Slovenská módna scéna sa za posledné roky zmenila. Dizajnérske oblečenie už nie je len luxusom na svadbu či ples a mladí tvorcovia dnes svoje značky budujú od začiatku aj prostredníctvom sociálnych sietí, nových technológií a komunity. Mercedes-Benz Fashion Live! pritom už 13 rokov vytvára priestor, kde sa stretáva autorská tvorba, biznis, umenie aj nové talenty.
O tom, kam sa slovenská móda posúva a v ktorých oblastiach sa ešte potrebuje zlepšiť, hovorí organizátorka a zakladateľka podujatia Zora Husarčíková.
Dnes si človek cez čínske aplikácie kúpi tričko za dve eurá a umelá inteligencia mu navrhne outfit za dve sekundy. V kontraste s tým vy už 13 rokov tvrdíte, že móda má mať príbeh, dušu a stovky hodín ručnej práce. Ako sa vám dnes darí presadzovať tento pohľad?
Doba nás výrazne tlačí k tomu, aby sme veci kupovali impulzívne, na jednorazové použitie, na veľmi krátky čas a neustále ich obmieňali, keďže sú extrémne dostupné. Keď sa však pozrieme na cenu päť eur za kúsok, ktorý k nám musí cestovať z druhej strany sveta, je jasné, že niekde v reťazci je problém a niekto na to dopláca.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Módny priemysel je navyše obrovským znečisťovateľom životného prostredia. Naším cieľom je preto upriamiť pozornosť na slovenských dizajnérov, ktorí tvoria lokálne.
Lokálna móda je nielen udržateľnejšia, ale má pre náš trh aj ekonomický význam. Ako sa vám darí dostávať ju do popredia v konkurencii medzinárodných gigantov?
Od roku 2013, keď sme s MBFL! začínali, sa situácia veľmi zmenila. Vtedy ľudia u nás vnímali dizajnérsku módu ako luxus, ktorý si môžu dovoliť len na špeciálne udalosti, akými sú svadba, stužková či ples.
Dnes vidíme jasný posun. Ľudia vedia, ako si správne vyskladať šatník, a dizajnový kúsok vnímajú ako niečo na každodenné nosenie. Vyberú si konkrétneho autora, pretože im je sympatický jeho prístup a kvalita spracovania.
A sú ochotní zaplatiť viac, lebo chápu, že nejde o sezónnu záležitosť, ale o investíciu do budovania vlastného štýlu.
Na scéne zároveň sledujeme veľmi zaujímavú generačnú obmenu. Jednou z našich hlavných misií je podpora mladej krvi, napríklad cez súťaž Best Fashion Talent, ktorú organizujeme so Slovak Fashion Councilom.
Nastupuje veľmi silná generácia tvorcov okolo tridsiatky, ktorí sú dravejší a od začiatku prirodzene pracujú so sociálnymi sieťami, budovaním značky aj s novými technológiami.
Čo dnes od spojenia s autorskou módou očakávajú prémiové značky ako Mercedes-Benz, ktoré sú vašimi partnermi? V čom je pre ne lokálny dizajn atraktívny?
Máme šťastie, že na našom malom trhu pôsobíme v segmente, ktorý nie je presýtený podobnými podujatiami. Náš zásah na cieľovú skupinu je obrovský, čo prirodzene láka aj silných partnerov. Návštevníci MBFL! sú ľudia, ktorí aktívne sledujú dizajn, umenie, architektúru a vizuálnu kultúru.
Foto: Adam Tarana
Foto: Adam Tarana
Foto: Peter Vagner
Foto: Barbara Koll
Foto: Artur Koff
Zároveň sa snažíme nebyť len uzavretým podujatím na pozvánky pre úzku skupinu. Predávame vstupenky pre verejnosť, vďaka čomu sa k autorskej móde dostane široké publikum a partneri získavajú reálny zásah.
Otváraciu prehliadku ste prvý raz preniesli do rozvíjajúcej sa mestskej štvrte Southbank pod Mostom Apollo. Prečo bolo pre vás dôležité vystúpiť z tradičného priestoru a prepojiť módu s touto lokalitou?
Už tretí rok meníme dramaturgiu tak, aby sme hlavný program časovo rozdelili a jednu show priniesli na nečakané miesto. Minulý rok to bolo parkovisko na Nivách, rok predtým nádvorie SNG.
Southbank pod Mostom Apollo nás nadchol svojou vizuálnou surovosťou – je to tvrdý, drsný industriál v dotyku s prírodou. Lokality posudzujeme aj z produkčného hľadiska. Dôležitá pre nás je aj dostupnosť, parkovanie, navigácia návštevníkov a možnosť doviezť všetku techniku od agregátov po osvetlenie a ozvučenie.
Do tohto prostredia nám dokonale zapadla dizajnérka Terézia Feňovčíková so značkou freier. Venuje sa pánskym kolekciám, inšpiruje sa kinematografiou a jej tohtoročnou témou je Fight Club, čo sa do industriálneho exteriéru Southbank hodí absolútne presne.
Módu tento rok spájate aj s gastronómiou a komunitou cez brunch pop-up So Baked! dizajnéra Pavla Dendisa v kaviarni Metropol. Je aj toto cesta, ako urobiť autorskú módu pre ľudí prístupnejšou?
S touto ideou prišiel sám Pavol Dendis. Tento rok nepripravuje klasickú módnu prehliadku, keďže sa venuje kostýmovej tvorbe v divadle, no chcel byť súčasťou programu. Vytvoril neformálny koncept So Baked!, kde sa naša komunita môže stretnúť pri dobrej káve a brunchi, a popri tom si pozrieť jeho nový limitovaný drop.
Naša scéna je prepojená a my sme veľmi otvorení týmto nápadom. Rovnako spolupracujeme aj s Concept Story. Dávame priestor rôznorodým formátom, ktoré podporujú komunitný život.
Do akej miery je dnes na Slovensku možné byť módnym dizajnérom a zároveň úspešným podnikateľom?
V niečom je to dnes pre mladých ľahšie, v niečom ťažšie. Ľahšie v tom, že vďaka online svetu majú dostupné informácie, dokážu sa nakontaktovať na kohokoľvek a vytvoriť okolo svojej tvorby „hype“ s relatívne nízkymi nákladmi. Odvrátenou stránkou je kontinuita. Vystreliť na chvíľu je ľahké, no udržať značku dlhodobo konzistentnú sa mnohým nepodarí.
Vie MBFL! návrhárom pomôcť preklopiť kreatívny potenciál do reálneho biznisu?
Ako platforma im dávame stabilný bod v roku, okolo ktorého môžu sústrediť svoje aktivity a odprezentovať novú kolekciu. Zastrešíme kompletnú produkciu, osvetlenie, PR, fotografie z móla i backstageu.
Návrhári od nás dostanú k dispozícii kapacitu vstupov pre svojich kľúčových klientov. Našou úlohou je vybudovať im scénu a dodať podklady. Ich úlohou je následne pretaviť tento zásah do návštev v ateliéri a prehlbovania vzťahov so zákazníkmi.
Čo teda býva pre slovenských dizajnérov najväčším limitom pri prechode od autorskej tvorby k väčšej produkcii?
Najmä veľkosť nášho trhu a chýbajúca výrobná infraštruktúra. Väčšina slovenských dizajnérov šije samostatne alebo s pár krajčírkami. Výrobné dielne a remeselné kapacity u nás postupne zanikajú, čo je problém v celej Európe, kde je ľudská práca drahá.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Ak chce dizajnér vyrábať väčšie série, naráža na vysoký vstupný kapitál a riziko nepredanej nadprodukcie. Preto väčšina z nich funguje na báze zákazkového šitia priamo pre klienta, alebo vyrobí len pár kusov na zákazku.
Hovorili ste, že mladí tvorcovia prinášajú zmenu aj do tohto odvetvia. Čím vás nastupujúca generácia dizajnérov najviac prekvapuje?
Sú oveľa otvorenejší experimentom a inováciám. Ešte stále si môžu dovoliť tvoriť v intenciách neobyčajnej, niekedy až nenositeľnej koncepčnej módy.
Skúšajú nové materiály a prinášajú svieže, nečakané pohľady. Práve odvaha robiť veci inak je pre mladú generáciu kľúčová.
V rámci udržateľnosti opäť spolupracujete aj so značkou Textile House na inštalácii z deadstockových materiálov. Ako táto spolupráca vyzerá v praxi?
S Textile Housom spolupracujeme druhý rok. Pre dizajnérov aj pre nás je zážitok navštíviť ich separačné centrum. Objem textilu, ktorý tam prúdi, človeka zaskočí.
Tento rok sme vybrali štyroch dizajnérov – dvojicu GONOE, Bagbet a Vandu Hauptvogelovú, ktorým sme vyseparovali špecifický materiál. Z neho vytvorili upcyklovanú kolekciu, pre ktorú v Starej tržnici pripravujeme špeciálnu inštaláciu.
Už sme spomenuli otváraciu módnu prehliadku, no na čo sa návštevníci môžu tešiť počas hlavného programu v Starej tržnici?
Už 2. a 3. novembra nás čakajú dva intenzívne dni v Starej tržnici. Program otvorí pondelkový Perwoll day s kolekciami značiek Mandach, Petry Kubíkovej či Jakuba Matiašoviča a vyhlásením víťaza Best Fashion Talent powered by Perwoll 2026.
V utorok predstavia svoje kolekcie Lucia Villárová, Lenka Sršňová, Veronika Kostková & Justin Paukin či tváre podporené značkou Mattoni ako Gréta Šabík a Lukáš Krnáč.
Stará tržnica ponúkne prierez celou scénou od študentských talentov až po etablované mená. Každý, kto chce vedieť, čím dnes žije slovenská móda, by tam rozhodne nemal chýbať.
