Možno budú roboti stáť viac než ľudia. A možno budú ľudské pracovné miesta v bezpečí dlhšie, než si myslíme.
Podľa novej správy spoločnosti vyvíjajúcej softvér pre stavebníctvo stojí nahradenie jedného asistenta ošetrovateľa humanoidným robotom približne 375 100 dolárov ročne. Je to takmer deväťnásobok mzdy, ktorú títo pracovníci v skutočnosti zarábajú (42 200 dolárov). Roboti, ktorí by mohli nahradiť stavebných robotníkov zarábajúcich necelých 50-tisíc dolárov ročne, by stáli takmer tristotisíc dolárov.
„Roky sa predpokladalo, že ako prvé zaniknú nízko platené pracovné miesta s nízkou kvalifikáciou,“ povedal hovorca spoločnosti Planera, ktorá správu vypracovala. „Dáta však ukazujú presný opak.“
Posledné desaťročie mal príbeh automatizácie pomerne jasného zloducha aj obeť. Zloduchom bol robot (alebo tí, ktorí ho vyrábajú). Obeťou bol nízkopríjmový pracovník, ktorý vykonáva opakujúcu sa „nekvalifikovanú“ prácu – pokladníci, montážni pracovníci, opatrovatelia… Teda ľudia, o ktorých sa tvrdilo, že budú prví, ktorých stroje pripravia o prácu. Štúdia tvrdí, že je to takmer presne naopak. Dôvod je jednoduchý: dobrí roboti rozhodne nie sú lacní.
Správa analyzuje 30 najbežnejších profesií v Spojených štátoch. Kombinuje federálne údaje o mzdách s aktuálnymi cenami od dodávateľov automatizačných a robotických riešení a následne vypočítava celkové ročné náklady na nahradenie každého pracovníka strojom. Zahŕňa pritom náklady na nákup a inštaláciu technológie, jej prevádzku, ako aj mzdy ľudí, ktorí musia na robotov naďalej dohliadať.
Ukázalo sa, že najdrahšou profesiou na automatizáciu nie je nejaké špičkové technologické povolanie. Sú to asistenti ošetrovateľov.
„Pracovníci s najnižšími príjmami bývajú zároveň tí, ktorí vykonávajú fyzicky najnáročnejšiu prácu v priamom kontakte s ľuďmi,“ povedal zástupca spoločnosti Planera.
„A práve s tým majú stroje najväčší problém. Oveľa viac sú dnes ohrozené kancelárske profesie. Softvéroví vývojári, ktorí boli kedysi považovaní za nedotknuteľných, už dôsledky pociťujú. Veľké technologické firmy znižujú počet inžinierov práve preto, že nástroje umelej inteligencie na programovanie sú už dostatočne kvalitné.“
Nahradenie jediného asistenta ošetrovateľa robotmi by stálo približne 375 100 dolárov ročne, teda takmer deväťnásobok ich skutočnej ročnej mzdy, ktorá predstavuje 42 200 dolárov. Dôvod je až komicky jednoduchý: plnohodnotná priama starostlivosť o pacienta na úrovni skúseného a vyškoleného človeka si vyžaduje humanoidnú robotiku, ktorá zatiaľ ako komerčný produkt prakticky neexistuje.
Je to motív, ktorý sa opakuje v celej štúdii: v laboratóriách existujú skvelé technológie a prichádzajú úžasní roboti, no vytvoriť ich ako priame náhrady človeka v pomere jeden za jedného je zatiaľ takmer nemožné.
„Výroba humanoidného robota stojí viac ako dvestotisíc dolárov, ak má ísť o robota, ktorý dokáže robiť niečo skutočne užitočné,“ povedal v zatiaľ nezverejnenej epizóde podcastu investičný riaditeľ spoločnosti TDK Ventures Ankur Saxena. „Väčšina spoločností vyvíjajúcich humanoidných robotov tieto náklady dotuje. Na výrobu jediného robota vynaložia stovky tisíc dolárov, no predávajú ho za stotisíc dolárov alebo menej len preto, aby získali pilotných zákazníkov… Z dlhodobého hľadiska to nie je udržateľný model.“
Podobné problémy sa týkajú aj ďalších profesií. Na druhom mieste sú pracovníci domácej zdravotnej a osobnej starostlivosti. Ich automatizácia by stála približne 282 200 dolárov ročne pri mediánovej mzde 35 800 dolárov, teda približne osemnásobok. Dôvod je rovnaký – poskytujú fyzickú starostlivosť v domácnosti, ktorú dnešná robotika jednoducho nedokáže napodobniť.
Na treťom mieste sú stavební robotníci. Ich automatizácia je odhadovaná na viac než 285 000 dolárov ročne oproti mzde 47 100 dolárov, teda približne šesťnásobok nákladov na zamestnanie skutočného človeka z mäsa a kostí. Realita je taká, že žiadny komerčne dostupný robot – pričom ich sledujeme viac než tisíc – nedokáže zvládnuť celú chaotickú škálu úloh na aktívnom stavenisku.
Hneď za nimi nasledujú pracovníci údržby a opráv s nákladmi takmer 287 000 dolárov ročne, pretože diagnostikovanie zložitých porúch na veľmi rozmanitých zariadeniach je presne ten typ univerzálneho riešenia problémov, ktorý žiadny jednotlivý stroj nezvláda dobre. Prvú päťku uzatvárajú asistenti učiteľov, ktorých nahradenie by stálo približne 194 300 dolárov ročne pri plate 36 800 dolárov. Okrem samotných nákladov táto práca zahŕňa dohľad nad deťmi a bezpečnosť v triede – zodpovednosť, ktorú pravdepodobne žiadne vedenie školy v dohľadnom čase nezverí stroju.
Nečakaný zvrat: humanoidní roboti zlacňujú
V súčasnosti je všetko uvedené vo veľkej miere pravda. Zvrat však spočíva v tom, že technológie a inovácie nestoja na mieste. Práve teraz sú humanoidní roboti na najnižšej úrovni, na akej kedy budú – a každým ďalším dňom to platí nanovo.
Takmer každý týždeň vidíme úžasné robotické ruky, čoraz vyspelejších humanoidov aj stále lepšiu umelú inteligenciu.
Rovnako dôležité je, že technológia sa nezlepšuje len po hardvérovej a softvérovej stránke. Výrazne napredujeme aj v znižovaní nákladov. Najnovší Atlas od spoločnosti Boston Dynamics je takmer o celý rad jednoduchší než jeho predchodca. Spoločnosť 1X zas natoľko vertikálne integrovala dodávateľský reťazec pre svojho domáceho humanoidného robota Neo, že podľa Dara Sleepera, šéfa dizajnu a produktov, sú výrobné náklady firmy mimoriadne nízke.
A to sme ešte ani nezačali hovoriť o čínskej veľkovýrobe. Základné náklady naďalej klesajú, keďže celé odvetvie vstupuje do dlhého procesu dozrievania a konsolidácie.
Preto majú investori aj podnikatelia pravdepodobne opodstatnenú nádej, že roboti budú raz vo veľkom meradle ekonomicky efektívni. Aj preto podľa našich údajov smerovalo do humanoidných robotov už takmer tristo miliárd dolárov investícií. Všetci títo investori veria, že sa im ich peniaze vrátia.
V živote ani v podnikaní však nič nie je zaručené. Ako hovorí Saxena, ktorý investoval do spoločností vyvíjajúcich humanoidných robotov: „Všestrannosť a obratnosť ľudskej ruky zatiaľ humanoidní roboti stále nedokážu prekonať.“
Najpravdepodobnejším výsledkom je, že vzniknú humanoidní roboti užitoční pre niektoré profesie, no pri mnohých ďalších budú ľudia naďalej nevyhnutní. A to aj na riadenie robotov, ich údržbu či na vypĺňanie medzier tam, kde roboti zlyhajú.
Pravdepodobne to znamená, že 10 profesií, ktoré sú dnes považované za odolné voči automatizácii, sú zatiaľ v bezpečí. No pravdepodobne nie navždy. Aspoň nie vo svojej dnešnej podobe.
Článok vyšiel na forbes.com.
