14. marca 2018

Vedecký svet zasiahla smutná správa. Najslávnejší teoretický fyzik súčasnosti Stephen Hawkig umrel vo veku 76 rokov.

Hawking sa narodil 8. januára 1946, na tristé výročie smrti Galilea. Vyrastal v Londýne a St. Albans, študoval na Oxforde a postgraduál si robil na Cambridgei. Odbor? Kozmológia.

V tom čase mu zistili amyotrofickú laterálnu sklerózu, oficiálne nemal žiť viac ako dva-tri roky. Choroba však postupovala pomalšie, než sa čakalo.

“Bez nedokonalosti by sme neexistovali vy ani ja.”

Od roku 1979 mu v Cambridge patril post lucasiánskeho profesora matematiky, ktorý raz zastával aj Isaac Newton.

Hawkinga síce verejnosť pozná ako postavičku z Big Bang Theory či Simpsonovcov, no je načase zamyslieť sa trocha aj nad jeho prácou. Philipp Ball píše, že génius prepojil základné oblasti teoretickej fyziky ako termodynamika, gravitácia, kozmológia, kvantová teória a teória informácií.

“Einstein sa mýlil, keď tvrdil, že boh nehrá kocky. Keď vezmeme do úvahy čierne diery, nielenže ich hrá, ale ešte ich aj hádže, kam nedovidíme.”

O veľkom tresku hovoril ako o procese vzniku čiernej diery – len v opačnom garde. Ak platila všeobecná teória relativity, musel mať vesmír singularitu (kto nevie, čo to je singularita, nech si pozrie film Interstellar). Vedec potom napríklad objavil aj tepelné žiarenie čiernych dier. Obe tieto veci ale najlepšie vysvetľuje video od Guardianu.

Mimochodom, Hawking nikdy nezískal nobelovku.

“Nevýhodou môjho celebritného statusu je, že ma všade spoznajú. Nemôžem si dať iba čierne okuliare a parochňu. To kreslo ma jednoducho prezradí.”

Hawking rozhodne nebol suchár. To, že sa vedec nevyhýbal rôznym typom rozhovorov, dokazuje aj toto interview u Johna Olivera.