počas štúdie cvičili viac (najmenej 8000 MET týždenne) než ďalšie osoby, ktoré sa venovali aktivitám v menšom rozsahu (600 MET  týždenne), sa znížilo riziko vzniku ochorení o: 14 % v prípade rakoviny prsníka, 20 % v prípade rakoviny hrubého čreva, 28 % pri cukrovke, 25 % v prípade srdcových ochorení a 26% v prípade mozgovej príhody.

Extrémne množstvo cvičenia však nebolo absolútne nevyhnutné. Ku klesajúcemu riziku došlo pri aktivite na úrovni medzi 3000 a 4000 MET týždenne, čo môže byť podľa štúdie i optimálnym číslom. Určite vás však zaujíma, ako tých 3000 MET týždenne v skutočnosti vyzerá.

Tento rapídny skok z čísla 600 na 3000 sa môže zdať desivý, no v skutočnosti to vôbec nie je také zlé. Zarátať totiž musíte všetky aktivity, ktorým sa venujete. „Človek môže dosiahnuť 3000 MET týždenne, ak sa bude venovať rôznym typom fyzickej aktivity počas svojej každodennej rutiny. Napríklad 10 minút chôdze po schodoch, 15 minút vysávania, 20 minút záhradkárčenia, 20 minút behu a 25 minút chôdze alebo jazdy na bicykli každý deň spolu dávajú 3000 MET týždenne,“ píšu autori štúdie.

Celkové výsledky tak nie sú šokujúce. Pomáhajú však zdôrazniť skutočnosť, že väčšina ľudí by mala pravdepodobne niekoľkonásobne zvýšiť svoju súčasnú aktivitu. „Životný štýl je tým najlepším a najsilnejším liekom. Vieme o ňom, že pridáva roky života,“ hovorí David L. Katz, riaditeľ Yale University Prevention Research Center. „Verdikt je jasný. Veľa ľudí vo svete vedie sedavý život. Dokonca i stanovené ciele pre fyzickú aktivitu sú nižšie, než je spoľahlivé, čo sa úrovne boja proti chorobám týka. Zvyšovanie aktivity by mohlo pomôcť miliónom ľudí vyhnúť sa chronickým ochoreniam, ktorými moderná spoločnosť oplýva.“

Hlavné foto: Unsplash/ Benjamin Combs

Prispievateľka Alice G. Walton píše pre Forbes.com o zdraví, medicíne ale i psychológii.