Zlaté časy venture kapitálu sa skončili. Na trhu nastáva odklon od rizikových investícií do startupov a peniaze smerujú do bezpečných prístavov. A je to normálne, hovorí šéf poradenskej spoločnosti Accace Peter Pašek.
Aký bol uplynulý rok z pohľadu startupov na Slovensku?
O startupovej scéne na Slovensku kolujú dva názory a oba sú nepriaznivé. Jeden hovorí, že naša scéna je malá, jedna z najmenších z celého regiónu strednej a východnej Európy. Druhý hovorí, že tu žiadna nie je. Môj názor je, že je veľmi malá. A keď mám zhodnotiť rok 2023, tak sa tu nič zásadné neudialo. V predchádzajúcich rokoch sme videli aspoň predaje firiem Minit a Slido. Teraz sú síce nejaké v procese, ale nie v takých sumách.
Čím je táto situácia spôsobená?
Otázka je, či sa stalo niečo na Slovensku alebo všeobecne vo svete. Doma sa neudialo nič, vo svete však vzrástli úrokové sadzby. Posledná dekáda sa niesla v znamení extrémne lacných peňazí. To znamená, že tu boli obdobia, keď sme si dokázali desaťročné americké či nemecké dlhopisy zaobstarať s nízkymi, dokonca zápornými úrokovými sadzbami. To spôsobovalo, že investori, ktorí hľadali investičné príležitosti, nemali inú alternatívu, ako naliať svoje peniaze do fondov rizikového kapitálu, aby získali zhodnotenie. Vrchol nastal v roku 2021 a to sa týka napríklad aj objemu peňazí, ktoré získali firmy v rámci IPO. Od polovice roku 2022 prišiel pád.
Ako zareagovali investori?
S nárastom úrokových sadzieb získali alternatívu k rizikovým investíciám. Vedia investovať do dlhopisov a do ďalších menej rizikových aktív. O desaťročí veľmi lacných peňazí hovorím ako o zlatom období rizikového kapitálu, ktoré sa už tak skoro nevráti.
Ľudia sa odkláňajú od rizikových investícií a idú radšej do bezpečného prístavu. Riziko vnímame rovnako, ale už vieme za rozumný výnos investovať aj bezpečnejšie. Tiež som mal investované peniaze v startupoch aj v akciách. Veľkú časť peňazí však aktuálne dávam paradoxne do štátnych dlhopisov, pretože výnosnosť amerických je vzhľadom na riziko, ktoré mám podstupovať, slušná. Ak viete aktuálne zarobiť 4,5 percenta na amerických štátnych dlhopisoch, tak je to rozumný krok. Nemusíte hľadať nič iné. A to urobilo po svete veľa investorov.
Venture kapitáloví investori však vždy tvrdia, že ide len o cyklus a zlatá éra sa môže vrátiť späť. Súhlasíte?
Keď v 80. rokoch hľadali venture kapitálové fondy investičné príležitosti, investovali do spoločností, ktoré už mali overený biznis model. No potom sa biznisové prostredie zmenilo a rizikové investície slúžili vyslovene na to, aby škálovali biznis. Peniaze prišli do startupu len preto, aby rástol počet zákazníkov aj tržby. Nebolo dôležité, aby bol ziskový. Celý princíp bol založený na tom, aby vzišiel jediný hráč, ktorý ovládne celý trh, a potom sa uvidí, čo ďalej. Tomu pomáhalo obdobie lacných peňazí, ale nebol to štandard. Teraz sa situácia vracia do normálu.
Čo sa teda musí stať, aby sa vrátili časy, počas ktorých získavali startupy tak jednoducho veľké sumy investícií?
Na to, aby sa to vrátilo do tých spomínaných zlatých čias, by sme museli znížiť úrokové sadzby. V krátkodobom horizonte sa však nezdá, že sa tak udeje. Okrem toho sa hovorí o možnej recesii v USA a podobných silných ekonomikách. Keď nastane recesia, tak úrokové sadzby idú dole, ale v čase recesie zasa nikto neinvestuje do startupov, pretože ide o rizikovú investíciu, takže čakáme na časy, keď sa znížia úrokové sadzby a súčasne ekonomika nebude v recesii. Takáto kombinácia je veľmi ťažká. Ale opakujem, skôr sme teraz svedkami návratu do normálu. To, čo sme zažívali posledných desať rokov, sa diať nemalo a tak skoro sa to ani nezopakuje.
Oplatí sa teda vôbec niekomu púšťať do rozbiehania startupov, ak má nápad, ale nemá kapitál?
Peniaze boli, sú a budú. To, čo sa zmenilo, je, že v minulosti často stačil nápad a peniaze ste dostali aj bez overeného biznis modelu. Teraz musíte preukázať, že ho máte a že máte „go to market“ stratégiu, teda že spôsob, ako získavate zákazníkov, sa dá opakovať. Ak toto niekto má, peniaze vie získať stále. Aj v najväčších krízach dostali startupy kapitál.
Peter Pašek, šéf poradenskej spoločnosti Accace (4 fotografie)
Aj na Slovensku?
Výhodou slovenských firiem je, že u nás je typické financovať sa malými sumami a rásť organicky z dosiahnutého zisku. Ak je aj na Slovensku firma, ktorá získa kapitál, či už externý, vlastný alebo cez úvery, tak objem je v porovnaní s firmami v zahraničí veľmi malý. Preto si naše firmy už zvykli pracovať v podmienkach s malým kapitálom. Nebudú mať problém prispôsobiť sa, pretože tak to tu bolo aj doteraz. Problém môže nastať v zahraničí, kde boli firmy zvyknuté chodiť si po veľké sumy. Aj zahraničná firma, ak bude chcieť získať kapitál, bude musieť mať niečo za sebou.
Kto má u nás šancu presadiť sa? Aké atribúty musí mať firma, aby uspela?
Ak niekto zakladá startup, tak môže ísť dvoma cestami. Buď zakladá firmu, ktorú môže rýchlo a za veľa peňazí predať, alebo firmu, ktorá mu po čase začne generovať pekné dividendy, ktoré si môže vyplácať ako spoločník. Za úspešné projekty považujem v poslednom období na Slovensku Minit a Slido, predtým Sygic. Potenciál podobných exitov má napríklad GymBeam, ktorý by som už v tejto veľkosti nenazval startupom. Potom napríklad Photoneo či Boataround, ktorý je síce zameraný na niche oblasť, ale pokrýva v nej značné percento.
Ako je na tom slovenský súkromný kapitál, ktorý by sa obzeral po startupoch?
Máme aj súkromný kapitál, ale Slováci si stále vedia ísť po kapitál aj do zahraničia. Ak však hľadám zahraničné zdroje s tým, že som lokálne orientovaný, tak sa nedostanem nikam. Kapitál by sem prišiel aj vo väčšom, ak by tu bol talent. Lokálny talent môže skúsiť lokálne fondy, ktoré tu stále máme, môže ísť do Česka, no ak mu to je malé, môže ísť do zahraničia. Stále však platí, že nestačí prísť s nápadom.
Sú prípady, keď slovenské firmy mali profitabilný biznis model, ale pre zahraničných investorov si pýtali malé peniaze. Kde urobili chybu?
Stratégia fondu je daná jeho veľkosťou. Množstvo slovenských startupov robí chybu v tom, že potrebuje nejaký obnos peňazí a ide za fondom, ktorý má povedzme veľkosť miliardy. Keď si to rozdelíme na priemernú výšku investovanej sumy, tak takémuto fondu sa neoplatí vyplácať malé sumy. To je však chyba slovenského startupu, pretože si nenačítal, od akého fondu žiadal peniaze. Nemuselo to znamenať, že daný startup nie je zaujímavý, ale nesedel im do portfólia pre priemernú veľkosť „tiketov“, ktoré v rámci fondu rozdeľujú.
Čo vplýva na veľkosť sumy, ktorú vedia naše startupy získať?
Sú dané veľkosťou trhu a veľkosťou fondov. Ak máte desaťmiliónový fond, tak nemôžete očakávať, že bude investovať dva či tri milióny do jedného startupu. Takýto fond musí po odpočítaní poplatkov pre manažérov preinvestovať osem miliónov do ideálneho portfólia napríklad 30 firiem. Keď si to vydelíte, tak vám vyjdú státisícové sumy. Ak by sme tu mali fondy, ktoré majú veľkosť sto miliónov, automaticky by boli schopné dávať väčšie tikety. Veľkosť fondu určuje jeho stratégiu, takže malé fondy rovná sa malé investičné stratégie. Preto sa fondy z nášho regiónu zameriavajú na úvodné fázy podnikania maximálne do fázy seedu (financovanie rozbehu firmy), pretože v Series A potrebujete väčšie tikety a naše fondy už nemajú kapitál na to, aby ich dávali. Možno s výnimkou Credo Ventures v Českej republike a zopár ďalších.
Čo sa musí stať, aby tu fondy s takým kapitálom vznikli? Máme vôbec potenciál exitov, ktoré by vygenerovali toľko peňazí, aby vznikol potenciál na vznik takýchto fondov?
Už aj exity, ktoré sme tu mali, priniesli zakladateľom financie, z ktorých by sa dokázala vytvoriť malá báza. Ale bolo ich málo. Fondy sú tam, kde je talent. Najväčší problém je, že ten tu chýba. Niežeby tu vôbec nebol, ale ešte skôr, ako sa prejaví, odíde do zahraničia, minimálne do Česka. Vezmite si len, koľko úspešných českých startupov, o ktorých sa píše, má na pozícii zakladateľov alebo kľúčových zamestnancov Slovákov. Ak by tu bol talent, boli by tu aj fondy. Ja to prirovnávam k hokeju. Keď budete mať na Slovensku super hokejistov, tak sem bude chodiť veľa skautov pre NHL. Ak tu budete mať technologický talent, tak sem budú chodiť aj fondy. Kapitál by sa našiel, len je potrebné, aby tu bolo do čoho investovať.
Pozitívnou správou v posledných mesiacoch na Slovensku bolo, že sa podarilo presadiť nižšie zdanenie zamestnaneckých akcií. V čom tkvel problém a aký bude stav teraz?
Zlé nastavenie nebolo len na Slovensku, ale vo väčšine krajín kontinentálnej Európy. V týchto zákonoch bolo napísané, že keď dáte zamestnancovi obchodný podiel alebo akciu, tak je to forma nepeňažného príjmu a vy ju máte zdaniť v trhovej cene v čase, keď akciu získate. Problém bol v tom, že chcete zamestnancovi zdaniť niečo, o čom nevie, či bude schopný speňažiť. Rozdiel medzi startupom a firmou obchodovanou na burze je, že ak dám zamestnancovi akcie obchodované na burze, tak ich vie obratom predať a získať príjem. Pri startupoch dostane akcie, musí ich zdaniť, ale nevie, či o rok alebo o štyri roky príde nejaký exit a bude ich môcť vôbec predať. Čiže zdaňujete niečo, čo síce má v danom momente trhovú cenu, otázka je, či objektívnu, a nevie, či sa to speňaží. V startupovom svete by sa malo zabezpečiť, aby sa takto získané akcie a podiely nezdaňovali, až kým by neprišiel potenciálny exit. To je posun v legislatíve. Problém je, že ten zákon nie je napísaný úplne dobre, pretože je tam mnoho nevyriešených otázok, ale to už je iná téma.
Odkedy platí zmena zdaňovania?
Momentálne sa stále zdaňuje už získanie akcií, vychádza sa z trhovej ceny startupu. Zaplatia sa dane, zaplatia sa odvody u zamestnanca a zamestnávateľa. A potenciálne môžete zisk z predaja zdaňovať ešte v čase exitu. Od budúceho roka by ste takto získanú akciu, respektíve podiel nemali zdaňovať a budete čakať na moment, keď budete tento potenciálny podiel alebo akciu predávať.
Znamená to, že teraz budú mať startupy výhodnejšiu pozíciu v prijímaní talentov zo zahraničia, pretože im budú schopní ponúknuť vyššie odmeny?
Nie, pretože veľa krajín ide rovnakou cestou. Krajiny chcú tieto podmienky zmeniť a zatraktívniť svoje startupové prostredie. Slovensko však potrebuje, aby tí ľudia pre dané firmy pracovali tu. Bratislava má problém konkurovať mestám ako Londýn, Berlín, Štokholm a podobne. A potom tu máte okolité mestá ako Praha, Viedeň alebo Budapešť. Vo svojich textoch to krásne opísal zakladateľ startupového akcelerátora Y Combinator Paul Graham: „Startupová komunita sa sústreďuje v miestach, kde chcú ľudia žiť.“ Ľudia milovali Silicon Valley a chceli tam žiť. Najskôr teda potrebujete vytvoriť lákavý priestor. U nás vzniklo slovné spojenie „bratislavská kaviareň“, ktoré má občas hanlivú konotáciu. Ale my ju potrebujeme vytvoriť, musíme mať priestor, kde budú ľudia tráviť voľný čas, mať spoločenské vyžitie, dobrý zdravotný systém a školstvo, aby mladí neodchádzali do zahraničia. Ak takýto človek už počas školy odíde do zahraničia, nevráti sa.
Ako to u nás vyzerá z tohto pohľadu?
Nejaký pokrok je v Bratislave vidieť, stále si však myslím, že prílev je ďaleko menší ako odlev. A odlev nie je spôsobený ľuďmi, ktorí odchádzajú po vysokej škole, ale po stredných školách, keď ide najväčší talent minimálne za rieku Moravu. Najväčšia motivácia Slovenska by mala byť prilákať ľudí späť aspoň z Čiech. Mladých môžete motivovať tak, že ich oslobodíte napríklad do veku dvadsaťšesť rokov od platenia daní, ak budú daňoví rezidenti na Slovensku. Treba pre nich nájsť motív. Toto ich bude nabádať zakladať firmy, pracovať pre slovenské spoločnosti a využívať takýto finančný benefit, kým sú mladí. Ale to je už politická diskusia.
Čo považujete za výhodu Slovenska? Tiež tu zostávate podnikať.
Myslím si, že výhodou Slovenska je práve to, že tu stále existujú firmy, ktoré dokážu fungovať, sú ziskové a rastú bez toho, aby potrebovali veľký kapitál. Trh je relatívne malý, ale vďaka tomu je ochránený a nie je v uhle záujmov veľkých nadnárodných korporácií. Vie tu vyrásť firma, ktorá síce nie je veľkých rozmerov, ale bez toho, aby bola ohrozená zahraničnou konkurenciou. Potom je tu však problém expandovania na zahraničné trhy. Ale v úvodných fázach tu viete aj veľa nápadov skopírovať, aplikovať a uplatniť. Výhoda je aj poloha krajiny.
Výrazným hráčom v tomto regióne je Rumunsko. Prečo je také výnimočné?
Moja manželka je Rumunka, takže o tom niečo viem. Výhodou tejto krajiny je – a o tom sa málo v našich končinách hovorí – neskutočná úroveň školstva pre oblasť matematiky a informačných technológií. Veľké množstvo technologických firiem hľadá a zamestnáva z tohto dôvodu Rumunov. Veľká komunita Rumunov žije vo Veľkej Británii, sú to ľudia zdatní v oblasti IT a jazykov.
Ako sme na tom v stredoeurópskom porovnaní?
V čase, keď sa hovorilo o slovenskom tigrovi, sme boli schopní generovať relatívne lacnú a veľmi schopnú pracovnú silu. Vďaka tomu k nám prišlo veľké množstvo zahraničných investícií. Ale dostali sme sa do pasce stredného príjmu. Momentálne už máme drahú manuálnou pracovnú silu a v obdobiach, keď sme rástli, sme neinvestovali do školstva a vytvorenia infraštruktúry. Toto sa podarilo Poliakom a uvidíme, ako si s tým poradia Rumuni. Výhodou Rumunska oproti nám je technické vysoké školstvo, ktoré im umožní rásť, aj keď vyčerpajú potenciál manuálnej pracovnej dielne. Keď sa im podarí presvedčiť množstvo technického rumunského talentu, aby sa vrátil späť, tak môžu ísť poľskou cestou. Poliaci tiež boli montážnou dielňou Európy, ale už majú aj technologicky vzdelanú pracovnú silu, ktorá láka zahraničné investície do iných oblastí, než je napríklad oblasť automotive. Okrem toho dokážu ťahať množstvo ľudí späť do Poľska. Slovensko túto možnosť nemá. My tých Slovákov, s výnimkou Čiech, až tak veľa mimo nemáme. Druhá otázka je, ako dlho nám bude trvať zvýšiť úroveň technického školstva, aby sme sa naštartovali na tú cestu. To je to, čo tu chýba.
Ale o tom sa tu diskutuje dlho. Kde začať?
Ak politicky nechceme počuť o tom, aby prišli cudzinci, tak musíme nájsť cestu, aby prišli Slováci. Otázka je, či je to možné. Musíme prilákať späť vzdelanú pracovnú silu. To je to, čo nám chýba aj demograficky, pretože populácia starne. Ide o státisíce kvalitných ľudí, ktorí žijú v Čechách a nie je predpoklad, že sa vrátia. Musíme zvýšiť úroveň školstva. Nevyužili sme potenciál Ukrajiny, nevyužili ho ani Česi. Z Ukrajiny pritom prichádzalo veľa technologického talentu, ktorý neskončil na Slovensku, ale v Nemecku alebo Poľsku, a nám mohol pomôcť.
Kto je Peter Pašek
Patrí medzi najuznávanejších špecialistov na transakčné a daňové poradenstvo. Počas svojej mnohoročnej praxe sa zúčastnil viacerých predajov podnikov, nastavoval štruktúru transakcie a zastupoval firmy pri rokovaniach s investormi. Od roku 2013 riadi Accace Slovensko, jednu z najväčších poradenských firiem na slovenskom trhu, v ktorej je aj partnerom. Je tiež jedným zo zakladateľov a partnerov family office InvAce, občianskeho združenia #accacelife a medzinárodného programu pre startupy AceON Accelerator.
