Pripisuje sa mu to, že zmenil spôsob, akým skauti hodnotia perspektívnych hráčov, ako vlády vytvárajú politiku a lekári stanovujú diagnózy.
Vo veku deväťdesiat rokov zomrel Daniel Kahneman, izraelsko -americký psychológ, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a jeden zo zakladateľov behaviorálnej ekonómie.
Jeho výskumy formovali nielen ekonómiu, ale aj ďalšie odbory od športu až po verejné zdravotníctvo. Ukazovali, do akej miery ľudia opúšťajú logiku a robia unáhlené závery.
Daniel Kahneman sa narodil 5. marca 1934 v Tel Avive a detstvo strávil v Paríži. V roku 1954 absolvoval Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme, kde získal bakalársky titul z psychológie a matematiky. Neskôr sa tu vrátil ako prednášajúci. Potom získal doktorát z psychológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley a pôsobil ako dlhoročný profesor na Princetonskej univerzite.
V roku 2002 získal Nobelovu cenu za ekonómiu „za to, že do ekonomickej vedy začlenil poznatky z psychologického výskumu, najmä pokiaľ ide o ľudský úsudok a rozhodovanie v podmienkach neistoty.“
O cenu sa delil s Vernonom L. Smithom, ktorý vtedy pôsobil na Univerzite Georga Masona vo Virginii a ktorý bol priekopníkom používania laboratórnych experimentov v ekonómii.
„Mnohí ľudia sú príliš sebavedomí a majú sklon veriť svojej intuícii,“ napísal vo svojej populárnej knihe Myslenie, rýchle a pomalé z roku 2011.
„Zrejme im je kognitívne úsilie prinajmenšom mierne nepríjemné a vyhýbajú sa mu, ako to len ide.“
Veľkú časť svojej kariéry strávil prácou po boku psychológa Amosa Tverského, ktorý sa podľa neho zaslúžil o ich oceňovanú prácu.
Ich výskum pomohol založiť odbor behaviorálnej ekonómie, ktorá aplikuje psychologické poznatky na štúdium ekonomického rozhodovania, ale mal ďalekosiahly dopad aj mimo akademickej pôdy.
Pripisuje sa mu to, že zmenil spôsob, akým skauti hodnotia perspektívnych hráčov, ako vlády vytvárajú politiku a lekári stanovujú diagnózy.
